Veci, veci veci, alebo čo robiť aby nás hmotný dostatok nezabil.

Pri téme o filmoch sme sa dostali až k téme hmotného blahobytu a čo s narodeninami, sviatkami a darčekmi. Ako správne podotkol Jaro, je to už nová téma, tak som si povedala, že to nové vlákno založím teda ja. :)
Tak začnem príkladom. Pred pár rokmi som poznala podivného človeka, ktorého v práci volali "Šalát". Sústavne si čosi nepotrebné odnášal domov a hromadil to na neupotrebiteľnej skládke v priestoroch vlastného domu, pretože "všetko sa raz zíde a všetkého je škoda". Možno ste takýchto týpkov stretli aj vy.
Ja mávam občas záchvaty, keď by som najradšej zlikvidovala všetko okolo seba, tak aby ostalo len pár funkčných vecí, ale nie je ľahké dosiahnuť tento ideál.
Z rovnakého dôvodu neslávim sviatky a nemám rada darčeky.
Číňania majú tuším porekadlo, že čo človek dva roky nepoužije, treba dať preč z domu.

Ešte ma niečo napadlo, tak dopíšem. Nedávno som vošla do výťahu s dvomi staršími susedkami. Každá mala v ruke tak 6-8 dáždnikov.
Nedalo mi a opýtala som sa, čo to. Vonku nepršalo a keby aj, stačí jeden. Obidve ohromne ožili a začali rozprávať za akú dobrú cenu to kúpili v akcii v Lídli.
No a nekúp to. :D
A s Lídlom sa mi spája ešte jeden sranda -CONFUSED- zážitok.
Muž bol ráno v Lídli a keď došiel domov, hovorí, že v obchode čakala svorka psov, potom prišla predavačka a hodila im kosti. Vedela som, že si robí srandu, tak som vyzvedala ďalej. No oni to boli dôchodci, zhromaždení ako svorka. Keď medzi nich vošla predavačka s tovarom, vrhli sa na ňu jeden cez druhého a takmer sa bili o to, čo priniesla ako psy o kosti. Človek by neveril akú kondičku môžu mať starší ľudia, keď o "niečo" ide.

ja nejako sviatky menin a narodenin vynimocne neoslavujem, niekedy na ne aj pozabudnem, ak mi to niekto nepripomenie, alebo si robim mnemotechnicke pomocky, v case mojich narodenin ma meniny moja kamaratka s ojedinelym menom, tak si to lahsie pamatam:) ...a co sa tyka zhromazdovania vselijakych veci, u nas v dedine jeden pan zhromazdoval okna z domov, lebo teraz je velmi moderne vymienat ich za tie eurookna a za plastove, no a vsetci sa v okoli stazovali, ze sa tam zacala zdrzovat dost pocetna svorka hlodavcov, ktora sa podujala na odvazne vyjazdy do okolitych zahrad a pribytkov...a hlavne vyzeralo to tam ako na smetisku...uz ani dom pomaly nebolo vidiet spod toho smetia, no a starosta sa vyjadroval, ze s upravou a zasahom do osobneho majetku z pozicie dediny to nie je take lahke...este stastie, ze sa takych nenaslo viacero, to by sme rovno potrebovali krysara...:)

To ani nerobite potahovane torty? -LOL-
Ja sa tiez zaradujem k vam, nemam rada oslavy, tie pripravy okolo toho (ja ich vela nemam, ale tortu urobim), ked porovnavam s inymi maminami, ktore pripravuju velkolepe oslavy, ci dokonca party pre svoje dietky, potahovane torty, neviem, co vsetko na ne nakladu, ci nie aj hracky (?), tak som mimo tohto prudu, ale dost to "fici" a vzdy sa ocakava pochvala, aku pracu si dana osoba dala (nevadi, ze ma z toho migrenu, hlavna vec, navsteve ma co ponuknut a je toho vela...ja sa vzdy zdrzim komentara, ze wau a dumam, preco to vsetko robila...pre nas? pre svoj dobry pocit?).
Ja mam "uchylku", odkladam stare papiere, napr. skolske zosity zo strednej skoly, ze co ked sa mi raz zidu (ked to budem nahodou potrebovat, napr. take pravdepodobnosti, ci statistika -LOL-

ano, nepeciem, a ani sa nechystam:), iba ak tak bublaninu alebo zele zakusky alebo tu studenu tortu prevrstvenu niekolkokrat ovocim, piskotami, jogurtom a pudingom pripadne chlieb je velmi dobry doma upeceny, najma zemiakovy a este teply, mnam...uplne jednoduche zalezitosti...ale aj to vynimocne...neviem, co su potahovane torty iba ak tak potiahnute...ak budem robit party pre svojho syna, tak urcite nebudiet piect ani vyvarat, je to pre deti, nieco im urobim pre radost a hlavne co ich potesi, ked som bola mala, mojou ustrednou radostou nebolo jedlo a ak, tak mi uplne stacil zmrzlinovy pohar s mnozstvom ovocia, pripadne zanechany stol po odidenej navsteve-BOW- a maminkam prospeje, ked sa taktiez nenatlacia sacharidmi-LOL-...zo skusenosti viem, ze take upecene volaco musi aj niekto zjest a potom sa to aj odrazi na konzumentoch....uplne mi staci varit alebo pripravovat obycajne jedla-LOL-
zosity zo strednej som povyhadzovala, z praktickych dovodov...bolo ich strasne vela...a hlavne uz vekovo nastupovali druhu dekadu svojho zivota (keby len druhu, haha, to si zase fandim, poniektore uz tretiu) co pri nevytvoreni spravneho konzervacneho prostredia posobi skodlivo nielen na samotny papier, ktory nasava vlhkost a s nou kadeco ostatne, ale aj na okolite prostredie...takze som ich povyhadzovala a to
v poradi: pred desiatkami rokov odisla ako prva matematika, no a posledne literatura, biologia, fyzika a vytvarna vychova-ta este prezila zo zakladnej, posli minuly rok...nechavam si aspon vsetky dopisy od pociatkov mojho pisania...dokonca mam uchovanu korespondenciu
v ramci nadvazovania sovietsko slovenskych bratskych vztahov zo zakladnej skoly, obcas do nich kuknem a spominam, ako som len mala rada tu rustinu a uz ani azbuku poriadne nepoznam, boli casy, ked som si citala niektore knihy v rustine, neviem, ako by som to zvladla teraz, no ked funguje svalova pamat, tak musi fungovat aj pismenkova a slovna:)

Domáci chlieb upečený v peci na drevo - najlepší zákusok. -YUMMIE-
Keď bol syn menší, zobrala ich učiteľka do školskej jedálne a spoločne s kuchárkami upiekli chlieb.
Potom sme celé leto na chalupe piekli chlieb, skoro každý víkend.
A poťahovanú tortu tiež nepoznám, zato poznám potiahnuté zákusky.
Potiahol nám ich susedov pes zo záhradného posedenia. -LOL-
Spomienky na detstvo mám už len vo forme spomienok v hlave, veci a vecičky som povyhadzovala. Zato môj muž je nostalgickejší, ten má svoju "spomienkovú"krabicu.
Možno by mi malo byť ľúto, že sa takto zbavujem spomienkových predmetov, ale nie je.
I keď ľudia, ktorí z nejakých dôvodov museli opustiť všetko, či už kvôli vojnovým konfliktom, alebo prírodným katastrofám, to prežívajú úplne inak.
Je to ako náhle sa odrezať od minulosti a istotne je to veľmi bolestivé, nie len z tohto "nepodstatného" dôvodu.
Inak, keď niekedy vyhádžem zbytočnosti, akoby som si vyprázdnila aj dušu.
Cítim sa volnejšie. Poznáte ten pocit?
Vnútorný, duševný stav je úzko prepojený s prostredím, v ktorom sa nachádzame.
O tom hovorí aj Feng shui. Zaujímate sa niekto o toto starobylé umenie?

Ani ja torty nerobím, žiadne, okrem studenej, ktorú robí aj Vanda - tá je fakt super!

Takže k oslavám: či ich mám-nemám rada...vlastne nad tým rozmýšľam po prvý raz, lebo oslavy zo zásady prežívam. A prežívam ich v podstate neutrálne.

Niekedy mi dobre padne, keď ma na nejakú pozvú:) a občas mám tiež chuť zahrať sa na pani hostiteľku:), neviem či pre dobrý pocit, iste však pre potrebu vytvoriť si komornú atmosféru s blízkymi priateľmi podľa obrazu vlastných predstáv, ap. pre potrebu tvorivosti vo vzťahoch a z nej vyplývajúce pôžitky, t. j. uvoľniť sa, otriasť sa od nánosov kto som - čo som a na chvíľu len byť...žiť...(a trochu aj piť)

Až doposiaľ som patrila k tým podareným mamičkám, ktoré deťom robia oslavy. Robila som ich v podstate kvôli radosti, ktorú som videla v očiach detí, a napokon, aj pre dobrý pocit, lebo keby som tú oslavu neurobila, asi by som ten pocit šťastia rastúceho zo šťastia postrádala. Aj srdce by ma asi zabolelo, keby to nebolo dobre prijaté z tej druhej, drobnejšej polovičky... ale takto by som sa zase dostala len k vlastnému egoizmu :)

Pri poslednej oslave som si však povedala, že je naozaj posledná! Mala som z nej skutočný bolehlav a zapovedala som sa, že je koniec. Po byte mi totiž behal "Kŕdel divých Adamov" - a Ladislav Ťažký by sa veľmi začudoval, že aj v dnešnom svete by našiel námet na pokračovanie tejto trilógie...
Išlo totiž o skutočný boj s predpubertálnymi divochmi - len vyrážky som z toho mala iba ja - pretože som sa namiesto uvoľnenia musela dobrovoľne-nasilu vtesnať do úlohy dobrého vojaka Švejka.

Tato len na osvetlenie, aby všetci vedeli, ako to vyzerá zo strany tých, ktorí detské oslavy robia-ROLL-