INTERUPCIA ANO ALEBO NIE

Uz sa tu preberali rozne temy ale tato myslim este nie. chcela by som vediet nazory zien aj muzov.za akych okolnosti ano alebo vobec ucinit tento krok. bohuzial tuto skusenost mam , ,,musela,, som volit medzi uzivanim liekov alebou prerusenim tehotenstva.
kedze som uz jedno dieta mala volila som druhu moznost .jana.

nepochopil som celkom otázku.. nie náhodou voliť medzi užívaním liekov (s interupciou) a/alebo tehotenstvom (bez liekov)? to je skôr filozofická otázka a môj názor je, že sú to veci, kde nie je možnosť voľby medzi dobrým a zlým, ale medzi zlým a zlým, respektíve zlým a horším s tým, že je veľmi relatívne a nezaručené, ktorá možnosť je horšia. ja osobne ani nemám tušenie ako veľký je to "hriech", keďže necítim a nevidím na druhý svet.

lepsie je len vyjadrit nazor na interupciu,jana,

je to urcite velmi citliva zalezitost a v tomto pripade obzvlast zalezi, co dotycny clovek veri...ci je ateista alebo ci veri v posmrtny zivot...v podstate je to kazdeho jeho vec, ci podstupi alebo nepodstupi interupciu...on bude potom niest pripadne nasledky, nikto iny nie...ale ak sa mam vyjadrit za seba, tak ak by som bol zena alebo ak by moja zena chcela ist na interupciu, tak by som robil vsetko preto aby sa tak nestalo...viem urcite, ze svedomie by ma potom dost tazilo....ale ako hovorim, je to skor o viere a ze ci clovek veri, ci "dusa" dietata je v tele matky od oplodnenia alebo az vtedy, ked dieta zacne po porode samostatne zit a dychat...

ja myslím, že na viere nezáleží. je to tak jak to je a neznalosť zákona neospravedlňuje. ťažko je vôbec určovať rozsah a výšku "hriechu", keďže tu nie sme na to, aby sme súdili.

Ahoj Janka,
ja by som chcela povedat, ze som zasadne proti interrupcii, pretoze zarodok a plod dietata pokladam za dieta - ja osobne mam 4 deti a nikdy som si ani v najtajnejsich myslienkach nepomyslela ze by som niekoho z nich nechcela, hoci atmosfera okolo mna bola taka, najma pri 4-tom dietati, ze to je uz vela na dnesnu dobu atd., dokonca aj lekarka gynekologicka mi povedala ze preco som neprisla skor (prisla som az v 4.mesiaci) lebo ze uz sa nic neda robit - bez toho aby sa ma opytala na moj nazor. No a teraz je to pre vsetkych moje najmilsie dieta :).
V ziadnom pripade Ta vsak neodsudzujem, a ani nikoho by som si nedovolila odsudzovat, pretoze neviem ako to bolo naozaj.

ahoj som rada ze si sa zapojila takze si zasadne proti aj v takom pripade ze ked pocas tehotenstva nebudes uzivat lieky tak sa stane ze sice dieta donosis ale, sa uz o/ deti 2 / v mojom pripade nebudes moct postarat lebo skoncis v ustave, pochopila som tvoj nazor spravne elenka.

ja by som urobil to isté

Na konci pisem aj:
V ziadnom pripade Ta vsak neodsudzujem, a ani nikoho by som si nedovolila odsudzovat, pretoze neviem ako to bolo naozaj.
ale
... mozno by si v tom ustave ani neskoncila ....

Dobrý deň pani Janka,
Ja osobne by som na interupciu nešla. Ale nie preto, že som veriaca, no preto, že to tak cítim. No a tiež som z veľkej rodiny. Moja najmladšia sestra má 14 rokov.Je veľmi talentovaná a neviem si predstaviť , že by som ju nemala. Viem, že v niektorých prípadoch, to lekári považujú za nevyhnutnosť. Navrhujú to svojim pacientkam napríklad vtedy ak nejaké testy poukazujú na postihnutie dieťaťa,... . No mnohokrát sa lekári mýlia! Mala som obdobie, kedy som musela počas tehotenstva dlhšiu dobu pobudnúť v nemocnici. Tam som počula o rôznych prípadoch. Napríklad jednej mamičke povedal lekár, že má v sebe mŕtvy plod a musia ju okamžite odviesť na sálu a vybrať jej ho. Keď ju prezrel neskôr iný lekár, ten jej zas povedal, že má živé a zdravé bábätko. A aj bolo. Iná mamička vraj mala dieťa s vážnou srdcovou chybou, no ona nesúhlasila s potratom. A neskôr sa jej narodilo tiež zdravé bábätko. V nemocnici som sa zoznámila s jednou mamičkou, ktorá podstúpila amniocentézu(odber plodovej vody) a na vlastné náklady dala vyšetriť v pražskom laboratóriu. Tam jej omylom vymenili skúmavku za inú. Keďže výsledok bol pozitívny, tak si chlapčeka ponechala. Avšak po pôrode ostali v šoku, keď sa im narodilo postihnuté dievčatko. Ako sa rozhodla tá druhá mamička?Tak to neviem, ale keď náhodou šla na interupciu, tak prišla určite o zdravé dieťa a teraz o tom ani nevie. A bolo tam ešte mnoho iných omylov. Ja som zas mala problémy počas tehotenstva a lekári mi žiadnu interupciu nenavrhovali. Dokonca mi hrozil potrat. No ja som robila všetko preto, aby som dieťatko nestratila. No aj tak, sa ukázalo po pôrode, že to bola márna snaha. Lekári si ťažko, alebo vôbec vinu nepriznajú. Vtedy sršia rôznymi výhovorkami. Ja mám problém už s tým, keď vidím krv, alebo o nej rozprávam. Nieto, že by som ešte niečo také podstúpila. Avšak neodsudzujem mamičky, ktoré sa z vážnych dôvodov pre interupciu rozhodnú. Určite to pre nich nieje príjemné. Musia sa s tým pocitom vyrovnať a naučiť sa s ním žiť. Pekný deň. ;)

ano marika prosim tykajte mi ako vsetci toto som tiez absolvolvala pri prvom dietati,urcite najtazsie je rozhodnut sa no ked som chcela aby dcera mala aku taku dobru mamu moja volba bola jasna, ja prijimam trest v akejkolvek podobe ale uz je odvtedy 23 rokov a teraz vidim ze rozhodnutie voci nej bolo spravne.
tuto diskusiu som sem dala lebo je aktualna kazdy den sa niekto musi rozhodnut
ani nevie ako a kedy.jana.

Ja poznam jeden pripad, ktory sice nesuvisi uplne s interupciou, ale je poucny.
Jedna moja znama mala velky problem otehotniet, a ked uz tak nasledoval spontanny potrat. Napokon sa lekarom podarilo jedno tehotenstvo udrzat, ale nebolo to jednoduche. Vacsinu casu stravila v nemocnici s vylozenymi nohami na posteli, takmer ako vo vazeni. Narodilo sa jej malinkate dievcatko, malo asi 1400g, ale vypiplali ho a dnes je to mlada, zdrava zena. Potom sa tato moja znama pokusala o dalsie dietatko. Rovnaka tortura ako predtym, narodilo sa opat dievcatko este mensie ako to predtym, malo srdcovu vadu a na siedmy den zomrelo.
Lekari jej povedali, ze ma prilis malu, nevyvinutu maternicu a nikdy v nej dieta poriadne nedorastie a este, ze mala stastie, ze ma aspon to dievcatko, ze chlapec by sancu ani nemal, lebo muzsky plod je este citlivejsi na zle podmienky pri vyvoji.
Potom nasledovalo nieco zvlastne. Tato pani sa stretla s clovekom, bol to niekto ako duchovny liecitel, alebo cosi take. On jej povedal, ze musi verit a s doverou sa modlit, ze vsetko dobre dopadne. A este ju vyzval, aby nedovolila lekarom nic viac ako meranie vahy a tlaku. Nijake gynekologicke prehliadky, nijake zasivanie krcka a podobne. Lekar na nu naziapal, ale ked podpisala zodpovedost, nestaral sa.
Po deviatich mesiacoch, takmer na chlp presne, sa jej narodil zdravy, trojkilovy chlapec.
Stalo sa presne to, co lekari pokladali za nemozne.
Nechcem tym v ziadnom pripade povedat, ze clovek nema doverovat lekarom, ale to, ze ma pevne stat aj za svojim presvedcenim ak ho povazuje za spravne.
Lekari nemaju patent na pravdu a nemozeme sa bezvladne a bezducho odvzdat do ich ruk. Mame vlastnu volu. :)

ahoj janka,
nikdy som pred takouto voľbou nestála, takže ja môžem len teoretizovať...ale páči sa mi príklad jednej známej, ktorá neplánovane otehotnela s tretím dieťatom po štyridsiatke do nie práve super podmienok. vzhľadom na vek a aj výsledky AFP testu jej lekári odporúčali amniocentézu, ktorú odmietla. vysvetlila mi to potom takto: je jedno (o financiách ani nezačala i keď nazvyš nemajú) či bude mať downov syndrom, či nie, ak sa boh rozhodol že mi naloží a ja si to dieťa dám zobrať, tak mi naloží inak. dieťa si nechám, nech si doktori vravia čo chcú. teraz má nádhernú a zdravú dcéru, už má tak tri roky....
tiež si myslím, že každá ženská si so svojim telom môže robiť čo chce, lebo iba ona nesie zodpovednosť za svoje činy. ale čo by som urobila ja, netuším... a aj preto nemôžem posudzovať niekoho, v koho mokasínoch som nekráčala. každý máme nejaké mokasíny ;)

Náhodou som natrafila na podobnú tému. Môžete si vypočuť alebo prečítať rozhovor
s Giannou, ktorá prežila potrat na:
www.youtube.com/watch?v=c1I_ml1j5dE&feature=player_embedded#!
Samozrejme, že je to trochu iný prípad. Ja som napríklad o tejto metóde spaľovania dieťaťa v maternici ani nevedela. Aspoň u nás na Slovensku sa to určite nerobí. To musí byť hrozné pre to dieťa... . :(

Tak ja interupciu neuznávam a staviam sa dosť jednoznačne proti nej, hoci otázne je to napr. v prípade znásilnenia...
Keď som ešte chodila do školy, pozerali sme na videu jednu nahrávku tohto operačného zákroku a už len pohľad naň bol nepríjemný. Bolo to nejakou staršou metódou (dnes už sú zrejme iné), kde kliešťami najprv dieťaťu rozmliaždili hlavičku, potom čosi iné.... Inak to dieťatko-zárodok na tom videu pred tými kliešťami unikalo, pohybovalo sa z jednej strany na druhú, a to vo mne zanechalo taký pocit ľútosti, že som prerušenie tehotenstva úplne zavrhla ako prečin voči prírode aj proti Bohu.
Stretla som ale viacerých ľudí, ktorí túto skúsenosť majú a týmto ich vôbec nehodnotím ani neodsudzujem, je to len môj postoj.

och atenka bodaj by sa bolo dalo inak je to uz 23 rokov a brala som to ako nutnost.j.

Ale však všetci sme ľudia a nikto nie je dokonalý, čistý a bez viny. Každý niekedy v živote urobil chybu, pretože je človek a cez svoje omyly poznáva strach a vlastné slabosti.
Najhoršie je, ak sa niekto orientuje len na chyby druhých a vlastné nevidí, lebo potom zvykne vnútorne zatvrdnúť tak, že v ňom nezostane dosť pokory na to, aby si všimol vlastné omyly, nieto ešte aby ich oľutoval. Ľútosť väčšinou odráža pokoru a prináša očistenie. Myslím si, že keby ti to nebolo aspoň trochu ľúto a keby si necítila výčitky, asi by si neotvárala túto tému. Aj to je dôležité, že ťa to trápi.

keď som spomínal, že neznalosť záona neospravedlňuje, tak by som to trochu doplnil lebo ono to nikdy nie je jednoznačne definované jediným zákonom. pravdu povediac, vedomé a navyše cynické ubližovanie je súdené úplne inak ako nevedomé ubližovanie. na to, aby sme si uvedomili, že sme niekomu nevedome, alebo neúmyselne ublížili nepotrebujeme prežiť to utrpenie. na to nám stačí lekcia, ktorá nás naučí vyhýbať sa zbytočnému ubližovaniu, hoci to nemusí byť najpríjemnejšia lekcia. počul som jednu myšlienku: "môžeš robiť čo len chceš, ALE musíš vedieť ČO robíš". ak by sme naozaj vedeli čo vlastne robíme, tak by sme si to asi lepšie všetko premysleli. mohla to byť aj karma toho embrya a ty si mohla byť pod silným tlakom manipulácie z vonku. zároveň ťa vonkajšia manipulácia mohla držať v nevedomosti a ty si sa stala len prostriedkom nejakej vyššej svetskej aj nehmotnej moci. najhoršia je forma agresivity, lebo to je vedomé ubližovanie. naše deti nám môžu pekne žrať nervy svojím egoizmom, ale oni v skutočnosti nie sú až takí egoisti, iba si neuvedomujú pocity druhých a širšie súvislosti svojho správania. a tak ich preto za to ani nemôžme trestať tak, ako by sme to dali pocítiť dospelému človeku. napriek tomu neustupujeme ich vôli tak, ako si to oni predstavujú, ale snažíme sa im to nejak vysvetliť ;)

Ja tiez nesuhlasim s interupciami, jednak kvoli viere, ale myslim, ze keby aj nie som veriaca, nic by to na veci nemenilo. Kazdy zdravy clovek je proti zabijaniu zivota.
Urcite vsak treba prihliadat na okolnosti a ako tu bolo spominane, v tvojom pripade islo o volbu medzi vacsim a mensim zlom, takze to nema nic spolocne so zamernym zabitim embrya, to su dve rozdielne veci.
Ci si sa vtedy rozhodla spravne a zodpovedne, vies najlepsie ty a tvoji najblizsi, urcite by si sa tym nemala vnutorne zozierat, Ten hore to vsetko vidi a urcite rozumie tvojmu rozhodnutiu, podla mna.
To by sa uz dalo rovno debatit na temu antikoncepcie.

A co spontanny abort, ako ho Pan Bozko vnima? Nemate niektora za sebou potrat?

no ja nie gurti ale ked som lezela s dcerou lebo som krvacala v 3 mesiaci a hrozil mi potrat tak som bola sokovana ze to tam islo jak na beziacom pase strasne vela ich tam prislo a ako to popisovali tak horor je nic proti tomu.moja kolegyna potratila v 6 mesiaci dvojicky.no comment.

ach nechcem sa ruhat ale aj mam taky zivot ze keby som tu nebola bolo by lepsie.
jana.