Ľudská duša -
Peklo volá - hrozivý až hororový sen
Odrazu bol strih môjho sna a ja teda neviem či sa niekomu podarilo ten televízor vypnúť. Búrali stenu cez ten otvor už bolo vidno že stena od cesty je už do polovice zbúraná, bolo vidieť stopy po ohni ale nie také že všetko je zhorené iba akoby obhorené. Ked sa im podarilo odstrániť také mohutné drevené dvere ktoré boli zamurované tak sme odrazu videli vladarské kreslo drevené a na ňom silueta tela zrejme spálená. Tak som sa bála že som sa zobudila ale s hrôzou som sa už bála aj zaspať.
No neskončila nočná mora, prešli sme mnoho len ja mám výpadok čo všetko sme museli prejsť lebo sme sa niekde museli dostať a veľmi nám v tom bránili až na konci toho všetkého moja dcéra umrela a ja som bola tak ochromená že som nedokazala ísť ju ani pochovať iba som všetkým povedala že kto sa s ňou chce rozlúčiť tak leží tam a teda v úplne cudzej dedine aj ked susednej. Bola som nešťastná že koľko toho ešte sa musí udiať aby sme tu cestu dokončili a tak hovorím Bože povedz kedy to začalo, všetko čo sa udialo. Bratovi urobili do hrdla dieru, neterin manžel leží v nemocnici s odthnutou rukou - tieto dve veci sú pravdivé a reálne, obidvaja ležia v nemocnici a je to môj brat a jeho zať -a odrazu som počula slova piesne o Atlantíde ale opakoval sa iba refrén Atlantída, Atlantída
Aj ja si hovorím ak by iba jeden sa našiel a pochopil to tak je to už dobre, lebo sa oplatilo.