Voľný pokec -
Ste rasista?
Takže tak. :-)
Pre mňa je zmysel hmotného sveta omnoho omnoho širší ako zúžená predstava, že stačí byť vedomý a deti nechcieť a neprivádzať na svet.
je mnoho dôvodov prečo jednotlivci nechcú mať deti a mnohé sú opodstatnené a ďalšie pochopiteľné, a spústa dôvodov je vyslovene chorých, vychádzajúcich z bludnej predstavy šíriacej sa ako vírus a podporovanej mediálnymi kanálmi i štátnymi inštutúciami... ako že máme uvoľniť miesto iným rasám z akéhosi pocitu viny, ktorý sa umelo vytvára a udržiava, alebo z lásky k planéte, ktorá je údajne preplnená a deti ju veľmi znečisťujú, a potom sú tu ešte dôvody o tom ako deti obmedzujú život a slobodu jednotlivca
sú to bludy, a štáty, ktoré rodiny naozaj podporujú, a ľudia nemajú tie opodstatnené a pochopiteľné obavy, ktoré sú najme existenčné, zaznamenávajú zvýšenie pôrodnosti...
ja si naozaj nemyslím že táto autogenocída je v poriadku a tiež som rada že žijem na Slovensku a často si to hovorím, sledujúc dianie v západných krajinách :)
a ešte k tomu čo píšeš, dúfam že i na to platí "i po nejtemnější noci, přicházi probuzení..... a s ním život"
Mňa by ale zaujímala odpoveď na opačnú otázku - prečo deti mať?
Akosi sa automaticky vychádza z toho, že na to sa nepýta, že to je samozrejmé.
Ale práve takéto samozrejmosti, nad ktorými sa nikto poriadne nezamyslí, sú najzradnejšie.
Čo je za tým? Prečo mať deti? O čo tam ide?
nemyslím, že popieraním, či odmietaním pudov (telesnosti) sa človek stáva duchovným, či nejak oslobodzuje, je to skôr proces v ktorom poznáva, "stúpa" a tým sa postupne oslobodzuje... pudy pozdvihuje na city a tie na duchovnú neosobnú rovinu, no tie predchádzajúce neodhadzuje ale zahŕňa. Ak by naozaj bolo konečným cieľom vymaniť sa z tohto omylu ktorým tvoríme priestoročas a sme tu "uväznení", dáva zmysel odovzdávať ďalším generáciám toto poznanie aby mohli v tom pomyselnom procese stúpania pokračovať, autogenocída nás z toho zrejme nevymaní...
S prepáčením, tu v tejto realite hovno vieme a budeme si myslieť, že všetko dokážeme ošéfovať, tým že sa pre to rozhodneme?
Vyhovela som tlakom pôrodným, to je pravda, inak to nešlo. :-D
V mojom vnímaní je to láska, dobrovolná účasť na veľkom Božom diele, pretože hmotný svet vôbec nepokladám za zbytočný. Pre mňa to nie je jama, do ktorej som omylom padla, alebo omylom stiahla nejaké iné duše a z ktorej sa treba čo najskôr vyškriabať.
Stotožňujem sa s tými, ktorí hovoria, že život je dar, ale nestotožňujem sa s tými, ktorí hovoria, že kto si tento dar neváži, nezaslúži si ho, pretože ak sa niekto zrodil v tele, nestalo sa tak omylom a stalo sa tak bez ohľadu na to ako konkrétny človek k tomu pristupuje, s akým naladením a akou myšlienkou.
Kvantová fyzika tento "hmotný" svet popisuje ako možnosti, ktoré sa stávajú-kolabujú do reality až výberom vedomia. Vraj bytosti z iných svetov považujú tento náš za mimoriadny, netuším čo je v tom pravdy, nemám to ako posúdiť, ale nejakým spôsobom to takto tiež chápem.
Pokiaľ ako ľudské bytosti túto skúsenosť, túto školu potrebujeme, budeme sa vracať, bez ohľadu na vlastné pocity a názory. Až to raz potrebovať nebudeme, skončí to samovolne vyčerpaním zmyslu takéhoto bytia.
premýšľala som o tom pojme omyl, ktorý je vlastne synonymum pre chybu a hriech, všetky tieto pojmy dnes evokujú vinu, ktorú pravdepodobne pôvodne neobsahovali. Slovo hriech sa dá vraj preložiť voľne ako "netrafiť presne", či "minúť cieľ" čo je podstatou aj omylu a chyby, a vlastne z toho vyplýva, že zmyslom existencie v tomto svete je naučiť sa "triafať presne" teda poznávanie Skutočnosti, rozlišovanie čo Skutočnosť je a čo je len ilúzia, omyl. To je možné len skúsenosťou, účasťou na živote...
k tým deťom, sú ľudia čo naozaj vedia, že dieťa nemajú mať, možno to vedia iným oddôvodniť a možno nevedia, na tom ale nezáleží, ak sú v súlade so Skutočnosťou, a sú ľudia, ktorí deti odmietajú lebo nevedomky unikajú pred Skutočnosťou.
Keď sa sami cítime byť vinní, alebo mimo seba hľadáme vinníkov. Neviem či to k niečomu je dobré, podľa mňa to neprospieva nikomu. To skôr pocit viny je taká jama, čo sťahuje dolu, alebo pomáha sťahovať dolu iných.
Omyl dáva možnosť opravy, zmeny kurzu, vina nie. Tá ubíja, nemá v sebe nič tvorivé, nič pozitívne.
A som bezradná, lebo to asi neviem napísať inak, ako som už napísala :)
Takže teraz trochu inak, vlastne odbočenie len, lebo to, čo neviem opísať, má oveľa hlbšiu podstatu, nemám teraz na štylizáciu vôbec tranzity :)
Takže to odbočenie....začínam mať pocit, že priviesť dieťa do tohto sveta, ako tu je, už začína v mojom videní sveta hraničiť s nezodpovednosťou.
Rozjímala som aj o karme a jej prenášaní na deti, ako sa to takto celé stále posúva a posúva a nabaľuje. Lenže ako fatalista viem, že to tak byť muselo, keď sa tak dialo a zrejme diať bude.
Čo sa týka Tvojho chápania dávania a brania života, že to nie je o Tebe...o kom to je? O Bohu len? A Ty si len jeho sprostredkovateľ, cez ktorého on činí? Nemáš v tom teda žiadne prsty zamotané? Ty ako človečica :)
Snažila si sa o ne pasívne?
Nesnažila si sa o ne?
Ale zároveň si ich chcela?
Také zmätené vyjadrenie :)
Ale inak súhlasím, proste sa ozval rozmnožovací pud a ty si sa nebránila, vyhovela si volaniu materinského pudu, veď takto to funguje :)
Stále opakuješ niečo o nejakom omyle a zbytočnosti hmotného sveta a mám pocit, že máš mylný pocit, že takto to vnímam ja.
Tak vedz, že by si sa nemohla viac mýliť, ak si toto myslíš. A je mi aj podivné, ak si toto myslíš o mne, pretože nespočetnekrát už som sa vyjadril, že všetko je nevyhnutnosť a všetko čo sa deje, sa musi diať a musí sa to diať tak, ako sa to deje.
Z toho je, myslím, pomerne jasné, že nemôžem hmotný svet považovať za omyl.
Hovoriť o výbere vedomia je ošemetné, mohlo by to zvádzať k omylom a predstavám o nejakej slobodnej, nedeterminovanej vôli.
Súhlasím, že to skončí samovoľne, akonáhle sa načerpá dostatok skúseností v tomto svete, v tom sa zhodneme. Ale ktovie ako bude ten samovoľný koniec vyzerať. Ja si to predstavujem tak, že ľudia si stále častejšie začnú klásť otázku, prečo vlastne by sa mali rozmnožovať a postupne s touto činnosťou prestanú :) Ale možno to bude nejako inak.