Voľný pokec -
Vedomie
Ako to je s našim vedomím? Alebo jednoducho s Vedomím?
Možná odpoveď sa naskytá v nasledujúcom rozhovore
https://video.aktualne.cz/dvtv/horacek-vedomi-si-z-reality-jen-vybira-nezname-jeho-podstatu/r~e635959cccb311e99ec9ac1f6b220ee8/?fbclid=IwAR3Sap52ROIXokcnz5rd5Oygdf3gJdfXXVZ-nGNr-Y1c3_nQkgU09aKRf_8
A aby som aj niečo napísala, vynorilo sa mi z mysle pár vecí.
Indiáni nepochybujú o tom, že všetko je naplnené vedomím a preto vnímajú ako živé všetko, aj predmety na rozdiel od západnej kultúry, ktorá vníma prostredie zväčša ako prázdne.
Druhá vec, opäť Indiáni. Kdesi som čítala, že prvé Kolumbove lode popisovali ako zvláštne oblaky, ich mozog sa musel naučiť vidieť, čo to sú lode s plachtami.
Spomenula som si aj na jeden moment s Moojiho satsangov, pár videí som videla v minulosti a práve toto mi utkvelo v pamäti.
Hovoril o mužovi, ktorý prišiel k nemu a hovoril, že sa nemôže radovať, lebo celý život zažíva utrpenie.
Mooji mu odpovedal... Nie, ty svoje zažívanie celý život podfarbuješ utrpením.
veľmi odporúčam túto útlu knižku, napísanú v 1992, zdá sa mi, že je čoraz akutuálnejšia https://www.databazeknih.cz/knihy/mysleni-srdce-a-duse-sveta-163563
Také auto je niečo, čo vnímať ako živé možno len ťažko. Je to súbor nejakých technických súčiastok a plechu a predsa je možné tento predmet oduševniť, alebo vnímať akoby mal vedomie. Akoby mladé neskúsené auto bez vzťahu k šoférovi bolo menej spoľahlivé ako zabehnuté auto. Toto je len taký príklad, ktorý je už riadne pritiahnutý za vlasy.
Tak ako vidím svet, Vedomie vnímam ako jedno, len diferencované na čiastočky, ktoré ale i tak spolupracujú. Čo je oživené, to má nejakú úroveň vedomia a nejako so mnou súvisí.
Táto téma, čo to je Vedomie, je nekonečná, rozširovať sa dá len pomocou rozširovania vedomia z malým v. A mne to príde ako premenlivá veľká hra, v ktorej vystupuje a zaniká čokoľvek behom okamihu asi ako keď sa trbliece veľká snehová pláň. :-)
Nie všetko je naplnené vedomím, je to presne naopak - vedomie je naplnené všetkým.
Alebo ešte inak - všetko, čo je a odohráva sa - existuje a odohráva sa vo vedomí.
Nič iné totiž ne-e-xi-stu-je.
S technickými vecami? niekto až prehnane ukazuje na materiálne veci a priam si ich uctieva, ja som vdačná za dobre topánky či niečo iné čo mi slúži a veru ich aj pochválim, aj práčku alebo čokoľvek iné ale zas nestaviam ich na oltár. No a to som zberateľka a milujem porcelán či ušľachtilé sklo ale tiež nie je to o Božstve. Takže ja si myslím že triezvy pohľad je to najlepšie.
P.S. nepozerala som linky je to iba priama odpoved na zadanie.
A to, že sa všetko odohráva vo vedomí (teda tom ohraničenom jednotlivom), to tvrdí aj kvantová fyzika. Existuje len to, na čo človek zameria svoju pozornosť tak, že jedna z množstva možností skolabuje do reality. Človek je vlastne používač, zameriavač a ľudstvo ako také tiež. Svoju skúsenosť s vedomím ukladá do kolektívneho nevedomia ( aký pekný paradox :-)) a z neho zase spoločnú skúsenosť vyťahuje.
Ked povieš, že všetko je naplnené vedomím, implikuje to, že je niečo, čo nie je vedomie a to niečo je tým vedomím naplnené.
Avšak skutočnosť je taká, že ničoho okrem vedomia niet, preto sa nič vedomím napĺňať nemôže a všetko čo sa deje, sa môže diať výhradne iba vo vedomí.
Možno ti to príde ako drobný rozdiel, ale keď sa nad tým zamyslíš, mení to všetko.
Pre mňa sú toto také slovné hry, konštrukty mysle. Čo s tým... Viac sa mi páči pozorovať svet a vnímať ako prechádzam do neho a on do mňa, byť ako ryba v mori, nerozlišovať seba od prostredia.
To mi príde ako omnoho zaujímavejšie, to prežívanie... Napríklad sedím v záhrade, pozorujem starú sopku - horu pred sebou a zároveň vidím periférnym pohľadom vrabca, ktorý sedí vedľa mňa a kaká mi tam na drevenú podlahu. Prežívam, že všetko toto som ja, vstupujem do toho, stávam sa tým, v jednom momente všetkým. Je to úplne iný proces ako premýšľanie o tom.
Toto nie je žiadna slovná hra, je to dosť kruciálny moment, v prípade ak sa to teda snažíš sformulovať a vyjadriť slovne. S tým opisom prežívania nemám problém, tam chybu nevidím tentokrát a v tomto príspevku.
Ale v tom predtým som ju videl, tak som sa k nej vyjadril.
Tým nespochybňujem tvoje prežívanie.
Ešte by som navrhol také malé cvičenie, pozerať na obrázok Grety alebo trebárs Trubana a uvedomovať si, že aj to všetko a tí všetci si tiež ty :)
Truban je chlapík zo seriálu A je to. Len nemá baretku. To mi na ňom vadí ( nemyslím tú chýbajúcu baretku), pretože si neprajem, aby týmto systémom spravoval štát. Títo dvaja ako ľudia vo mne ako ľudia emóciu nevyvolávajú. To že sa apaticky neprizerám na niečo, s čím nesúhlasím, je môj osobný postoj a nesúvisí s nejakou osobnou antipatiou, alebo dokonca nevraživosťou. Ak si to myslíš, veľmi zle poznáš moje motivácie.
Navrhoval som, aby si napríklad toho Trubana, alebo povedzme Kisku, vnímala podobne ako tie prozaické veci v záhrade, ako samú seba. A uvedomila si, že si to vlastne ty sama, s kým to nesúhlasíš a komu sa nechceš apaticky prizerať.
Lenže s týmto postojom a prístupom by som vlastne musela akceptovať a nijako nezasahovať do akéhokoľvek diania a to je apatia pokiaľ ide o bežný život. Keby som sa niekde z obláčika neosobne prizerala na akékoľvek dianie na zemi, potom by to bola asi svätosť. :-D
Sranda ja, ako sa snažíš obhajovať voči tomu...... :)
Rovnako ako si nemyslím, že hovorí niečo o tom, ako niečo konať v zmysle svojho nejakého presvedčenia je niečo nesprávne.
Podľa mňa má na mysli.....ak je jedno Vedomie (jedno Ja), hocičo sa deje, s hocikoľkými aktérmi, na hocikoľkých miestach.....všetko je stále len to jedno Vedomie (jedno Ja), pohľad z tejto perspektívy nehovorí nič o tom, že máš byť apatická voči dianiu. Naopak, to dianie je stále nevyhnutné.
Preto hocičo, hocikoho, hocikde vnímaš, všetko si Ty :)