Vlastná tvorba -
úvaha
Kde sa tratí a kde vteká?
Kde sa tratia biele rána,
svieža rosa za svitania?
Kam umkne noc spod svetla hviezd?
Teplo lásky zo srdca hniezd?
Kde unikne sila z dlaní,
keď človeka smrť poraní?
Či večnosti kolobeh
odplaví všetko na svoj breh
a všetko znovu vráti?
A človek sa navždy stratí?!
Anna Vodičková
Zázrak.
Z každej lode raz bude vrak.
To je isté.
I hviezdy občas zastrie mrak
keď je počasie hmlisté.
Nebude to nikdy naopak.
Hviezdy žiaria keď je nebo čisté.
----------------------------------------------
Každé pole má úvrate.
Pole dá úrodu bohate.
Na úvrati sú straty.
Život je taký.
Z plytkej orby zeme
zrno zobú vtáky.
Anna Vodičková
Život nie je poézia ale próza.
Je v ňom smiech, radosť, šťastie, hrôza.
Život sa s človekom nemazná.
Urobí si z neho génia, šaša, blázna.
Dlhý život je od života trest.
Sedí na pleciach človeka a dá sa ním niesť.
Hrozný života manifest!
-------------------------------------------------------
Tajomstvo túžby žiť je v motivácii.
Kto stratí jej niť je v seba rezervácii.
Anna Vodičková