Voľný pokec -
Obdarovávanie - nutnosť, alebo radosť?
Chcela by som sa opýtať mladších aj starších generácií, ako vnímajú, keď im ich deti, či rodičia nedajú napr. na vianoce alebo narodeniny nejaký darček, alebo peniaze, alebo čokoľvek.. Ale pritom keď je niečo treba, tak sú vždy oporou.
Keď som bola mladšia snažila som sa našim nanútiť aby sme si dávali darčeky alev dospela som do fázy kedy ma to strašne obťažuje. A radšej navarím celú vianočnú večeru aby som tým odľahčila mamke, ako by som jej mala kdesi kúpiť sprchovací gél. Ale neviem. Nie je to prehnané? kde je zlatý stred?
Ďakujem za všetky odpovede
Tam by měla být asi znát i nejvýznamnější funkce dárku. A to, že dárkem někoho obdarovávám ,tak obdarovávám nejvíce sám sebe. Dělám si radost tím abych někomu udělal radost.
O Vánocích je i "positivní adrenalin" z překvapení. Spostu balíčků s pentlema a uvnitř spoustu neznámých věcí.
Dárek by neměl být rozhodně "zavděčovací závazkové platidlo" . Dárek by se neměl používat k citovému vidírání.
Základním základem je, aby mi dárek co daruji udělal velikou radost.
Je to přece můj dárek.-FLOWER-
----------------------------------
...nemyslím tím škodolibou radost..-WINKIE-
Rozhodně nedám živé tchýni pod stromeček luxusní rakev.-NOOO-
A souhlasím, že Vánoce jsou obdarovávací dárky, i kdyby měl člověk darovat/dostat jenom maličkost (proč zrovna sprchovací gel? -LOL- -ROLL-), je to znamení toho, že na druhého myslíme.-HEART-
Člověk by měl výběru dárků věnovat pozornost.
Sprchový gel je asi fajn, ale věnovat někomu věc kterou beztak používá běžně denně není vlastně dárek. Asi bych tedy zvolil třeba nějakou luxusní variantu kterou si sama nedopřeje. Nemusí vědět kolik to stálo, ale pokud máš toho druhého rád(a) pak mu dopřeješ.
Dárek je pozornost. Má vyvolat opravdovou radost. A trefíš se jenom pokud toho druhého opravdu znáš. Takže obdarovávat ano. Je to výraz toho mám tě rád vážím si tě.
Nedávám dárky nikomu z nutnosti.
s tou vecerou je to pekne gesto :) stred bude asi kupit nieco, o com vies, ze dotycneho potesi.. v ramci moznosti :)
Zato mne robi napriklad velku radost, ak mozem niekomu pomoct, ci nieco dat... Obrovsku radost... A robim to stale, a nie len cez nejake sviatky...
volakto vyskúmal že my ludia hovoríme akoby rôznymi jazykmi lásky (tuším to spísal chapman už si to presne nepamätám toho autora) že každý máme citovú nádobu a jej napĺňanie nás robí šťastnými, ide o to čím ju komu napĺňať a tiež poznať samého seba že čo mi robí radosť atd. ide o tieto jazyky: slová uistenia, pozornosť, darčeky, skutky (služba, pomoc) a fyzický dotyk
skús si spomenúť kedy bola tvoja mamka najviac potešená a to je ten jej jazyk lásky a daj jej presne to, naozaj to funguje mám to odpozorované
PS: môj jazyk lásky je pozornosť a skutok, ako vidíš)) a dávam ti to čo napĺňa mňa, pretože ťa nepoznám
svojím blízkym niekedy niečo kúpim, niekedy nekúpim nič...podľa okolnosti a podľa nálady...ja nepotrebujem dostávať dary, a nerobím si ťažkú hlavu ani z toho, keď nikomu nič nedám
to ale neplatí pre deti...hračky musia byť -HEART-...a mám ich nachystané už niekoľko mesiacov pred oslavou :)
som si spomenula, ako raz jedna moja kamarátka vymenúvavala, od koho čo dostala, a v akej hodnote, a porovnávala kto je aký škrob a kto štedrý...ma to vtedy dosť zarazilo...odvtedy som jej prestala kupovať darčeky -SHAME- ...a naše priateľstvo je stále dosť pevné
Pre mna to prehnané nie je, prehnané mi pripada obdaovavacie sialenstvo na povel, no nie je moc ludi, co by so mnou suhlasili