Láska a vzťahy -
Zit v jednej domacnosti so svokrou??
Ale pravidlo je jedno ! Ti, co sa najviac chu montovat do zivota druhych a chcu mudrovat a hovorit, co je pre druheho lepsie, tak presne tí by si nikdy v zivote nenechali zasahovat do svojeho partnerskeho zivota od inych... :)
Tak potom sme zdarne kúpili práčku zhora plnenú, lebo sme mali miminko a bolo treba prať plienky. To zase prišiel s rozumami od mamy, že plienky v práčke sa nám potrhajú, zničia, že plienky sa vyvárajú na sporáku a aj došiel s tým veľkým hrncom na vyváranie. Ja som ostala v nemom úžase, ale vravím mu: super nápad, dala som hrniec na sporák, naliala vodu, dala plienky variť...išla som náročky kojiť a jeho som poprosila miešať aby neprihorelo :D. Po dovarení to bolo treba odniesť do vane vypláchať. Samozrejme to ledva preniesol, také ťažké to bolo a vriace. Potom som ho poprosila, aby mi pomohol s pláchaním v troch vodách, lebo nejako ma bolia kríže. Tak pláchal, žmýkal....potom som ho nechala aj dať sušiť. A vychválila, že ako super to urobil, že zajtra to robí znovu, lebo plienok zase bude neúrekom. O hodinu - dve zrazu zobral hrniec a odniesol do auta, že my radšej obetujeme zničenie plienok v práčke, aleže už nebudeme vyvárať, že smrdí celý byt, a nebudeme predsa denne makať ako sprostí...a to mám viac príbehov so svokrou, môžem napísať román -LOL-
..už je ale dávno ex...mal milenky a vtedy svokra na to: veď to chlapi mávajú, ale ak teda sa mi to nepáči, zakážeme mu to a budeme ho strážiť :D :D:D
Ak mi vadí svokra, vadí mi aj partner a platí to aj naopak...ak mi vadí niečo na neveste, či zaťovi...tak ani láska k môjmu dieťaťu nieje v poriadku.
Toť vše:)
raz som bola dlhodobo v nemocnici, zobrala mi domov oprať nočné košele...ja som sa ich hanbila v nemocnici potom obliecť, proste biela bola šedivá, ako keby to prala spolu s farebným prádlom, aj zle ožehlené, musela moja mama pricestovať s novými pyžamami, aby ma zachránila. Svokre som samozrejme len poďakovala, nič nevyčítala. Svokra sa pochválila, že aj doma mi poprala všetko...spoluležiaca len prevrátila oči, že sodoma gomora, keď prídem domov...Jasné, že čo mi prala pulóvre, musela som vyhodiť :-D.
Ja som teraz toho názoru, že ak je takto svokra uletená, tak ten jej synáčik je často tiež, aspoň v tom mojom prípade to tak bolo. Len vtedy som to nevidela pre ružové okuliare lásky. Ale syn je predsa jej krv, jej gény, jej výchova...je zázrak, ak je iný. Teraz by som si teda poriadne povšímala jeho rodinu, až potom sa vydávala. Aj by som si viac všímala, ako sa správa synáčik k matke, ju pravidelne klamal, robil si z nej srandu, nevážil si ju. Vtedy som to brala tak, že ona je taká-onaká a zaslúži si to...lenže o pár rokov bol taký aj ku mne aj k deťom. A začal dorábať omnoho väčšie somariny ako jeho matka.
Muz na skole spoznal jednu zenu s ktorou si rozumel, mal si s nou vzdy co povedat, mali spolocne zaluby (ktore ich vlastne spojili), mali podobne zivotne ciele, nasiel zenu s ktorou bol stastny, nasiel zenu, ktoru miloval... Hned od zaciatku ich vztahu bola rodina muza proti tej zene, nechceli ju prijat, nechceli, aby ti dvaja vobec boli spolu... Rodina muza mala inu predstavu o zene... A tak sa zacalo peklo...
Ten muz mal az chorobnu predstavu o tom, ze ako jeho zena si bude spolu s jeho matkou a sestrou skvele rozumiet... Ako budu spolu v kuchyni vsetci sediet pri kavicke, ako sa budu navstevovat, a este neviem ake radosti budu vsetci spolu zazivat... Tato muzova tuzba, dosiahnut vo svojom zivote tento ciel bola tak silna, ze mu zatienila celkom rozum... Vobec ako keby nevnimal fakt, ze jeho matka a sestra neznasaju tu zenu a robia mozne aj nemozne preto, aby sa ti dvaja spolu nadobro rozisli... Matka aj so sestrou stale dohovarali muzovi, ze je kopec inych zien, s ktorymi by si oni urcite rozumeli a rodinka by bola stastna, plna smiechu, ale ze pri tejto zene to tak nikdy nebude...
Nastal vnutorny boj u muza, lebo ta jeho chorobna a velmi silna predstava a tuzba o tom, ako si jeho zena bude rozumiet s jeho matkou a sestrou bola silnejsia nez cokolvek... Nikdy nechcel pripustit fakt, ze by mal zenu, ktora si jednoducho nebude rozumiet a chciet sa stretavat s jeho matkou a sestrou...
Zena toho muza vravela, : nerozumiem si s tvojou matkou ani s tvojou sestrou.. Ty sa s nimi stretni kedykolvek chces, chod s nimi kam chces, ale mna od nich "odstrihni"...
Vdzy ked bol muz so svojou rodinou, tak dostaval rozumy do hlavy, ze aku zlu zenu ma, ako to je cele zle, ze oni si predstavovali, ze sa budu hrat s vnucencami, ako sa budu kazdy den vidiet, vsetci stastni, atd...
Zacali robit ozaj spinave hry na tu zenu...
Skoncilo sa to tak, ze zena to nevydrzala a od muza nakoniec odisla... Muz si az ked bolo po vsetkom zacal vsetko uvedomovat... Ta jeho az chorobna predstava o tom, ze bude mat zenu, ktora si bude rozumiet s jeho sestrou a matkou sa mu NIKDY v zivote nesplnila a bol nestastny z toho, ze nenavratne stratil zenu, ktoru miloval...
Pravdaze rodina muza si nadalej zila svoj stastny rodinny zivot so svojimi ludmi a velmi stastni, ze sa im podarilo znicit jeden vztah... Ani jedna z nich nepozerala na to, ze muz uz NENASIEL stastie vo svojom zivote, oni boli spokojne s vysledkom a nadalej to hrali tak, ze vlastne oni chceli, aby sa on mal v zivote dobre, aby mal "dobru zenu"...
Pri tom to bolo tak jednoduche... Nikdy v zivote on nemal dovolit svojej rodine, aby oni rozhodovali o tom, ze co bude pre neho lepsie, nemal dospustit to, aby mu znicili jeho stastie... Mal urobit velky mur medzi jeho zenou a jeho matkou a sestrou, tak aby tie dve nemali na nu ziadny dosah... A vzdy ked chcel vidiet rodinu, tak sa s nou mal jednoducho stretnut sam a nemal pocuvat sproste reci... MAL POUZIVAT VLASTNU HLAVU...
To tak vacsinou v zivote byva... Bud mas jedno, ale nemas druhe... Docielis v zivote nieco co si velmi chcela, ale padne ti to zasa na niecom druhom... To su take zakony schvalnosti...
a veru som po určite čase odišla...len to boli veľmi zlé emócie z oboch strán, aj z mojej strany samozrejme, pocit sklamania, že sú takí, onakí, že mi urobili hento, tamto...
ale z duchovného hľadiska boli veľmi dobre daní do môjho života, veľmi ma to posunulo...
Ktovie...určite aj ja žijem v Kocúkove niekoho...:)Ešteže je to len a len jeho problém;)
