Zdravie a výživa -
Schizofrénia
U pacienta so schizofréniou dochádza k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Pacient je vzťahovačný, neustále prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára umelý svet. Je veľmi komplikované si len predstaviť čo človek postihnutý touto chorobou prežíva. K paranoidným vplyvom sa pridružujú poruchy pohybu (schizofrenik je schopný celé hodiny vydržať v neprirodzenej polohe) a vnímania. Citová otupenosť, inokedy extrémna precitlivenosť je sprevádzaná tvorbou neologizmov a nezmyselných súvislostí. Schizofrenik je veľmi plachý a neustále stráca spoločenskú istotu a svoje miesto v spoločnosti. Emócie sú vystupňované a nezodpovedajú situáciám, ktoré život prináša. Schizofrénia má veľa podôb, sú ľahšie prípady aj veľmi závažné. Sluchové a vizuálne halucinácie sú tiež sprievodnými javmi choroby. Nie je vymedzená presná doba prejavu choroby, avšak najčastejšie k schizofrénii dochádza medzi 16. - 25. rokom života (je možný prejav už v ranom detstve). Schizofrénia môže vážne poškodzovať mozog, ale taktiež môže naraz odoznieť bez porúch kognitívnych a intelektových funkcií. Dedičnosť hrá veľkú úlohu pri vzniku choroby.
Pri správnej a včasnej diagnóze sa väčšinou dokážu normálne zaradiť do života, ak uznajú nutnosť a využijú možnosti medikamentóznej liečby. Najdôležitejším faktorom prežitia pre schizofrenika je mať pri sebe chápajúceho pomocníka, spriaznenú dušu, ktorá pochopí ich trápenie a tým dokáže uľahčiť liečenie a spríjemniť život.
Je to vlastne neschopnostou podchytit tento stav, moze ho podchytit niekto kto si nim na vlastnej kozi nepresiel?. Kolko z ludi vsak je schopnych vykrocit do neznama a ako oporu vyuzit nieco, co uz ani v nasom svete nie je?kolko ludi je schopnych visiet vo vakuu?bez stability sa neda pohnut, odniekadial vychadzat musi. a halucinacie existuju, z naseho pohladu ano, to by sme mohli relativizovat uplne vsetko. Myslim, ze ich spracovanie vsak moze k niecomu viest, iny postoj, mozno nieco medzi vsetko a nic. Lebo nacisto im uverit cloveka privedie do uplnej odrezanosti od naseho sveta, co dobre nie je. Nas svet je dolezity, teda kontakt s nim. Ale zit bez rozhladu dokaze byt zufalo prazdne. Co tak podrobit tie halucinacie kritike? Ako zisti halucinujuci clovek co je skutocnost a co realita naseho sveta? Asi tak, ze vsetko podriaduje skumaniu. Ventil neodstavi, len pozoruje a skuma. Potom sa rozhodne ci tomu uveri alebo nie. A tak svoju nedovercivost nasmeruje na dianie vnutorneho sveta. neviem, ale mohlo by to byt aj takto. Mozno klasicka predstava liecenia liecenim vlastne ani nie je, pretoze...:)
A inac nikde som v tom clanku nenasla narazku na nejaku vnutornu cestu, halucinacie co by viedli cloveka k nejakemu inemu levelu sebauvedomenia spracovanim a uchopenim, jediny pocit co som z toho mala bol, ze niekto sa s niekym chce natahovat. Ako v ringu. Bez nejakeho skutocneho riesenia.
Podla mna psychicke, mentalne, dusevne poruchy-choroby existuju. Niekto trpi a hlada pomoc, iny nie.
Casy sa od cias Freuda a inych zmenili, moznosti liecenia tiez. A mne tiez kedysi davno antidepresiva pomohli, potom to uz bolo na mne.
Musime sa sami lepsie poznat, a nestat sa obetou ani lekarov, ani spolocnosti.