Cesty tela i ducha -
Časopriestor
neznámy | 9.10.2012 17:22
Našla som si jednu skladbu na youtube, ktorá ma inšpirovala k takejto otázke. :)
Poznáte ten pocit, keď sa časopriestor stráca a vy ste súčasťou všetkého?
Ak to zažívate, tak kedy?
http://www.youtube.com/watch?v=dvTe1-a6Pdo
Poznáte ten pocit, keď sa časopriestor stráca a vy ste súčasťou všetkého?
Ak to zažívate, tak kedy?
http://www.youtube.com/watch?v=dvTe1-a6Pdo
neznámy | 9.10.2012 22:22
Zaujímavé:) Myslíš splynutie makro a mikrokozmu vo vnímaní? Tak aj v polospánku v prírode...ako ten pán v tej skladbe.
No a voľakedy, keď som si robila záchranársky plavecký kurz a chodila som pravidelne plávať, prišla som na to, že pravidelné dýchanie pri plávaní pŕs a zladenie pohybu pod vodou a nad vodou, mi prinášajú zvláštny vnem - dobitia a uvoľnenia zároveň. Ale stávalo sa mi to len keď som chodila plávať v Rakúsku, kde som mala celý bazén pre seba a nemusela som riešiť čas a oboplávať ľudí - teda keď som nemusela na nič myslieť, že som plávala, plávala...a vyrušilo ma len to, keď sa prišla opýtať recepčná, či už nie som unavená...Alebo keď som chodila behať po daždi alebo cez prázdnu Panoramaweg.
Podobný efekt u mňa vyvoláva tečúca voda - napr. také posedenie pri potoku, padajúci vodopád, alebo pohľad na snehové vločky, keď ležíš na snehu a ony zhora nekonečne padajú...
A ešte pohľad z vysokej hory na dole sa pohybujúcich ľudí, alebo aj niektoré piesne so sylabickým veršovým systémom, kde je rovnaký počet slabík a pravidelné metrum (väčšinou náboženské, alebo aj pomalé ľudové)
No a voľakedy, keď som si robila záchranársky plavecký kurz a chodila som pravidelne plávať, prišla som na to, že pravidelné dýchanie pri plávaní pŕs a zladenie pohybu pod vodou a nad vodou, mi prinášajú zvláštny vnem - dobitia a uvoľnenia zároveň. Ale stávalo sa mi to len keď som chodila plávať v Rakúsku, kde som mala celý bazén pre seba a nemusela som riešiť čas a oboplávať ľudí - teda keď som nemusela na nič myslieť, že som plávala, plávala...a vyrušilo ma len to, keď sa prišla opýtať recepčná, či už nie som unavená...Alebo keď som chodila behať po daždi alebo cez prázdnu Panoramaweg.
Podobný efekt u mňa vyvoláva tečúca voda - napr. také posedenie pri potoku, padajúci vodopád, alebo pohľad na snehové vločky, keď ležíš na snehu a ony zhora nekonečne padajú...
A ešte pohľad z vysokej hory na dole sa pohybujúcich ľudí, alebo aj niektoré piesne so sylabickým veršovým systémom, kde je rovnaký počet slabík a pravidelné metrum (väčšinou náboženské, alebo aj pomalé ľudové)
neznámy | 9.10.2012 23:22
Ludmila to vystihla s vlockami,
Pocit uniknutia z casopriestoru som mala, ked som pocula ticho, leziac na snehu, ked vlocky husto padali odnikadial a tak husto, ze sa mi viacere rozpustali na tvari. Keby sa ma niekto spytal ako znie ticho, tak by som ho pripodobnila k padajucim vlockam, ktore sice nepocut, ale to huste vatove pohladzanie je tichu velmi podobne.
A ine skusenosti? mozno prezivanie pri zapade a vychode slnka, ked som mala pocit, ze som sucastou vsetkeho, a ze tadial cez obzor prudi ten najcistejssi stav, akurat, ze cim som starsia, tym si ten pocit dokazem menje vybavit, alebo presnejsie menej casto pocuvam, a to je ako s cvicenim, ked nepouzivam mozgovu hmotu, ci fyzicke telo, zakrnievaju, tak ako aj dusa bez krmi...a niekedy maju schopnost vyvolat tento stav ini ludia, myslienkami, basnami, knihami, vyzorom, hlasom, spravanim.....akurat ze sa obcas zapocuvam do nejakej neharmonickej melodie a nasilu v tom hladam suzvuk, ktory neexistuje-LOL-
a niekedy je to vona
kazde rano ma svoju vonu vlastnu, osobitu len pre toto rano, kazde rano vonia inak.
niekedy vonaju aj dni inak, napriklad po dazdi, ale aj jesen vonia inak, jar, ale tam treba aby hucala aj voda v potoku a vsetko naokolo. Leto vonia.
A noc ma svoju zvlastnu vonu, magicku.
Prave takuto:
-COFFEE-
Pocit uniknutia z casopriestoru som mala, ked som pocula ticho, leziac na snehu, ked vlocky husto padali odnikadial a tak husto, ze sa mi viacere rozpustali na tvari. Keby sa ma niekto spytal ako znie ticho, tak by som ho pripodobnila k padajucim vlockam, ktore sice nepocut, ale to huste vatove pohladzanie je tichu velmi podobne.
A ine skusenosti? mozno prezivanie pri zapade a vychode slnka, ked som mala pocit, ze som sucastou vsetkeho, a ze tadial cez obzor prudi ten najcistejssi stav, akurat, ze cim som starsia, tym si ten pocit dokazem menje vybavit, alebo presnejsie menej casto pocuvam, a to je ako s cvicenim, ked nepouzivam mozgovu hmotu, ci fyzicke telo, zakrnievaju, tak ako aj dusa bez krmi...a niekedy maju schopnost vyvolat tento stav ini ludia, myslienkami, basnami, knihami, vyzorom, hlasom, spravanim.....akurat ze sa obcas zapocuvam do nejakej neharmonickej melodie a nasilu v tom hladam suzvuk, ktory neexistuje-LOL-
a niekedy je to vona
kazde rano ma svoju vonu vlastnu, osobitu len pre toto rano, kazde rano vonia inak.
niekedy vonaju aj dni inak, napriklad po dazdi, ale aj jesen vonia inak, jar, ale tam treba aby hucala aj voda v potoku a vsetko naokolo. Leto vonia.
A noc ma svoju zvlastnu vonu, magicku.
Prave takuto:
-COFFEE-
neznámy | 9.10.2012 23:22
toto je este stale ta vona:
http://www.youtube.com/watch?v=7HNs4PSRQa8&feature=related />
http://www.youtube.com/watch?v=JFBLVz77AWc&feature=related />
miroslav je ocividne znalec voni:)
a aj tato je nadcasova a vystizna
http://www.youtube.com/watch?v=VW6C0G_5roE&feature=related />
konkretne a hlavne s tymto komentom:
Vzdy som si myslel, ze vsetky zeny su trubky. Potom som spoznal jednu, ta bola ina. Prirodzena a slobodna, ako fujara, tak som sa s nou ozenil.
A zistil som ze je trubka...
http://www.youtube.com/watch?v=7HNs4PSRQa8&feature=related
miroslav je ocividne znalec voni:)
a aj tato je nadcasova a vystizna
http://www.youtube.com/watch?v=VW6C0G_5roE&feature=related
konkretne a hlavne s tymto komentom:
Vzdy som si myslel, ze vsetky zeny su trubky. Potom som spoznal jednu, ta bola ina. Prirodzena a slobodna, ako fujara, tak som sa s nou ozenil.
A zistil som ze je trubka...
neznámy | 10.10.2012 09:29
Dakujem vám obom za odpovede, presne takéto magické momenty života som mala na mysli aké opisujete. :)
A áno, tie vločky, keď pomaly padajú akoby z prázdna a je v nich ukrytá krása ticha okamihu...
Ja mávam takýto pocit napríklad v lete, keď sme na chalupe a večer, keď je úplné bezvetrie, oheń v pahrebe dohorel, je príjemne teplo a ticho...
Nijaké zmyslové podnety nerušia a ja ležím tvárou k oblohe a nič okrem mňa a hviezd nejestvuje.
A vtedy mávam ešte jeden podivný pocit. Kto videl film Guliverove cesty, iste si pamätá vznášajúci sa ostrov.
A mne sa vtedy zdá, že kopec, na ktorom som aj s chalupou pláva vo vzduchu uprostred tých hviezd. :)
Ozaj, uvedomili ste si niekedy z ako málo miest sa dnes dá ešte vidieť mliečna dráha?
A áno, tie vločky, keď pomaly padajú akoby z prázdna a je v nich ukrytá krása ticha okamihu...
Ja mávam takýto pocit napríklad v lete, keď sme na chalupe a večer, keď je úplné bezvetrie, oheń v pahrebe dohorel, je príjemne teplo a ticho...
Nijaké zmyslové podnety nerušia a ja ležím tvárou k oblohe a nič okrem mňa a hviezd nejestvuje.
A vtedy mávam ešte jeden podivný pocit. Kto videl film Guliverove cesty, iste si pamätá vznášajúci sa ostrov.
A mne sa vtedy zdá, že kopec, na ktorom som aj s chalupou pláva vo vzduchu uprostred tých hviezd. :)
Ozaj, uvedomili ste si niekedy z ako málo miest sa dnes dá ešte vidieť mliečna dráha?
neznámy | 10.10.2012 20:27
Ty si Ľudka raz dala sem niekde obrázok prírodného chrámu, zo stromov.
Tak aj z tohto obrázku mám tento pocit. Boli sme v lesnom chráme. :)
Spomínala si duchovnú hudbu. Tak aj na mňa pôsobí tak bezčasovo a bezpriestorovo napríklad hudba stredovekej mníšky, mystičky Hildegardy von Bingen.
http://www.youtube.com/watch?v=9eFPJa95qQE[/url]
Tak aj z tohto obrázku mám tento pocit. Boli sme v lesnom chráme. :)
Spomínala si duchovnú hudbu. Tak aj na mňa pôsobí tak bezčasovo a bezpriestorovo napríklad hudba stredovekej mníšky, mystičky Hildegardy von Bingen.
http://www.youtube.com/watch?v=9eFPJa95qQE[/url]
neznámy | 10.10.2012 23:36
Ten prírodný chrám sem dala Zdenka, ja som ho sem nevedela vložiť sa mi zdá, už si presne nepamätám, ako to bolo.
Pekná hudba, pôsobí na mňa melancholicky.
Tak hudba je v istom zmysle ako omamná látka, akoby vyťahovala z vnútra to najhlbšie - ešte dosiahnuteľné nechtom emócie. Ľudia, čo sa navonok veľa smejú, tak vnútri dusia veľa sĺz. Myslím, že aj podľa toho si vyberáme hudbu. Hľadáme v nej to, čo je v nás - v našom vedomí - nepriznané, skryté, vytáčané.
Mám jedno magické CD - nepamätám si už odkiaľ, ale opatrujem ho ako poklad:) Je na ňom náboženská aj národná hudba viacerých zemí sveta, podľa toho, aká je tradícia onej krajiny. Čínska hudba, japonská hudba, indická, alebo hlboké hlasy mníchov aj ohnivé flamenco- gitara a bongá, alebo sú tam aj indiánske piesne a i.. Rytmus, rýchlejší alebo pomalší, a národná obyčaj, či už filozofická, alebo náboženská, vytiahne z každej tej hudby niečo iné, ale v podstate to, čo sa dá cítiť a uvedomiť, to je individuálna tradícia tej-ktorej krajiny, rozličný spôsob prežívania niečoho tajomnejšieho...Tá tajomnosť podaná v rôznorodosti národov je doslova omamujúca. Musím ti to CD najbližšie prehrať;)
Pekná hudba, pôsobí na mňa melancholicky.
Tak hudba je v istom zmysle ako omamná látka, akoby vyťahovala z vnútra to najhlbšie - ešte dosiahnuteľné nechtom emócie. Ľudia, čo sa navonok veľa smejú, tak vnútri dusia veľa sĺz. Myslím, že aj podľa toho si vyberáme hudbu. Hľadáme v nej to, čo je v nás - v našom vedomí - nepriznané, skryté, vytáčané.
Mám jedno magické CD - nepamätám si už odkiaľ, ale opatrujem ho ako poklad:) Je na ňom náboženská aj národná hudba viacerých zemí sveta, podľa toho, aká je tradícia onej krajiny. Čínska hudba, japonská hudba, indická, alebo hlboké hlasy mníchov aj ohnivé flamenco- gitara a bongá, alebo sú tam aj indiánske piesne a i.. Rytmus, rýchlejší alebo pomalší, a národná obyčaj, či už filozofická, alebo náboženská, vytiahne z každej tej hudby niečo iné, ale v podstate to, čo sa dá cítiť a uvedomiť, to je individuálna tradícia tej-ktorej krajiny, rozličný spôsob prežívania niečoho tajomnejšieho...Tá tajomnosť podaná v rôznorodosti národov je doslova omamujúca. Musím ti to CD najbližšie prehrať;)
neznámy | 11.10.2012 22:59
ahoj no ja osobne som nieco podobne zazila v planetariu a este v blave v tom 3d kine vo filme o vesmire a kamoska sla napriec amerikou nejakou tou cestou smrti kde neni ani hotel a hovori ze v noci vystupily a vlastne videla cely obzor 180 stupnov no a to spominam preto lebo vela ludi z toho autobusu pocitovalo uzkost aj ja mam podobnu uzkost v takychto situaciach v kine som si casto tie specialne okuliare dala dolu lebo ma to uplne vcuclo a sposobilo mi to strach takze ja som teda vynimka nemam rada taketo stavy. lambanana
neznámy | 11.10.2012 23:13
:)mimo časopriestor?...tak to úplne chápem, takto nezúčastnene (vtedy alebo potom) sa ani nedá prežiť časopriestor, aspoň mne nie, ale tá fotka mi prináša krásnu spomienku na chvíľku harmónie s priateľkami a príjemný estetický zážitok - a tie vlasy mi z nejakého dôvodu najviac splývajú s prírodu...nekričia ako tričká:D
Ešte ma napadlo...Nechcem byť neromantická, ale všimla si si, ako krásne sa dá podľa výberu slov zistiť, ktoré zmysly ten ktorý človek uprednostňuje? Myslím, keď opisujeme svoje prežitky.. Napr. ty naviac využívaš slovesá typu: objímal, hladil, prejsť sa bosá, vyzuť, vlhké listy...tak asi máš lepšie rozvinutý hmatový zážitok.
Mne raz jeden dobrý kamarát povedal, aby som sa chytila stoličky, lebo sa mu zdá, že nevnímam, na čom sedím. Aj optiku nemám asi dominantnú, okrem ľudí som si už pomýlila aj kačku s húskou, upozornilo ma na to trojročné dievčatko (a to už dosť neskoro), lebo to bolo na deň detí a množstvu detí som už podávala na ruku pečiatku s tým, že dostávajú pečiatku kačičky...A potom mi jedna malá, čo ešte ani nevedela poriadne hovoriť, vraví: "To je húska!".:D A ja kukám lepšie na zobáčik a hovorím si, fúúú a fakt-BIGEYE-
Naopak, najviac prepúšťam a prežívam to auditívne... neujde mi šum lístia, vetra, zurčiaci potôčik, štebotaví vtáci. Tečúcu vodu a pukot konárov prežívam ako dokonalý súlad, čistú radosť.
Ešte ma napadlo...Nechcem byť neromantická, ale všimla si si, ako krásne sa dá podľa výberu slov zistiť, ktoré zmysly ten ktorý človek uprednostňuje? Myslím, keď opisujeme svoje prežitky.. Napr. ty naviac využívaš slovesá typu: objímal, hladil, prejsť sa bosá, vyzuť, vlhké listy...tak asi máš lepšie rozvinutý hmatový zážitok.
Mne raz jeden dobrý kamarát povedal, aby som sa chytila stoličky, lebo sa mu zdá, že nevnímam, na čom sedím. Aj optiku nemám asi dominantnú, okrem ľudí som si už pomýlila aj kačku s húskou, upozornilo ma na to trojročné dievčatko (a to už dosť neskoro), lebo to bolo na deň detí a množstvu detí som už podávala na ruku pečiatku s tým, že dostávajú pečiatku kačičky...A potom mi jedna malá, čo ešte ani nevedela poriadne hovoriť, vraví: "To je húska!".:D A ja kukám lepšie na zobáčik a hovorím si, fúúú a fakt-BIGEYE-
Naopak, najviac prepúšťam a prežívam to auditívne... neujde mi šum lístia, vetra, zurčiaci potôčik, štebotaví vtáci. Tečúcu vodu a pukot konárov prežívam ako dokonalý súlad, čistú radosť.
neznámy | 11.10.2012 23:24
Tak 3 d okuliare aj mne robia zle, ani sa neodporúčajú malým deťom, lebo kazia zrak aj mňa z nich bolí hlava. Skôr sa tým časopriestorom myslelo skôr sebazabudnutie v pokoji, splynutie so zemskou prirodzenosťou...
Ale žblnkot vody ti úzkosť nespôsobuje, hm?
Ja som sa minule riadne pobavila. Tiež som cítila úzkosť, tak som si šla robiť poriadky v starých zošitoch, že sa ponorím do nejakej činnosti. Ako som tak prezerala zšity, našla som toto napísané na zadnej strne matematiky:
Keď ťa život omrzí a stane sa ti peklom,
strč si hlavu do hajzla a prikry ju deklom.
Ono sa nezdá, ale je v tom veľa pravdy:D
Ale žblnkot vody ti úzkosť nespôsobuje, hm?
Ja som sa minule riadne pobavila. Tiež som cítila úzkosť, tak som si šla robiť poriadky v starých zošitoch, že sa ponorím do nejakej činnosti. Ako som tak prezerala zšity, našla som toto napísané na zadnej strne matematiky:
Keď ťa život omrzí a stane sa ti peklom,
strč si hlavu do hajzla a prikry ju deklom.
Ono sa nezdá, ale je v tom veľa pravdy:D
Stránka:
Počítam horoskop...