Voľný pokec -
Práca a hra
damara | 23.2.2018 13:11
Jednou zo základných (aj keď často nevyslovených) školských lekcií je, že práca a hra sú protiklady. Práca je to, čo musíme robiť a hra je to, čo robiť chceme. Práca je ťažká, hra je zábavná. Práca je potrebná a nevyhnutná, hra triviálna. Keď však opustíme školské brány a začneme sa pohybovať v „reálnom svete“, minimálne tí šťastnejší z nás objavia, že práca vôbec nie je protikladom hry. V skutočnosti práca môže byť hrou alebo môže byť do veľkej miery hravá.
Ak je práca hrou, poľudšťuje nás. Vyvoláva v nás to najlepšie a cítime sa pri nej dobre. Ak je práca lopotou, teda opakom hry, odľudšťuje. Cítime sa počas nej ako ťažné zvieratá bez ohľadu na to, či sa namáhajú naše svaly alebo naša myseľ. Vďaka akým prvkom môžeme z našej práce spraviť hru namiesto lopoty.
Hra je organizovaná aktivita, ktorú si človek vyberá sám, sám si ju riadi, je imaginatívna a kreatívna, vnútorne motivovaná a vytvára u človeka aktívny ale nestresovaný stav mysle. Čím viac spĺňa nejaká aktivita tieto parametre, tým viac ju prežívame ako hru. Aj práca môže do veľkej miery obsahovať tieto charakteristiky.
Čím viac pociťujeme, že si svoju prácu môžeme slobodne vybrať, tým viac ju prežívame ako hru. Ak však máme pocit, že je nevyhnutné, aby sme pracovali v určitej práci, potom bude pre nás ťažké udržať si v nej hravý postoj. Ak však vieme, že môžeme slobodne prácu opustiť, tým ľahšie ju vnímame ako hru. Hra je podľa definície aktivita, ktorú môžeme kedykoľvek opustiť. Ak aktivitu opustiť nemôžete alebo nemáte pocit, že by ste v tomto smere mali na výber, potom táto aktivita nie je hrou.
Širší pohľad na vec však platí bez ohľadu na to, aký druh práce vykonávame. Čím viac si osvojíme postoj, že nemusíme vykonávať určitú prácu, tým viac ju budeme vnímať ako hru. Otroctvo už bolo zrušené, takže minimálne teoreticky by sme všetci mali mať príležitosť vybrať si zamestnanie, ktoré nás bude baviť a zároveň nás uživí, aj keď si uvedomujem, že ekonomické podmienky túto možnosť výrazne sťažujú až znemožňujú.
Nie je preto prekvapujúce, že zamestnanci, ktorí majú možnosť samostatne sa rozhodovať ohľadom práce považujú s vyššou pravdepodobnosťou také zamestnanie za hru ako ľudia bez tejto možnosti. Nič tak nevysaje hravosť zo zamestnania ako šéf, ktorý má svojich zamestnancov pod drobnohľadom.
Svoje zamestnanie budete prežívať ako hru tým viac, čím viac budete mať možnosť sebaurčenia.
Hra je motivovaná vnútorne. Danú aktivitu vykonávame pre len zábavu, nie kvôli výsledku na konci. Zdrojom zábavy pri pravej hre je samotná aktivita; akýkoľvek výsledok aktivity je vedľajší.
Práca nemôže byť úplne vnútorne motivovaná. Podľa definície je zmyslom práce vytvoriť nejaký cenný produkt napríklad opravené vodovodné potrubie, úspešná obhajoba klienta pred súdom alebo zárobok, ktorým zabezpečíme svoju rodinu. Vnútorná a vonkajšia motivácia sa však vzájomne nevylučujú. Je možné pracovať s cieľom niečo vyrobiť, pričom sa sústredíme a tešíme sa z procesu. Aktivita je hrou do tej miery, do akej sa dokážeme sústrediť na ten proces.
Ak sa zameriavame výlučne na výsledok, vnímame aktivitu, ktorým výsledok dosiahneme len ako nevyhnutné zlo, a tak sa jej venujeme len natoľko, aby výsledok bol ako tak prijateľný. Pracujeme len toľko, aby sme si zarobili alebo aby bol šéf s nami spokojný alebo aby sme uvarili niečo, čo ostatní neodmietnu. Školským povinnostiam sa venujeme len natoľko, aby sme dostali jednotku (alebo akúkoľvek inú známku, ktorú si určíme ako cieľ). Na druhej strane, ak sa rozhodneme ponoriť sa do činnosti hravým spôsobom, často dosiahneme oveľa viac. Len pre zábavu môžeme spraviť oveľa viac, ako je potrebné pre vytvorenie pôvodne zamýšľaného výrobku, ktorý je vďaka tomu omnoho lepší. Môže sa dokonca stať umeleckým dielom. Opäť nie je dôležité, či je tým výsledkom opravené potrubie, pokosený trávnik, obhajoba pred súdom alebo esej.
Čo by sme ako spoločnosť mohli spraviť pre zvýšenie hravosti a zníženie záťaže v práci? Podľa môjho názoru sa môžeme mnohému naučiť od lovcov a zberačov a ich spôsobu života.
skrátená verzia
http://www.slobodaucenia.sk/clanok/hrou-sa-stavame-ludmi-iv
Ak je práca hrou, poľudšťuje nás. Vyvoláva v nás to najlepšie a cítime sa pri nej dobre. Ak je práca lopotou, teda opakom hry, odľudšťuje. Cítime sa počas nej ako ťažné zvieratá bez ohľadu na to, či sa namáhajú naše svaly alebo naša myseľ. Vďaka akým prvkom môžeme z našej práce spraviť hru namiesto lopoty.
Hra je organizovaná aktivita, ktorú si človek vyberá sám, sám si ju riadi, je imaginatívna a kreatívna, vnútorne motivovaná a vytvára u človeka aktívny ale nestresovaný stav mysle. Čím viac spĺňa nejaká aktivita tieto parametre, tým viac ju prežívame ako hru. Aj práca môže do veľkej miery obsahovať tieto charakteristiky.
Čím viac pociťujeme, že si svoju prácu môžeme slobodne vybrať, tým viac ju prežívame ako hru. Ak však máme pocit, že je nevyhnutné, aby sme pracovali v určitej práci, potom bude pre nás ťažké udržať si v nej hravý postoj. Ak však vieme, že môžeme slobodne prácu opustiť, tým ľahšie ju vnímame ako hru. Hra je podľa definície aktivita, ktorú môžeme kedykoľvek opustiť. Ak aktivitu opustiť nemôžete alebo nemáte pocit, že by ste v tomto smere mali na výber, potom táto aktivita nie je hrou.
Širší pohľad na vec však platí bez ohľadu na to, aký druh práce vykonávame. Čím viac si osvojíme postoj, že nemusíme vykonávať určitú prácu, tým viac ju budeme vnímať ako hru. Otroctvo už bolo zrušené, takže minimálne teoreticky by sme všetci mali mať príležitosť vybrať si zamestnanie, ktoré nás bude baviť a zároveň nás uživí, aj keď si uvedomujem, že ekonomické podmienky túto možnosť výrazne sťažujú až znemožňujú.
Nie je preto prekvapujúce, že zamestnanci, ktorí majú možnosť samostatne sa rozhodovať ohľadom práce považujú s vyššou pravdepodobnosťou také zamestnanie za hru ako ľudia bez tejto možnosti. Nič tak nevysaje hravosť zo zamestnania ako šéf, ktorý má svojich zamestnancov pod drobnohľadom.
Svoje zamestnanie budete prežívať ako hru tým viac, čím viac budete mať možnosť sebaurčenia.
Hra je motivovaná vnútorne. Danú aktivitu vykonávame pre len zábavu, nie kvôli výsledku na konci. Zdrojom zábavy pri pravej hre je samotná aktivita; akýkoľvek výsledok aktivity je vedľajší.
Práca nemôže byť úplne vnútorne motivovaná. Podľa definície je zmyslom práce vytvoriť nejaký cenný produkt napríklad opravené vodovodné potrubie, úspešná obhajoba klienta pred súdom alebo zárobok, ktorým zabezpečíme svoju rodinu. Vnútorná a vonkajšia motivácia sa však vzájomne nevylučujú. Je možné pracovať s cieľom niečo vyrobiť, pričom sa sústredíme a tešíme sa z procesu. Aktivita je hrou do tej miery, do akej sa dokážeme sústrediť na ten proces.
Ak sa zameriavame výlučne na výsledok, vnímame aktivitu, ktorým výsledok dosiahneme len ako nevyhnutné zlo, a tak sa jej venujeme len natoľko, aby výsledok bol ako tak prijateľný. Pracujeme len toľko, aby sme si zarobili alebo aby bol šéf s nami spokojný alebo aby sme uvarili niečo, čo ostatní neodmietnu. Školským povinnostiam sa venujeme len natoľko, aby sme dostali jednotku (alebo akúkoľvek inú známku, ktorú si určíme ako cieľ). Na druhej strane, ak sa rozhodneme ponoriť sa do činnosti hravým spôsobom, často dosiahneme oveľa viac. Len pre zábavu môžeme spraviť oveľa viac, ako je potrebné pre vytvorenie pôvodne zamýšľaného výrobku, ktorý je vďaka tomu omnoho lepší. Môže sa dokonca stať umeleckým dielom. Opäť nie je dôležité, či je tým výsledkom opravené potrubie, pokosený trávnik, obhajoba pred súdom alebo esej.
Čo by sme ako spoločnosť mohli spraviť pre zvýšenie hravosti a zníženie záťaže v práci? Podľa môjho názoru sa môžeme mnohému naučiť od lovcov a zberačov a ich spôsobu života.
skrátená verzia
http://www.slobodaucenia.sk/clanok/hrou-sa-stavame-ludmi-iv
Počítam horoskop...