mesiac
Štvrtok, 28.3.2024
Meniny má Soňa

Voľný pokec - 

Indianske pravdy pre šťastný život

damara
damara | 19.2.2017 12:53
Stará indiánska kultúra ponúka konkrétny návod na to, ako žiť šťastne a zbaviť sa večného pocitu nespokojnosti.

„Neexistuje horší a lepší. Každý vie presne toľko, koľko potrebuje."
Malé indiánske deti nikto neporovnáva a ani nesúdi. Každému dieťaťu je dožičený individuálny prístup. Keď sa jeden nevie naučiť istú činnosť tak rýchlo ako ostatní, necíti sa preto menejcenne.
V knihe indiánskych múdrostí sa píše: „Naši učitelia, starí otcovia a otcovia, mali s nami trpezlivosť. Nikdy nepremeškali príležitosť pochváliť dobrý výkon, no vyvarovali sa povedať čo i len slovo, ktoré by iného, nie tak rýchleho chlapca mohlo demotivovať. Keď nejaký chlapec zlyhá, alebo nezvláda úlohu, venuje sa mu dvojnásobok pozornosti, kým skutočne nedosiahne vrchol svojich možností."

Som tvoje druhé ja"
To je najkrajšia myšlienka, ktorá vytvára základ šťastného spolužitia a tým je viera v jednotu. Indiáni veria, že všetko, čo je s nimi na svete, je s nimi prepojené a tvorí jeden celok. Keďže všetky rastliny, zvieratá, ale aj ľudia vyšli z rovnakej Zeme, vnímajú ich ako svojich príbuzných. Takýto pozdrav predurčuje každý ďalší čin na to, aby vychádzal zo vzájomného rešpektu a úcty.

„Človeče, nekaz si deň zlou myšlienkou. Kým si nažive, každý tvoj deň je šťastný!"
Život je dar. Každý nový deň treba vnímať ako dar a jedinečnú príležitosť pre nový zážitok. Naozaj šťastný človek sa teší, keď niečo má, ale aj keď niečo nemá." Nie je treba sa teda zbavovať majetku, ale pocitu závislosti, ktorý k nemu prechovávame. Toltécka filozofia vraví, že ak sa človek zbaví takýchto umelých väzieb, oslobodí sa a stane sa šťastným.
Ak práve nemáte toľko peňazí alebo krásy, po akej túžite a ste z toho nešťastní, nechali ste sa, podľa Toltékov, chytiť do pasce. Šťastie je tu a teraz. Začnite robiť to, čo vás teší a nečakajte na lepšiu príležitosť. Zmysel života je život! Tak prestaňte prežívať a začnite žiť:)

„Bolesť znamená rast. Niet dôvodu na paniku."
Indián radí: „Bolesť nie je ani dobrá ani zlá. Bolesť patrí k životu. Keď sa všemožným spôsobom vyhýbame bolesti, uzatvárame sa tak pred životom a bránime nášmu duchovnému rastu." Pojem bolesť je v civilizovanom svete zastretý rúškom čiernej. Bolesť je zlá a za každú cenu sa jej treba vyhnúť. Keď nás bolí hlava, siahneme po tabletkách, keď nás bolí srdce, tak z času na čas aj po alkohole. Bolesť nás pritom upozorňuje na nevyriešené veci, ktoré si pýtajú našu pozornosť. Možno indikuje bolesť hlavy príliš vysoké pracovné nasadenie, a treba si oddýchnuť. Možno bolesť srdca poukazuje na problémy s partnerom, a treba ich vyriešiť. Možno si poviete: Nie je to také jednoduché, veď veľa vecí zmeniť nedokážeme! To je pravda. Množstvo vecí treba len prijať a zvoliť k nim ten správny prístup.
Ak prepracovaný človek zistí, že nielen prácou je živý, pochopí svoju bolesť a tá postupne vymizne. Ak opustíme partnera, ktorý nás trápi, pochopíme, že si zaslúžime niečo lepšie a srdce prestane bolieť. Takto vnímajú Indiáni zmysel bolesti. Pátrajú po jej pravej príčine a riešia ju okrem telesnej aj na duchovnej úrovni. Ak pochopíme, prečo bolesť vzniká, splní si tak svoju úlohu nositeľky informácie a odíde. Ak sme vyriešili príčinu, bolesť sa odplaví a zanechá nás zase o niečo múdrejšími.

„Ste hlavným hrdinom svojho príbehu."
U nás sa zvykne hovoriť, že sme sami strojcom svojho šťastia. V indiánskej kultúre sa týmto slovám verí takmer stopercentne. Pôvodní indiáni „Toltékovia" život vnímajú ako umelecké dielo, ktoré si sami neustále vytvárajú svojimi myšlienkami a slovami. Je nutné upierať svoju pozornosť len na to pekné a príjemné. Nebudete dlho čakať a naozaj sa objaví prvá nádherná scéna.

„Biely človek má možno hodiny. No my indiáni máme čas!"
V živote dospelého človeka príde z času načas prekážka, alebo problém. Najväčším však nie je strata práce, choroba alebo iná zlá správa. Najvážnejším ľudským zlyhaním býva, keď sa volanie duše stratí pod podobou, ktorú nazývame „civilizovaný človek". Ak neustále uprednostňujeme povinnosti a spoločensky konformné role pred prirodzenosťou a ozajstnými životnými radosťami, práve to vyústi do veľkých a bolestivých zmien. Aby si človek zachoval zdravie a šťastie, mal by robiť veci, ktoré vychádzajú z jeho srdca a vyjadrujú skutočné hodnoty. Na prirodzené ľudské potreby a každodenné bytie však akoby nezostáva čas. Aj tu nám môžu byť Indiáni veľkým vzorom. Skúsme aj my, aspoň občas, vymeniť hodiny za čas...

Zdroj: horoskopy-lifestyle.sk, Autor: Katarína Mikulová


:)
neznámy
neznámy » damara | 19.2.2017 13:46
ďakujem,,oslovilo ma to-FLOWER-
athena21
athena21 » damara | 19.2.2017 20:05
Hlboká pravda v tom je! Nádherná, vďaka za ten článok...-HEART-
neznámy
neznámy » damara | 19.2.2017 21:37
Pekne prave dnes som docitala knihu v podobnom duchu -SHAME-
Saffiyah
Saffiyah | 20.2.2017 00:34
neznámy
neznámy » damara | 20.2.2017 12:48
Pěkné čtení -FLOWER-
Škoda, že musíme sahat do cizích tradic... -CONFUSED-
neznámy
neznámy » damara | 20.2.2017 14:31
:)...super. Vdaka za clanok-FLOWER-
neznámy
neznámy » damara | 20.2.2017 16:51
indiánov je vela druhov mne sa vždy lúbila myšlienka totemu a mená čo druh druhovi dávali a aj svojim deťom :)
neznámy
neznámy » damara | 21.2.2017 14:27
aha všichni Indiáni mysleli na jedno brdo a měli jednotnou kultúru :-)
neznámy
neznámy » damara | 21.2.2017 18:48
Podobnou moudrost nepostrádají ani rómové. :)

„Ste hlavným hrdinom svojho príbehu."
„Biely človek má možno hodiny. No my indiáni máme čas!"......
neznámy
neznámy | 22.2.2017 08:28

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...