Myslel som si, že nebudem osamotený s takýmito skúsenosťami pri lekároch. Oni sa naozaj správajú ako keby vedeli všetko a ako keby sa hanbili spýtať sa pacienta ak majú nejaké nejasnosti. Nevravím, že je to úplne bežné, ale stáva sa to. A osobne si myslí, že značnú časť na tomto stave má aj školstvo. Alebo presnejšie dedičstvo socialistického školstva. Aj keď už máme túto dobu dlhšie za sebou, zotrvačnosťou v spoločnosti sa tá predstava, že pacient nemá čo diskutovať s lekárom, preniesla až do dnešnej doby. Niektorí si fakt neuvedomujú, že ak sa nespýtajú, tak potom vyzerajú ako idioti. Lebo ako v prípade Tvojej dcéry tak aj v mojom prípade, je na prvý pohľad aj rozhľadenejšiemu laikovi, a nieto ešte lekárovi, úplne jasné, že to čo skončilo napísané na tom papieri, je úplný nezmysel. Aj keď musím pre objektivitu povedať, že sa to postupne a pomaly mení. Dnes, keď skončím na chirurgii už nemusím tak intenzívne presviedčať lekárov, že ma majú len zalepiť a nie šiť, lebo šiť sa moja koža nedá. Lebo niť tú kožu jednoducho prereže, takže šitie narobí ešte väčšiu paseku. Ale v minulosti som musel dosť zápasiť s lekármi, ktorí ma presviedčali, že majú "zlaté ručičky" a že to zvládnu. No nezvládli. Ale stretol som aj zopár, teda menšinu, takých, ktorí si poradiť dali. A to boli takí, ktorí sa aj s pacientom rozprávali, nielen rozkazovali. Ale to poznáš zrejme aj ty.