Vlastná tvorba -
SVITÁ - GÓL
Život je dar prenajatý.
Požičaný na výplaty.
Daný na čas do vlastníctva.
Zadĺžený do dedičstva.
Smrť je dar nenávratný.
Nežiada daň, úrok, splátky.
Poistka istoty, zmluva čistoty
smrť ukončí potrieb hnoj.
Smrť je krásna
je Pokoj.
Načo plač, ston, krik, útecha?
Sám život k Smrti uteká.
Pravdy
Život je neistý.
Od počatia nečistý.
Rozlámaný kruh.
Smrť je čistá.
Istá.
Smrť žije.
Neumiera, existuje.
Život ju registruje
k nej sa náhli telo, duch.
Láska, viera, nádej
v dôvere vkĺzne do nej.
Smrť je múdra
ona vie, ako a čo ďalej.
Anna Vodičková
Život.
Chcený, nechcený?
Komu mám vďačiť zaň?
Kto mi ho do zálohu dal?
Pud, lásky tok,
Boh sám?
Kto sa ma opýtal
či prijať chcem tento dar
boľavý, chrastavý?
Radosti do hrsti,
nošu bolestí a túžby dokorán
až kým deň sinavý
neľahne na máry
a vdýchne mi do tváre zmar.
Kto sa ma opýtal
či chcem jesť ovocie
zo Stromu života?
Zberať jeho plody
slasti, nepohody?
Nik.
Únik z lona
roztvorená brána.
Život rozplytváva sám seba.
Veselohra, dráma?
Alebo nič?
Žijem život pravdy?
Žijem gýč?
Anna Vodičková
Ľudská duša.
Čo to je?
Žriedlo chcenia, vôle...
Treba ho držať čisté,
aby nezbahnilo v zlobe.
2.
čo človeka pokúša,
pokoj duše narúša?
Života skúška.
Má byť človeku pani
alebo slúžka?
3.
Prvý zažil mnoho zla
druhí mnohé dobrá.
Obidvoch poznačila
diagnóza chorobná.
4.
Čomu, komu je človek roveň?
Nemá základ, nemá koreň.
Čo hýbe v ňom mysle páky?
Plazí sa ako had i lieta ako vtáky.
5.
Často nie rozum, ale tela pudy
stvárňujú ľuďom osudy.
Pudy poskytujú telu slasti:
žalúdku, v sexu oblasti
veľmi krátkej stálosti.
Prchavý sen o šťastí.
6.
Či sa to človeku ľúbi či neľúbi
sem -tam mu vládne rozum
častejšie pudy.
Anna Vodičková