Voľný pokec -
V tom sú Slováci skutočne jedničky.
,,Toto dokážu skutočne len Slováci! Tri dni v kuse plačkať nad nespravodlivosťou a spiknutím proti Saganovi. Vyplačkávať kvôli hymne, vyplačkávať kvôli futbalistom a hokejistom... V tom sú Slováci skutočne jedničky.
Nehovorím, že sa neudiala krivda, ale s prihliadnutím na stav Slovenskej republiky je ronenie krokodílich sĺz nad cyklistom s pobytom v daňovom raji Monaku trošku smiešne. Kiežby Slováci vedeli byť takí empatickí aj vtedy, keď sa jedná o ich holé prežitie, o prežitie dôchodcov, slobodných matiek, pracujúcich (!) nevynímajúc.
Kiežby boli takí hákliví a plní hnevu, keď im druhí berú slobodu, keď ich prenasledujú za vyslovenie politicky nekorektného názoru. Kiežby boli takí jednotní v boji proti politickej mafii, ako boli jednotní pri útokoch na usporiadateľov MS v hokeji, ktorí spackali našu hymnu. Priatelia, krivda na našich športovcoch je len mizerné percento z krivdy, ktorá sa deje na našom národe, takže poprosím, venujme sa podstatnejším veciam."
Ta takzvana krivda moze byt pokojne strategia, aby vyhral "panak" druheho timu a nie ten nas, kedze v sporte ide v prvom rade o penaize.
Samotny sport - obzvlast ten profesionalny a medializovany je sirsia problematika tykajuca sa individualnej vyzretosti ludi/naroda.
Kratky priklad:
Kolektivne sporty (najma futbal a hokej) - priatahuju jedincov, ktori potrebuju niekam patrit, stotoznuju sa s klubom/timom a doslova sa rozpustaju v kolektive. Su to jedinci najlahsie manipulovatelni, bez dostatocnej individualnej zlozky.
Niekedy to zachadza az do takych extremov, ze klub/tim/sport je nadradeny vsetkemu ostatnemu (rodine, praci, priatelom a pod.). V skratke, cim vacsie prezivanie uspechu/neuspechu = tym vacsia kolektivizacia osobnosti.
Fandenie je typicke najma pre mladych ludi, ktori este nemaju dostatocne ukotvenu osobnost, problem zacina byt, ak rovnake ci vacsie "nadsenie" pretrvava aj v dospelom, ci zrelom veku.
Individualne sporty (uz spomenuty Sagana, pripadne tenis a pod.) - predstavuju stotoznovanie sa s idolom (konkretnym sportovcom), pricom platia rovnake zasady ako pri sporte kolektivnom. Negativny efekt povazujem u tejto skupiny mensi, kedze v urcitej obmedzenej forme moze idol stimulovat fanusika k zmene vo vlastnom zivote, akurat je zriedkave, ze by sa takto stimulovany jedinec od svojho idolu nasledne "odpojil".
Majstrovstva/Olympiady (narodny princip) - nie je zvlastne, ze Slovaci (po vacsinu roka prakticky jeden druhemu cudzi), sa pri majstrovstvach, respe. hlavnych sportovych udalostiach zomknu a su zrazu najvacsi kamarati, hulakaju, auta si oblepuju sprostostami, zrazu vedia ako vyzera statna vlajka, a su ochotni sa aj pobit, len aby "uchranili cest" nasho naroda bohom vyvoleneho (alebo vydedeneho...teraz neviem :P )?!?
Dva - Tri dni "PO" je vsetko tam, kde aj bolo...opat nejednotni, opat kazdy hrabe za svoje...naspat na panske, otroci se zenou -NOOO-
Sport by mal byt zabava, pripadne ako prostriedok utuzovania fyzickej kondicie, ci regulacie prebytkovej energie a mal by byt davkovany, ako cokolada...ted v rozumnych mnozstvach s porozumenim negativnych dosledkov....inak lahko sklzneme (a pravidelne sklzavame) do "kalorickeho" prebytku, pricom si vyrabame urcitu "psychologicku" obezitu a teda efekt na nas je zasadne negativny (casto podcenovany, prehliadany ci normalizovany...)
Ti fajnsmerki s pyrotechnikou su dalsia podskupina kolektivnej "hmoty". Kedze kolektiv chrani, mozu realizovat svoje charakterove crty, ktore za beznych okolnosti ukazat nemozu/nemaju odvahu. Ak ich kolektiv este odmeni pochvalou, uznanim, subjektivne to vnimaju ako posun v socialnom rebricku, pricom objektivne padaju este hlbsie, kedze status treba udrziavat....ako som vravel na zaciatku, dalo by sa o tom debatovat dlho ;)