mesiac
Pondelok, 23.9.2019
Meniny má Zdenka

Voľný pokec - 

Ste rasista?

Levanta
Levanta » hrabeti | 21.8.2019 15:51
Súhlasím, že to skončí samovoľne, akonáhle sa načerpá dostatok skúseností v tomto svete, v tom sa zhodneme. Ale ktovie ako bude ten samovoľný koniec vyzerať. Ja si to predstavujem tak, že ľudia si stále častejšie začnú klásť otázku, prečo vlastne by sa mali rozmnožovať a postupne s touto činnosťou prestanú :) Ale možno to bude nejako inak.


Myslíš, že muž a žena sa prestanú priťahovať a milovať sa aj telesne? Budú sa milovať len pohľadom do očí? :-)
Pre mňa je jedna z najkrajších možných vecí aké sa dajú zažiť na zemi je byť jedno telo s niekym, s kým som jedna duša. Nie sex ako taký samotný, ten nič neznamená bez dotyku duší.
Ale v súčastnosti je plodenie detí odmietané vo väčšine z úplne sebeckých dôvodov, pričom si takí ľudia doprajú samotného pudového párenia ako možno nebývalo nikdy predtým.
Takže nejaký vývoj v tomto smere k netelesnosti vôbec nevidno, práve naopak, telesnosť padá ešte hlbšie a hlbšie, úplne hrubé až animálne pudové prejavy sa stávajú normou ľudského správania.
Takže ja si skôr myslím, že sa to proste stane, alebo deje prirodzene. Tí, čo skončili sa nevrátia, tí čo majú ešte neporiešené, sa vrátia. A tak zatiaľ si si tým hlavu lámať netreba, Boh sa nemýli a netreba ho opravovať.
hrabeti
hrabeti » Levanta | 21.8.2019 16:04
Muž a žena sa neprestanú priťahovať a milovať aj telesne.
Ale je chybou stotožňovať to so splodením dieťaťa.
Nie je to to isté.
Levanta
Levanta » simetra | 21.8.2019 16:05
Takže to odbočenie....začínam mať pocit, že priviesť dieťa do tohto sveta, ako tu je, už začína v mojom videní sveta hraničiť s nezodpovednosťou.
Rozjímala som aj o karme a jej prenášaní na deti, ako sa to takto celé stále posúva a posúva a nabaľuje. Lenže ako fatalista viem, že to tak byť muselo, keď sa tak dialo a zrejme diať bude.


Tak si to celé otoč a pozri sa na to tak, že nie ty privádzaš dieťa na svet. Ty nie si ten tvorca života. Ani nerozhoduješ o tej duši, či má prísť a aké podmienky má v živote mať. Ty to môžeš iba prijať, alebo neprijať.

Nie, vôbec sa necítim len ako sprostredkovateľ, nejaká automatická postavička. Len je pre mňa vždy nakoľko ako človek vládzem, túžba byť v súlade s tým, čo v sebe cítim ako jeho vôľu.
Pretože to je nesmierna úľava, aj keby ma celý svet opustil a všetci ľudia, viem, že nie som stratená a že to najdrahšie ma neopustí nikdy ak sa toho sama nepustím.
Ako človečica som ako iní človekovia, nehodná, ale milovaná.
Levanta
Levanta » hrabeti | 21.8.2019 16:18
Ale prirodzeným dôsledkom nechráneného sexuálneho styku je počatie, aj keby tí dvaja nemali v úmysle rozmnožiť sa. Antikoncepcia ale nie je Boží zámer.
Ja tiež nepokladám za najvyššiu métu milovania splodenie nového človeka, ale vytvorenie celistvej bytosti, ktorá vzniká z takého vzťahu. Jej telom a dušou sú obaja.
Chápať to môže kto chce ako chce, ženské a mužské telá sú na plodenie vytvorené. Toto máme ešte spoločné zo zvieratami, tak ako aj pohlavný pud. Telesnosť je pozemská, plodenie je pozemské, deti sa rodia...
hrabeti
hrabeti » Levanta | 21.8.2019 19:38
To je obvykle pravda, pokiaľ človek funguje stále ako zvieratko.
Ale predstav si, že muž môže dosiahnuť orgazmus napríklad bez toho, aby ejakuloval.
Prípadne ten orgazmický pocit aj predlžovať a prežívať dlhšie, stále bez ejakulácie a bez toho, aby došlo k splodeniu dieťaťa.
Je to antikoncepcia?
Nie je?
Čo je to?
Toto je práve ten okamih, ktorý nás odlišuje od zvierat.
Že sex u ľudí nie je už LEN na plodenie detí a nejde o nejakú antikoncepciu ale o vedomý sex, o vedomú zmenu fungovania svojho tela.
A toto je aj dôvod, pre ktorý si dovolím tvrdiť, že dieťa je akoby vedľajším produktom, alebo produktom nedokonalého sexuálneho spojenia muža a ženy.
Nedokonalého spojenia, pri ktorom vznikol niekto, kto ďalej ponesie to bremeno, na koho sa presunie tá úloha dospieť k dokonalému spojeniu :)
simetra
simetra » Levanta | 21.8.2019 19:52
Mažem pôvodný príspevok.
Nechcem sa k tomu viac vyjadriť.
Levanta
Levanta » hrabeti | 21.8.2019 20:38
Takže si stále v predstave toho, že z netelesnej roviny takto niekoho stiahneš, kto tu nemá čo robiť a vlastne ho zaťažíš bremenom, ktoré mu nepatrí.Tak je?
hrabeti
hrabeti » Levanta | 21.8.2019 20:44
Nie, vôbec.
A už asi aj viem prečo to nechápeš, pretože si stále predstavuješ, že je to niekoho rozhodnutie, že ten niekto (rodič), má na výber.
No, nemá.
hrabeti
hrabeti » hrabeti | 21.8.2019 20:50
Teda nie že nechápeš, nazvime to skôr tak, že si nerozumieme.
Levanta
Levanta » hrabeti | 22.8.2019 08:31
A to tvrdím aj vyššie, že máme len možnosť prijať, alebo odmietnuť. Nový život, alebo čokoľvek iné. Mentálne, pocitovo, alebo niekedy aj hrubo fyzicky.
V tom sa tvoj fatalizmus líši od môjho, ktorý je pomiešaný so slobodnou vôľou.
Chápem totiž slobodnú vôľu tak, že je to dobrovolné splynutie s Božím zámerom, teda niečo ako spolupráca. Nechápem slobodnú vôľu ako je väčšinou chápaná, to nazývam svojvôľou.
Tvoj fatalizmus nemá úniku, môj má. A práve preto, lebo aj človek tvorí, ale nie sám.
hrabeti
hrabeti » Levanta | 22.8.2019 10:01
K prijatiu i odmietnutiu tiež dôjde.
Nemáš možnosť vybrať si, či niečo prijmeš alebo odmietneš, nemáš žiadnu zásluhu ani vinu na tom.
Stane sa jedno alebo druhé a ty si to akurát tak uvedomíš.
Alebo aj neuvedomíš.
Spomeň si, keď si niečo prijala, či to bolo tak, že si si povedala - tak, toto teraz prijmem.
Asi nie, že.

Únik?
Načo únik?
Kam?
Od čoho?
Prečo?
Možno únikom myslíš ukončenie, zavŕšenie, naplnenie....a to je tiež nevyhnutné, nevyhnutne dôjde k úspešnému zavŕšeniu všetkého.
Levanta
Levanta » hrabeti | 22.8.2019 10:43
Spomeň si, keď si niečo prijala, či to bolo tak, že si si povedala - tak, toto teraz prijmem.

Áno, veľakrát. Vžy má človek na výber, z čoho čerpá a čo napokon bude to rozhodujúce.
Aj teraz ako sa tu bavíme, sú viaceré možnosti ako sa vnútorne postaviť voči danej téme a cez aký uhol pohľadu nahliadať na to isté. Výsledkom je naladenie, buď prijímajúce, alebo odmietajúce. A s tým naladením sa potom pozeráme na svet každý inak.
Nemôžem zmeniť udalosti vyvolané niečim, ale môžem zmeniť svoj postoj, svoje naladenie a tým ovplyvniť udalosti, ktoré sa stanú. Ty hovoríš, že všetky udalosti sú dopredu dané, ja hovorím, že nie su.
hrabeti
hrabeti » Levanta | 22.8.2019 11:10
To si nemyslím.
Respektive asi si ma nesprávne pochopila, alebo som to nie úplne dobre sformuloval.
Určite to nebolo tak, že vždy, keď sa objavilo niečo, tak ti stačilo povedať si - prijímam to, a tým to bolo vybavené.
To by bolo veľmi jednoduché a hlúpe, takáto predstava.
Vždy to bol nejaký proces a to prijatie bolo až na jeho konci.
A ten proces má svoje zákonitosti, ide to postupne, po častiach, nadväzuje to na seba a skutočne tam nie je priestor na nejaké možnosti.
Možnosti sú len predstavy, ilúzie.
Povedz mi jednu vec - na základe čoho si vyberáš svoje vnútorné naladenie? Či bude prijímajúce alebo odmietajúce?
Skús sa tentokrát tejto otázke nevyhnúť a normálne na ňu odpovedať :)

A potom si môžeš skúsiť odpovedať aj na otázku - prečo som si vybrala také naladenie, aké som si vybrala, prečo som si nevybrala iné naladenie?
Nie je to náhodou tým, aká a kto som v čase výberu bola?
Mohla som byť vtedy iná, mohla som byť niekto iný?
Levanta
Levanta » hrabeti | 22.8.2019 11:31
A potom si môžeš skúsiť odpovedať aj na otázku - prečo som si vybrala také naladenie, aké som si vybrala, prečo som si nevybrala iné naladenie?
Nie je to náhodou tým, aká a kto som v čase výberu bola?
Mohla som byť vtedy iná, mohla som byť niekto iný?

Toto je práve ten totálny fatalizmus, ktorý mne pripadá bez úniku a v ktorom ja ako človek vlastne nič neznamenám.

Každý si vyberá na základe toho, čoho si je vedomý a vždy je to niekoľko protichodných odporujúcich si pocitov. Človek sa rozhodne, čo bude v sebe živiť, čomu dá priestor. Áno, jasné, Boh vie presne ako sa ja ako bytosť budem vyvíjať v časopriestore, pre neho to nie je o žiadnych skúškach, rozhodnutiach, on vie kto som. Tento svet a to, čo robím, je ale o mne, vo mne prebiehajú tie pohyby mysle, emócií, rozhodnutí. Ja to povedomie o sebe aké ho má o mne Boh, nemám. Pre mňa tu čas a priestor existuje, pocity, myšlienky, všetko je reálne, všetko je tu, teraz a rozhodujúce.
Keby som mala o sebe povedomie ako ho má o mne Boh, bolo by to všetko zbytočné. Ale zbytočné to nie je, je to formujúce. Čo sa stane, keď si povieš, všetko je dané, tak sa necháš len tak unášať prvým pocitom, ktorý príde? Keď sa niečo deje, nezasahuješ do toho zo svojej ľudskej pozície ty sám? Podľa mňa áno, inak by si všetko pasívne iba prijímal, nepremýšľal by si, nezvažoval, nepoužíval svoje morálne nastavenie... Zbytočne budem vychádzať z Božej pozície, keď moja pozícia je ľudská. Ja môžem iba povedať, buď so mnou Bože, ja chcem byť s tebou. Mať toto naladenie a nechať ho dominovať nad všetkými ostatnými naladeniami.
hrabeti
hrabeti » Levanta | 22.8.2019 14:59
Súhlasíš s tým, že z pohľadu Boha je všetko hotové a jasné a nič iné netvrdím ani ja.
Avšak ďalej sa dopúšťaš omylov, lebo nie si schopná odstupu od svojho človečenstva.
Keď si uvedomíš, že z pohľadu Boha je všetko hotovo, neznamená to, že je to zbytočné.
Ani to neznamená, že sa nechám unášať akýmkoľvek pocitom, ktorý príde.
Akurát všetko čo konám, konám s vedomím, že inak konať nemôžem, že konám z jeho vôle.

Tvoja pozícia je ľudská a takisto môžeš povedať, buď so mnou Bože, ja chcem byť s tebou. Ale to predsa nie je konečný stav. To tvoje ľudské a to Božie sa majú a budú k sebe približovať, cieľom je, aby splynuli.
Aby nebolo rozdielu medzi ľudským a božským. Aby si to povedomie o sebe, také aké ho má o tebe Boh, mala. A to sa začne prejavovať práve tým, keď si začneš uvedomovať, že nie moja vôľa, ale jeho vôľa sa deje. Prečo myslíš, že sa aj v kresťanských modlitbách nachádza - buď vôľa tvoja? O tom je tá modlitba, o túžbe zbaviť sa ilúzie, že konám ja, ako človek, z vlastnej vôle.
Súhlasím aj s tým, že podliehať tejto ilúzii je súčasťou procesu formovania, uvedomovania sa.
Len mám pocit, že mnoho ľudí, napríklad aj ty, lipne na tejto ilúzii a radi by si ju ponechali čo najdlhšie, alebo aj nastálo :)
Niečo ako harekrišňáci. Ich cieľom je donekonečna uctievať Krišnu, nikdy s ním nesplynúť....také vyhýbanie sa nevyhnutnému, únik, ako si napísala predtým.
Levanta
Levanta » hrabeti | 22.8.2019 15:27
Akurát všetko čo konám, konám s vedomím, že inak konať nemôžem, že konám z jeho vôle.



Toto môže byť veta ospravedlňujúca úplne čokoľvek. Keby si vždy konal z Božej vôle, už by si tu nebol.
Často konáš z ilúzie vlastného ega, hoci aj to je v Božom pláne, nie je to jeho vôľa.
Myslím, že my sa zhodneme takmer vo všetkom, ale v tej najzásadnejšej veci nie.
Tma nie je protikladom svetla, ale jeho nedostatkom. Boh je ako svetlo, čím viac sa vzdiališ, tým viac ti chýba, tým viac pociťuješ stratu, tým viac to bolí. Ale Boh - domov chýba, tak si tvoríme falošných bohov, náhradné svetielka, bludičky a tie nasledujeme.
Temnota bola tiež stvorená, aby bolo možné vnímať rozdiel, ale ako taká neexistuje. Nasledovať Božiu vôľu neznamená vzďaľovať sa od neho. On nám to iba umožnil, aby sme poznali, aké to je.
Toto je môj dnešný posledný príspevok a keďže sa už točíme dookola, tak aj posledný v tejto téme celkovo. Takže z Bohom. :-)
hrabeti
hrabeti » Levanta | 22.8.2019 18:18
Veď aj všetko ospravedlnené je, všetko je odpustené. Ale iba pre toho, kto si je toho vedomý :)
Napísať, že síce niečo je v Božom pláne, ale nie je to jeho vôľa mi príde, že sa samo vylučuje, tebe nie? Oxymoron.
Je to v tom pláne proti Božej vôli, alebo ako to myslíš?
Naplánoval to niekto iný?
Tma je protikladom dostatku svetla, nie je to protikladná kvalita....ale nerozumiem, prečo o tom píšeš.
Temnota bola stvorená, ale neexistuje - ďalší oxymoron.
Píše sa s Bohom :) alebo potom spolu - zbohom -FLOWER-
Levanta
Levanta » hrabeti | 22.8.2019 19:51
Ááááá, ešte mi dalo jeden príspevok. Hurá! Tak sa opravím. S Bohom. :-) -FLOWER-
hrabeti
hrabeti » Levanta | 22.8.2019 20:02
Všetko je ospravedlnené a nikto nemá vinu. Ale ani zásluhy :)
simetra
Stránka:
< 3 4 5 6 >
 

Počítam horoskop... Počítam horoskop...