Láska a vzťahy -
Ako si spomínate na svoju starú mamu...babičku...?
...drahá bytosť...navždy v mojom srdci...zostane
tentoraz nie moje veršíky...s dovolením Jána Smreka:
V lesku strieborných svojich vláskov
babička je opravdivou kráskou...
má vnúčatá - je pyšná na to
a keď sa nad ne skláňa
farba ich vlasov kontrastuje spolu
striebro a zlato...
Keď som bol malý - syn susedného dvora
často i ku mne dobrou, milou bola
a láskala ma koláčkom...pečeným na smotane
však stratil som sa - i roky zutekali
a ona dnes už nevolá ma synáčkom
lež hovorí mi...: pane...
možno tak sa to sluší...
lež rád by som jej vyznal
že ostal som len dieťaťom...vo svojej duši...
Mnel jsem tehdy revolver z umele hmoty na sest plastovych naboju.
Vystrilel jsem do babky vsech sest naboju.
Ani po jednom naboji nelehla!!! -NOOO-
Priritila se ke mne a brutalne mne odzbrojila.
Revolver mrstila o zem a totalne se rozbil.-NOSMILE-
do veršíkov /skrátené/
Keď rozhľadím sa po izbici starej matere,
vždy mi úžas kýsi dušu zohrieva,
sťaby priateľ zabudnutý klopal na dvere -
tak lúč liet mi raných viečka priviera.
Zo stien, z rámov, hľadia svätí,
medzi nimi kukučkové hodiny,
zrazu sa mi zacnie po nich,
a tu sa mi javia detstva vidiny.
.
/záver/
.
Kolovrat už v pôjdu tôni
pri belčove zabudnutý
v prachu rokov leží,
čas je ale prísnokrutý,
ako bežal, beží.
.......................
Môžem povedať, že babka bola príkladom jej života mojím prvým duchovným učiteľom. Pomáhala mi, aj keď už odišla do večnosti. Keď som si niekedy nevedela poradiť v závažnej veci, predstavila som si, čo by asi urobila ona. -HEART-
Moja babicka z otcovej strany vyborne piekla a varila - a ked robila zemiakove lokse, tak ich nikdy nebolo dost upecenych, pretoze sme ich s bratom okamzite "rozchytali" - bola to jedna neobycajne dobra zena - skoda, ze nam zomrela ked som mala iba 6 rokov ... s laskou na nu spominam
Druha babicka z maminej strany, ktorej sme hovorili starka, byvala od nas daleko, takze sme k nej chodili iba na prázdniny, respektíve na navstevu, alebo ona k nam - bola velmi pracovita, inteligentna a uzasne vtipna - velmi rada som ju pocuvala a smiala som sa takmer neustale ... - rovnako s laskou na nu spominam.
mne jedna babička umrela skôr, než som prišla na svet a druhá nebola práve prototypom spomínaného :)
ale mala som prababičku po praslici, mala troch synov, ktorí zahynuli v druhej svetovej a dcéru, ktorú som už spomínala...nikdy som ju nevidela nahnevanú, vždy ma pohladkala. Zomrela, keď som mala 9 rokov, v kresle pred televízorom.
Keď si na ňu spomeniem, vidím ju, ako sedí v kresle na dvore, okolo nej pobehujú malé kuriatka a ona rukami robí mlyn a usmieva sa ako Mona Lisa. A ešte ju vidím ako si zapletá šedivé vlasy, robí z neho drdol a zapne si ho hrebeňom. Potom si nasadí ručník. A stále má ten úsmev, akoby vedela...mala ho aj na vlastnom pohrebe taký úžasný :)