Voľný pokec -
ľudská eliminácia - plutonsky sen
Neviem ho správne popísať, lebo vo sne som to všetko chápala ale po prebudení je to iné.
Ocitla som sa spolu s inou ženou na nejakom schodišti, uvedomujem si že je to miesto no povedzme ako nemocnica, schody tam nie sú ale jednoducho človek iba dolu sklzne bez všetkého. Povedali meno ale nerozumeli sme, vedeli že sme už ostali iba dve a tak je to jedna z nás, myslela som že som staršia a tak som to ja a odrazu z dola krík - nie ty ale ta druhá. vedela som že ju visím posledný krát. Boli sme oblečené ako v kombinezách ale celkom slušivých neviem či červenej či silne ružovej farby. Vedela som v tom sne čo sa deje s človekom ktorého určili eliminovať ale teraz to neviem - on sa spustil niekde a tam bol ako v nejakom miernom víre a končil.
Ja som prišla akože domov, náš život tých čo ostali žiť bol nesmiene ťažký, stále sme sa báli každého koho sme videli, schovavali sme sa, vedeli sme že sú medzi nimi eliminátori ktorí chodia a označujú ľudí.
Ja som si uvedomila že by bolo bývalo lepšie pre mňa ak by som tam bola vtedy ked ma zobrali skončila ako takýto život plný strachu. Bolo nás málo, vlastne príroda bola prázdna bez ľudí a tých pár tam chodilo iba tajne.