Vlastná tvorba -
O môj Neptúne

netráp už moju dušu o môj Neptúne,
žiaľ a bolesť sú vo mne prítomné
a predsa po radosti túžim
a ty si len na mojej Lune stojíš
a spriadaš s ňou plány ako ma do tej vody hodíš.
Chceš duchovno? - závoj pozemského sťahujem
- hádžeš ma do mútnej vody kde bludy a klamy nájdem.
Ako sa vyznať v tej mútnej vode o môj Neptúne?
- mne chýba trojzubec a pohľad bohov,
ja som tá ktorá sa vody bojí,
strach z utopenia? - či iné tam je?
Som sama na útese,
voda je tak krásna z tej výšky,
vidím ťa ako pokojného otca vo svojom kráľovstve na mori,
ktorý je štedrý k deťom svojím ale aj k okolitej zemi.
O môj Neptúne spriadaš s Lunou siete
- čo ťažké ešte pre ňu pripravime,
čo ešte urobíme čo ju zmätie?
Poviem ti tajomstvo o môj Neptúne,
ja som tá ktorá túži byť slabou,
tá ktorá chce byť chránenou
tá ktorá ma kde hlávku skloniť,
tá ktorej niekto ruku podá aj za závojom.
O môj Neptúne neviem ako ťa nenávidieť či milovať,
ked idem za hlasom tvojho volania vždy príde hať.
Čo urobiť môj Neptúne?
hodiť sa do tej mútnej vody a či tam iba mlčky stať?
O môj Neptúne chyť ma za ruku
a nauč ma plávať s ľahkosťou vetra po cestách sveta,
dožič oddychu v bárke na mori pokojnom,
kde bezpečie a ochranu dostanem do daru vo svete zvlčelom.
Ďakujem za prečítanie, nie som básnik ale nejako sa nahromadilo vo mne mnoho Neptúnovskej energie, ktorá chcela ísť von.


