Voľný pokec -
Úspešní psychopati
neznámy » hrabeti | 20.12.2019 20:02
Nerozbitná sklenička z Polské lidové republiky?
https://www.youtube.com/watch?v=mDtYH2v2NnY&list=RDmDtYH2v2NnY&start_radio=1&t=83
https://www.youtube.com/watch?v=mDtYH2v2NnY&list=RDmDtYH2v2NnY&start_radio=1&t=83
neznámy » hrabeti | 21.12.2019 09:44
Jenže člověk není pohár, můžeme hovořit o karmickém poháru a specifickem naplňování po dobu jeho životů. Kdyby byl člověk pohár nemohl by si myslet.Tělo je s obsahem propojeno na mnoho životu. Nikdy není v člověku čistá kofola, či horká káva. To že se říká prázdný psychopat nemá nic společného s tím že by byl prázdná nádoba. To že má špatně aktivni nějaká centra není o prázdnotě jež by čekala na lásku duchovních rozměrů v příštim životě.
neznámy » hrabeti | 21.12.2019 12:42
Vedomi jednoty vylucuje aby pohar vnimal svuj obsah jako neco od nej oddeleneho.
Muze byt ze cela ta potreba oddeleni se od obsahu vlastniho vedomi je jen snaha byt nekde jinde?
Uniknout pred mentalnimi obsahy vedomi, misto jejich prijeti?
Co jsou to ty jine urovne a jina kvalita?
A je neco jineho mimo nas?
Muze byt ze cela ta potreba oddeleni se od obsahu vlastniho vedomi je jen snaha byt nekde jinde?
Uniknout pred mentalnimi obsahy vedomi, misto jejich prijeti?
Co jsou to ty jine urovne a jina kvalita?
A je neco jineho mimo nas?
neznámy » simetra | 21.12.2019 14:44
Skrze vnitrni kontrolu.
https://m.loupak.fun/obrazky/vlastni/44787/
https://m.loupak.fun/obrazky/vlastni/44787/
hrabeti | 21.12.2019 15:15
Obsah pohára je niečo premenlivé, nestále, neustále sa meniace.
Keď som napísal, že potom už sa pohár nestotožňuje so svojim obsahom, nemyslel som tým, že sa od neho separuje a oddeľuje, ale že svoj obsah nepovažuje za svoju identitu, ale iba dočasný stav.
Jeho obsah je jeho dočasný stav, podobne ako človek máva nálady, stavy (rôzne obsahy pohára).
Keď je človek smutný alebo veselý (či akýkoľvek), vie, že smútok, radosť, nie sú jeho identita.
Že sú to dočasné stavy.
Pohár sa vôbec nemení, mení sa iba jeho obsah a toto je aj tá iná úroveň uvedomenia, iná kvalita.
Keď sa pohár uvedomí a zistí, kto, čo je.
Jedna úroveň, na ktorú by sa toto prirovnanie dalo aplikovať je, že človek je takýto pohár a rôzne stavy a nálady človeka sú obsah pohára.
Ale aplikácia z inej úrovne by bola, že ten pohár je vedomie a jeho náplňou je všetko, alebo ešte lepšie, aby to neznelo zas ako oddeľovanie, že všetko sú rôzne stavy vedomia.
Či je niečo iné mimo nás? Záleží na tom, kto a z akej pozície sa pýta.
Človek ti odpovie že samozrejme, že je niečo mimo nás.
Vedomie ti odpovie, že niet ničoho mimo neho a že je len jedno jediné vedomie.
Keď som napísal, že potom už sa pohár nestotožňuje so svojim obsahom, nemyslel som tým, že sa od neho separuje a oddeľuje, ale že svoj obsah nepovažuje za svoju identitu, ale iba dočasný stav.
Jeho obsah je jeho dočasný stav, podobne ako človek máva nálady, stavy (rôzne obsahy pohára).
Keď je človek smutný alebo veselý (či akýkoľvek), vie, že smútok, radosť, nie sú jeho identita.
Že sú to dočasné stavy.
Pohár sa vôbec nemení, mení sa iba jeho obsah a toto je aj tá iná úroveň uvedomenia, iná kvalita.
Keď sa pohár uvedomí a zistí, kto, čo je.
Jedna úroveň, na ktorú by sa toto prirovnanie dalo aplikovať je, že človek je takýto pohár a rôzne stavy a nálady človeka sú obsah pohára.
Ale aplikácia z inej úrovne by bola, že ten pohár je vedomie a jeho náplňou je všetko, alebo ešte lepšie, aby to neznelo zas ako oddeľovanie, že všetko sú rôzne stavy vedomia.
Či je niečo iné mimo nás? Záleží na tom, kto a z akej pozície sa pýta.
Človek ti odpovie že samozrejme, že je niečo mimo nás.
Vedomie ti odpovie, že niet ničoho mimo neho a že je len jedno jediné vedomie.
neznámy » hrabeti | 21.12.2019 17:19
Jsou trvanlivejsi slozky vedomi, a jsou ty mene trvanlive. Vsechny jsou vsak pomijive jak muzeme zjistit pozorovanim.
V tom se asi shodneme. I v tom ze ty trvanlive lze v metafore nazvat poharem.
Ovsem nemuzeme nikym manipulovat ve smyslu ze neni tim cim je pokud se sam vnima jako obsah, ci rychleji pomijiva entita.
Clovek je nejspise jen tim cim se vidi, vnima byt. Co v dany okamzik proziva.
Tudiz kazdy clovek je jen tim, cim zrovna prave se citi byt.
Nikdo neni poharem aniz by sam tento metaforicky jev sam prozival.
A neni jim ani ten kdo tento jev prijal jako koncept.
Treba prijme myslenku boha, tim ze se stane clovek vericim, se nestane z psychologicjeho hlediska nic. Jen to ze prijal nazor.
Naopak kdo prozil boha, nebe, ma zkusenost aniz by kdy o bohu slysel nebo vkrocil do kostela.
Veci jsou jen prave takove jake zrovna jsou.
V tom se asi shodneme. I v tom ze ty trvanlive lze v metafore nazvat poharem.
Ovsem nemuzeme nikym manipulovat ve smyslu ze neni tim cim je pokud se sam vnima jako obsah, ci rychleji pomijiva entita.
Clovek je nejspise jen tim cim se vidi, vnima byt. Co v dany okamzik proziva.
Tudiz kazdy clovek je jen tim, cim zrovna prave se citi byt.
Nikdo neni poharem aniz by sam tento metaforicky jev sam prozival.
A neni jim ani ten kdo tento jev prijal jako koncept.
Treba prijme myslenku boha, tim ze se stane clovek vericim, se nestane z psychologicjeho hlediska nic. Jen to ze prijal nazor.
Naopak kdo prozil boha, nebe, ma zkusenost aniz by kdy o bohu slysel nebo vkrocil do kostela.
Veci jsou jen prave takove jake zrovna jsou.
hrabeti | 21.12.2019 18:08
Ja mám na mysli vedomie ako také, nie jeho stav.
Vedomie je večné, jeho stavy sú premenlivé (alebo nie všetky? To zatiaľ nechám otvorené, možno existuje stav vedomia mimo čas a priestor).
Nikým nemanipulujem, každý nech si o sebe myslí, čo chce a nech sa považuje za koho chce.
Prežiť jedinosť a všadeprítomnosť vedomia, znamená realizáciu a to už je o niečom inom, ako o viere.
Vtedy práve prechádza človek tou zmenou identity, kedy sa prestáva stotožňovať s pominuteľnými stavmi (prízvukujem, že nie v zmysle odmietania) ale uvedomí si, že je niečo viac.
Možno by bolo lepšie to opísať ako že dovtedy sa považoval za človeka, jedného z mnohých, ale po tejto skúsenosti sa uvedomuje ako vedomie - jedno jediné, v ktorom sa človek, ktorým dovtedy bol, nachádza spolu s inými ľuďmi ako jav, javy.
Je to taký posun o rád vyššie, zdola nahor, z podmnožiny na nadradenú množinu.....
Neprestáva byť človekom, ktorým predtým bol, ale zároveň už nie je iba ním, taký bohočlovek trebárs to nazvime :)
Vedomie je večné, jeho stavy sú premenlivé (alebo nie všetky? To zatiaľ nechám otvorené, možno existuje stav vedomia mimo čas a priestor).
Nikým nemanipulujem, každý nech si o sebe myslí, čo chce a nech sa považuje za koho chce.
Prežiť jedinosť a všadeprítomnosť vedomia, znamená realizáciu a to už je o niečom inom, ako o viere.
Vtedy práve prechádza človek tou zmenou identity, kedy sa prestáva stotožňovať s pominuteľnými stavmi (prízvukujem, že nie v zmysle odmietania) ale uvedomí si, že je niečo viac.
Možno by bolo lepšie to opísať ako že dovtedy sa považoval za človeka, jedného z mnohých, ale po tejto skúsenosti sa uvedomuje ako vedomie - jedno jediné, v ktorom sa človek, ktorým dovtedy bol, nachádza spolu s inými ľuďmi ako jav, javy.
Je to taký posun o rád vyššie, zdola nahor, z podmnožiny na nadradenú množinu.....
Neprestáva byť človekom, ktorým predtým bol, ale zároveň už nie je iba ním, taký bohočlovek trebárs to nazvime :)
neznámy | 21.12.2019 20:00
Přesněji otázka o charakteru člověka v příštim životě je zbytečné zacházení do fantazie, to že se něco náplní, či vystřídá, chudák bude boháč, trpitel postoupí do vyšších sfér apod, jsou fantazijní žánry., Já pojmul tento život a kdo nemá propojená centra tak aby cítil emoce, tak se to nezmění, v příštím životě taky ne, nebo možná jo, všechno ostatní je koledování.
neznámy » hrabeti | 21.12.2019 20:19
Vedomi se asi neda od stavu oddelit. Vzdy ma nejaky stav. A tim stavem nemyslim jeho obsah, prozivanou emoci.
Min muze byt vedomi jasne nebo zatemnene. Je v podstate jako obloha. Vzdy je nejake pocasi i kdyz je jasno. Abychom v tom meli jasno.
Vedomi mimo cas a prostor je z tech trvanlivejsich.
Vse je iluze, asi je jedno s cim se ztotoznujeme.
S pomijivymi nebo mene pomijivymi stavy, vyjde to nastejno.
Je to cele uplne jedno. Nadoba jako jeji obsah. Stale totez. Pokud se to propoji jako jedno celistve kontinuum ktereho jsme soucast.
Jak dole tak (na)hore. Niet kam ujst. To je asi vec koncentrace.
Min muze byt vedomi jasne nebo zatemnene. Je v podstate jako obloha. Vzdy je nejake pocasi i kdyz je jasno. Abychom v tom meli jasno.
Vedomi mimo cas a prostor je z tech trvanlivejsich.
Vse je iluze, asi je jedno s cim se ztotoznujeme.
S pomijivymi nebo mene pomijivymi stavy, vyjde to nastejno.
Je to cele uplne jedno. Nadoba jako jeji obsah. Stale totez. Pokud se to propoji jako jedno celistve kontinuum ktereho jsme soucast.
Jak dole tak (na)hore. Niet kam ujst. To je asi vec koncentrace.
hrabeti | 21.12.2019 22:04
Tak hlavne sa nedá vedomie oddeliť od bytia, vedomie v prvom rade vždy JE.
To je základ, ako píše simetra.
A až potom je stav, v ktorom je.
V zmysle - stavy sa menia, ale bytie ostáva.
Alebo - všetky stavy majú jedno spoločné - sú.
Ťažko sa to vyjadruje slovami.
Výrok vše je iluze je jedným z mojich obľúbených.
Dá sa na to povedať buď, že tá ilúzia je reálna, lebo existuje.
Existuje ako ilúzia.
Alebo ešte lepšie - tá ilúzia sa musí niekomu diať, niekým byť vnímaná a vyhodnotená ako ilúzia.
A ten niekto je skutočný.
To je základ, ako píše simetra.
A až potom je stav, v ktorom je.
V zmysle - stavy sa menia, ale bytie ostáva.
Alebo - všetky stavy majú jedno spoločné - sú.
Ťažko sa to vyjadruje slovami.
Výrok vše je iluze je jedným z mojich obľúbených.
Dá sa na to povedať buď, že tá ilúzia je reálna, lebo existuje.
Existuje ako ilúzia.
Alebo ešte lepšie - tá ilúzia sa musí niekomu diať, niekým byť vnímaná a vyhodnotená ako ilúzia.
A ten niekto je skutočný.
neznámy » hrabeti | 21.12.2019 22:47
Vedomi se neda oddelit od nasi existence timpadem je stale vazane na stavy ktere prozivame.
Asi to nebude nejaky hardware do ktereho strcime software disketu a zacne se promitat film, ve kterem prozivame emoce.
Asi vedomi a dojem bude totez, ten pocit bude jedno.
Jednolity proud prozivani ktere ma nejaky prubeh zacatek i konec.
Mozek vypne a nashle, nic.
Jestli je neco co pretrvava musi rict ti co to vedi, zrealizovali.
Asi ma tendenci ze znovurealizovat jen to co ma obsah, potencial.
Potreba pro to uvest do chodu prani a tuzby, zivit myslenky. Hrat si na boha.
To je tvorivy princip.
A kdyz neni myslenka zadost tuzba ani cin, pak neni duvod tady ani jinde byt, zevlovat, krmit svoje uvedomeni ja jsem energii v tomto stand by modu, a smirovat co se v tom akvariu deje.
Byt jako jenom zapnuta televize co nehraje taky nedava smysl, takze tim asi mysleli v bibli ze takove buh znici, prestanou existovat.
Clovek asi muze ztratit narok na svoji existenci, holy pocit byti ja jsem oprosteny od prozivani vecne se opakujicich zmen.
V tomto smyslu je i vedomi smrtelne, protoze zanikne s moznosti jej prozivat.
A ta moznost prozivat nesmrtelne vedomi je podminena.
Neni zadny duvod se domnivat ze ji mame naveky ze na ni mame narok a ze k nam pristala zadarmo.
Proto je asi myslenka a cin zajimavejsi nez citova a myslenkova prazdnota.
Asi to nebude nejaky hardware do ktereho strcime software disketu a zacne se promitat film, ve kterem prozivame emoce.
Asi vedomi a dojem bude totez, ten pocit bude jedno.
Jednolity proud prozivani ktere ma nejaky prubeh zacatek i konec.
Mozek vypne a nashle, nic.
Jestli je neco co pretrvava musi rict ti co to vedi, zrealizovali.
Asi ma tendenci ze znovurealizovat jen to co ma obsah, potencial.
Potreba pro to uvest do chodu prani a tuzby, zivit myslenky. Hrat si na boha.
To je tvorivy princip.
A kdyz neni myslenka zadost tuzba ani cin, pak neni duvod tady ani jinde byt, zevlovat, krmit svoje uvedomeni ja jsem energii v tomto stand by modu, a smirovat co se v tom akvariu deje.
Byt jako jenom zapnuta televize co nehraje taky nedava smysl, takze tim asi mysleli v bibli ze takove buh znici, prestanou existovat.
Clovek asi muze ztratit narok na svoji existenci, holy pocit byti ja jsem oprosteny od prozivani vecne se opakujicich zmen.
V tomto smyslu je i vedomi smrtelne, protoze zanikne s moznosti jej prozivat.
A ta moznost prozivat nesmrtelne vedomi je podminena.
Neni zadny duvod se domnivat ze ji mame naveky ze na ni mame narok a ze k nam pristala zadarmo.
Proto je asi myslenka a cin zajimavejsi nez citova a myslenkova prazdnota.
neznámy » simetra | 21.12.2019 22:58
Ja si myslim ze tam ta laska sama nenaskace do bytosti bez priciny sama, jen proto ze se clovek citove a mentalne vyprazdni. Ze stav mimo cas a prostor neni komnata kde se da dostat jenom tak ze si otevreme klicem a jsme tam.
Myslim si naopak ze je to vysledek velkych zapasu o premozeni toho temneho v nas.
V prve rade asi prijimani toho co zijeme.
Tzv odrábanie karmy. :-)
A toho je toľko.......a ešte viac. :-)
Myslim si naopak ze je to vysledek velkych zapasu o premozeni toho temneho v nas.
V prve rade asi prijimani toho co zijeme.
Tzv odrábanie karmy. :-)
A toho je toľko.......a ešte viac. :-)
Stránka:
Počítam horoskop...