To čo je posvätné, dá sa znesvätiť a to čo je znesvätené, dá sa naopak posvätiť

Miniatúrne črepiny z mozaiky každodenného života, inak povedané, miktopríbehy z môjho sveta.

Láska

Zbadal som Lásku na autobusovej zastávke. Strhanú, odpudivú, oblečenú do groteskných šiat, v podobe dvoch mladých ľudí, sediacich tvárou tvár k sebe, dotýkajúc sa jemne rukami, poprepletaných ako dva vrkoče vo vlasoch. Jeden z tej dvojice plakal nad tým druhým. Slzy bolesti nad stratou, nad tým, že rolu nasledujúcej spoločníčky a partnerky preberie od toho okamihu smrť. Muž, mierne dezorientovaný, jeho telo pripomínajúce kostlivca, majúc na predlaktí podliatiny a červené škvrny od ihly. Žena oblých tvarov, dvakrát taká ako on, neforemná, postrádajúca akúkoľvek ženskosť. Jeden druhému nedokázal už nič iné ponúknuť a dať, ani duševné bohatstvo a ani vonkajšiu krásu, čiže ani potešenie mysle a ani zmyslov. Stačilo im iba zdieľať bolestnú prítomnosť pri sebe, ako dva vrkoče, ktoré boli odstrihnuté od svojho prameňa, a tým pádom od života vôbec.

Odvaha

Výška a hĺbka zhmotnená do mosta a plazivého pretekajúceho prúdu vody pod ním. Zbadal som Odvahu, ešte pred nedávnom by bola fóbiou z oboch týchto veličín, ako sa cez zábradlie mosta pozerá kolmo na dol na rozmazaný odraz zaprášeného mesiaca v poslednej fáze gravidity. Tou Odvahou bol starší muž, ktorému z očí vyžaroval nesmierny chlad a kľud. Chcel sa na krátku chvíľu premeniť na okrídlené zviera a neskôr zviera s plutvami a žiabrami. Pud sebazáchovy už v ňom nesídlil, tí čo sa ho snažia roky umlčať telesnými a duševnými cvičeniami, u neho zmĺkol hneď, ako sa jeho zrak zahľadel priamo pod seba - do temnoty. Jeho myseľ nekrúžila okolo toho, čo bude a čo sa stane ďalej, bola tu a teraz, aj napriek tomu, že bol od mladosti zbožným kresťanom. Preliezol zábradlie, poslednýkrát sa pozrel na tekutú čierňavu pod sebou, vediac, že aj po splynutí s ňou, bude o pár sekúnd nasledovať neuchopiteľná čierňava, ale už na druhej strane - za ňou.

Vernosť

Biele pruhy, asfalt, kakofónia medzi upravenou cestou a okolitým prostredím, spomaľujúce auto a v ňom muž v stredných rokoch. Zbadal som Vernosť v podobe mladej ženy ako nastupuje do auta. Jej lesk v očiach z minulosti sa strácal za zenitom všednej prítomnosti. Mala na sebe oblečené sieťové pančuchy, ktoré podobne ako rybár využívala na lovenie rýb, u nej ešte slizkejších. Krátka minisukňa, lakované ihličky, úzke tričko slúžilo na zvýraznenie hodnoty svojho opotrebovaného ponúkaného tovaru. Muž si začal pomaly vyzliekať spodnú časť odevu, ona sa mechanicky k nemu naklonila, bez vášne, bez túžby, už dávnejšie umŕtvila pud svojho tela. Vediac, že cena jej ponúkaného tovaru bude čoskoro po záruke. Avšak v mysli si vždy udržiavala iba jeden obraz, a to svojho dlhoročného priateľa, ktorému ako jedinému svoje namaľované kravavo-červené pery jemne prikladala aj na ústa.

Ľudskosť

Jasná obloha plná rozhádzaných hviezd, zatúlané nočné lampy matne osvetľujúce cestu do malého lesíka a v ňom šíriaci sa tancujúci dym v zimnom ovzduší. Dym vychádzajúci z rozohriatej pahreby, pri ktorej sedeli dvaja naobliekaní postarší muži, sledujúc ako dohorievajú posledné suché vetvy zo stromov. Ich tváre neupravené, neumyté, s hlbokými ryhami na čele. A tam som stretol Ľudskosť, práve v jednom z nich, držiac poslednú cigaretu v premrznutej ruke navlečenej do roztrhaných rukavíc. V tejto noci, to bol jeho najcennejší majetok, skrze ňu mohol na malú chvíľu utiecť do iného času a priestoru. Druhý muž bol na tom ešte horšie, bez cigarety a s podlomeným zdravím, jeho hlava oťažievala a zmohla sa jedine na pohľad do tmavého prázdna v šírom okolí. Muž s cigaretou neopustil to svoje nehostinné miesto v chladnej noci, radšej sa srdcom rozhodol, nech to bude tejto noci, ten druhý z nich.

Sloboda

Zbadal som Slobodu pomaly si vykračujúc cez obytnú štvrť rodinných domov v podobe mladého muža bez šiat. Jeho pohľad smeroval do zamračených nebies, z ktorých dažďové kvapky padali a stekali po jeho alabastrovej pokožke priamo na zem. Ľudia postávajúci vonku vyjadrovali pobúrenie a zvedavosť zároveň. Dospelí svojim mladým ratolestiam sa snažili zakrývať oči, ale boli natoľko opantaní nevšednou scenériou, že sa ich snaha zmenila na vnivoč. Ani toto divadlo odohrávajúce sa v mužovej blízkosti, mu nevzalo ani kúsok blaženého úsmevu z tváre. O pár minút neskôr pri ňom zastavilo auto a z neho vystúpili dvaja muži. Ako sa pozeral na nich s nemeniacim úsmevom, nechal sa súčasne podvoliť ich príkazom, odovzdávajúc svoje telo i dušu bielym golierom, vediac, že je to znakom opätovného duševného väzenia.

Bezmocnosť

Pozeral sa do zrkadla ako si upravuje kravatu na svojom drahom obleku. Ostré rysy tváre, súmerne vytvarované, hladká pokožka, prenikavé hlboké oči, boli stelesneným vonkajšieho úspech a jeho pevnej vôle. Pripravoval sa do práce, kde sa na niekoľko hodín zmení na Zeusa a bude vládnuť na svojom novovybudovanom Olympe. Muži sa jeho ostrému a prenikavému pohľadu vyhýbali, u žien vytváral pravý opak, priťahoval a vábil ich. Stačilo, aby zachcel a chytil by všetky do svojich utkaných sietí. V zrkadle som zazrel Bezmocnosť, v maske kotúľajúcej sa slzy po jeho ušľachtilom líci. Iba tento jediný tekutý ostrov bolesti sa dostal z jeho trpiaceho vnútra smerom von. Mal všetko a zároveň nemal nič. To všetko by vymenil za jediné, kde jeho moc nemala od začiatku žiadny vplyv. Vládnuť srdcu svojej vyvolenej, aj napriek tomuto všetkému, neznamenalo vôbec nič.

Ľahostajnosť

Do biela namaľovaná miestnosť, na stene obrazy duchovných vodcov, pri nich na podstavci pozlátené sošky posvätných bytostí a pri vchode na dverách veľký nadpis „Subham astu sarvadžagatam!“. Miestnosť pôsobila moderným a honosným štýlom, takto otvorene odzrkadľovala jej štedrých chlebodarcov. Stoličky v šíku usporiadané ako vojaci pri nástupe, čakajúce na nových poslucháčov. O pár minút začínala prednáška ich duchovného učiteľa. Ešte predtým všetkých zúčastnených počastoval americkým úsmevom a radami ako dosiahnuť spirituálny sen. Predstúpil pred neho človek zúbožený chudobou a prosil ho o pomoc. Karma, pozitívna myseľ a pominuteľnosť všetkého mu bola odpoveďou a bezcennou radou zároveň. Z jeho úst vychádzala Ľahostajnosť, mal moc mu skutočne pomôcť a nepomohol. Počkal, kedy zaplatí vstupné posledný poslucháč, pousmial sa na všetkých zúčastnených, zahľadel sa na nadpis na dverách a začal s nonšalanciou prednášať.

Bezcitnosť

Drevené stoly, na nich poukladané taniere jedla, čakajúce, kedy sa naplnia hlavnou výhrou z tomboly. Okolo prvej ceny – vykŕmeného prasaťa, krúžia ľudia ako lačné supy v zabudnutej savane nad rozkladajúcou sa zdochlinou. Len tu sú iné podmienky na spásu tela, ale veď, dnes sem predsa prišli oslavovať lásku a mier. Nezávislé typy ľudí, ktorým neboli tieto pojmy cudzie, ale nateraz pôžitok z bravčového mäsa u nich prevládal. Poniektorí sa zmohli na mechanické mantrovanie pred hlavným chodom, ale hlad bol silnejší ako súcit s mŕtvym mäsom. Tam som stretol Bezcitnosť, ktorá mi v podobe zúčastnených ľudí povedala: „Vinný je ten, ktorý zabije, nie ktorý to je a zje!“ To všetko im bolo povedané z úst múdrych učiteľov a z riadkov veľavážených kníh. Ľudia dobre naladení, ich chuťové zmysly v rovnakej tónine znejúce, ako za čias dávnych zvykov pochádzajúcich až zo samotného praveku.

Závislosť

Kufor plný šiat ležal na posteli, jeho mladá pani sa ešte nestihla vrátiť z poslednej rozlúčky so známymi. Pozvala ich do podniku so širokými a dlhými miestnosťami, kde sa jedine cítila prirodzene a uvoľnene. Odchádza do sveta, spoznávať nové kultúry a filozofie života, beztak tu u nás doma, sa u nej už dávno v jej duši zahniezdila ospalá nuda. Rovnaké je to u nej aj s ľuďmi, čo na tom záleží, či to v sebe nosí život alebo nie. Všetko sa aj tak raz určite v jej svete rozpadne. Tak ako plachá srna, pri akomkoľvek nebezpečenstve, okamžite do lesného šera od všetkých a všetkého vždy rýchlo utečie. Pozeral som sa do jej plachých očí a videl som v nich Závislosť. Všetkého sa dokázala zriecť a vzdať, ale z panického strachu zo smrti, pred ňou nedokázala vôbec vzdorovať. Pred smrťou sa do lesného šera už nedalo zutekať.

Bezbožnosť

Do autobusu nastupuje zhrbený muž s ruksakom na chrbte, pri pohľade na jeho telesnú konštrukciu, sa začína súcit prebúdzať u všetkých stojacích ľudí pri ňom. Postaví sa na najosvetlenejšiu časť autobusu, nech ho aj samotný Pán Boh lepšie vidí, keďže mu tu prišiel spraviť jeho službu. Dvere sa zatvárajú, autobus sa pomaly pohýna, ľudia sa opäť ponárajú do svojich umelo vytvorených svetov. Zhrbený muž si z vrecka na bunde vyťahuje ruženec a plynulo prechádza k hlasnému mrmlaniu náboženských modlitieb. Tam som zazrel nevedomú Bezbožnosť tváriacu sa ako zbožnosť skromného a nevinného človeka. Vtom okamihu ľudia vyliezli zo svojich ulít, ale neprebudilo ich spaľujúce svetlo z radosti a šťastia, prebudili ich sírové plamene hnevu a ľadový chlad ich oddelenosti od toho človeka. Muž sa naďalej modlil vo viere, že so sebou prináša svetlo, aj keď najväčšia tma v autobuse bola tam, kde on práve postával.

Pekne píšeš, páči sa mi to, akurát sa mi nepáči ta forma delenia podľa cností /vlastností/nerestí, nechcel by si to použiť ako materiál do niečoho uceleného, nech tie cnosti neresti z toho vystúpia samé? V podstate nám takto nechcene vnucuješ tú interpretáciu a niekdo by si v tom možno našiel niečo iné :) /to neber ako nejakú kritiku,to ja len tak kecám:D

Michelangelo, mala som z toho presne ten isty pocit.:) Inak pisu o veciach ludia, co ich sami nezazili, iba pozoruju zdaleka a inak ludia co ich sami zazili a zo skusenosti spravidla ide hlboky sucit, pochopenie a hlavne laska.:-) Dobro a zlo, moralne a nemoralne, ciste a spinave neexistuje, je to vzdy iba postoj nasej vlastnej mysle a myslienok, ako my sami veci vidime a predovsetkym hodnotime a sudime, co prameni casto prave z toho, ci my sami mame v dusi temnotu alebo cistotu a svetlo.-HEART-

Krásné, jaky by se sem vrátil Zitto nebo Simonka777 z najdise. Najednou byli oba dva tu u mě a teď jsi přibyl i ty. Musím si tě pohlídat, aby mi neunikly další příspěvky.-FLOWER-

Ďakujem za reakciu.:) V prvom rade tieto mikropríbehy slúžia na moje sebavyjadrenie, ako vnímam a uchopujem svet. Tam, kde ľudia vidia čistotu, ja sa snažím nájsť špinu a tam, kde je zaužívaná špina, tam hľadám čistotu. Popravde, nerád sa takto vyjadrujem, keďže som liberálny typ človeka.:) Nemoralizujem, neodsudzujem, len sa snažím nájsť pomyselnú rovnováhu. Všetkých ľudí, čo sú v tých príbehoch spomenutí, rešpektujem a vážim si ich. Takmer všetky mikropríbehy sú autentické, poniektoré dokreslené mojou fantáziou. Tieto príbehy nemajú za cieľ vytvárať boj, poučovanie, osvetu o „pravde“, ale len môj pohľad na dané témy, nič viac. Niektoré sú gýčovité, niektoré klišéovité a iné nápadité, ale všetky majú spoločné jedno, že tak vo svojom vnútri cítim tie slová s nálepkou cnosti/necnosti...Nie, nechcel by som to použiť do niečoho ucelenejšieho.:)

Ďakujem za pozitivnu reakciu.:)

je to dobrý nápad takto písať. akurát som nie všetkému pochopil (tej láske), alebo odvahe. pre mňa je v podobnej situácii najväčia odvaha ostať nažive.

inak pri prečítaní nadpisu témy (čo som neskôr pochopil ako to myslíš o posvätení) ma napadla jedna myšlienka z mojej dielne: "všetko to zlé nenapraví štipka dobrého, ale štipka zlého môže zničiť všetko dobré"

ak dáme kvapku medu do hrnca s jedom, nebude z toho nikdy med

Sokrates 25, tuto myslienku pouzivam aj ja, je vystizna.-BYE- Vystihuje presne moj postoj k zivotu, vidiet vsade to pekne, vo vsetkom lasku. Ak by som v comkolvek hladala spinu, necitila by som sa dobre, tym nehovorim, ze nie je prospesne, ak to niekto robi.:) Len mne ziadna negativna myslienka nerobi dobre.-NOOO- Snazim sa pozitivne pozerat aj na spinu, respektive snazim sa ist touto cestou, lebo mi robi dobre.-YES- To je ako s tymi vlkmi, vyhrava ten, ktoreho krmis, ked sa krmi jeden aj druhy, ked moc bojuju v cloveku, tiez to asi nie je o jeho rovnovahe, mne vyhovuje, ked ten pozitivny beha a negativny spi, alebo ako to napisat.:) Najlepsi pristup ku kazdej spine je asi vyniest ju na svetlo.-THUMBSUP-

Michelangelo mozno chybal Tvoj pohlad s otvorenejsim vedomim, v tom ohlade Ta chcela podporit (ale ten si moze nakoniec kazdy citajuci vytvorit aj sam), napriklad ako pises o laske, tak laska je nadpis a pises o dvoch mladych ludoch, ktori si nedokazali uz nic dat, ani dusevne bohatstvo, ani dusevnu krasu, ani potesenie mysle, ani zmyslov. To nemozeme vediet, do ziadneho vztahu tak nevidime.:) Narkomani a prostitutky su casto velmi inteligentni ludia a vyspele duse. A v bolesti vznika casto najvacsie dusevne bohatstvo.:) S tazko chorymi, narkomanmi a prostitutkami som pracovala. Na aury prostitutok na ulici a v erotickych salonoch som sa nevedela vynadivat, take boli velke, farebne a preziarene svetlom. To je to, co vidim ja, ked vidim podobnych ludi.:) Ale je spravne, ze pises tak ako to Ty citis, vidis, vnimas, tym ludi najviac obohacujes, respekt, malokto sa dokaze otvorit takym sposobom ako Ty.-YES- Prajem vela inspiracii do dalsieho pisania a vela zivotnych skusenosti.-THUMBSUP-

Synthia, tvoj postoj k životu je mi veľmi sympatický, vnímam to veľmi podobne ako ty.
Ale mám taký pocit, alebo skúsenosť, že to, čo u mnohých prichádza po prebudení sa do bdelého stavu vedomia, keď už stratia zmysel všetky uspávacie prostriedky v podobe lákadiel hmotného sveta, je pesimizmus. A pocit straty zmyslu existencie v takom svete, v ktorom je ten negatívny vlk prežratý až do prasknutia.
Tiež niekedy pocítim odpor a negatívne emócie voči niečomu, čo je také. Ale to je len na chvíľu a tak nejako proti môjmu základnému postoju, ktorý mi hovorí že vlastne takto to negatívne a depresívne podporujem nie len v sebe, ale ako človek ktorý je súčasťou jedného veľkého celku, podporujem v zmysle negativity aj ostatných a stávam sa spolutvorcom obrazu sveta, ktorý sa nám tak nepáči a aký ho nechceme mať.
Ale ak odmietam podporovať negativitu, neznamená to, že si zatváram oči.
Takže možno bude lešpie a výstižnejšie povedať, nenechajme toho vlka, ktorého nechceme kŕmiť, nenechajme ho spať. Aby sa raz neprebudil zúrivý od hladu.
Radšej sa snažme vidieť krásu a lásku, aj tam kde sa väčšine zdá, že vôbec nie je. Aj toho chudáka zlého občas treba pohladkať a prebudiť v ňom to, o čom ani sám nevie. :)
Takže ešte raz, vďaka za tvoje slová. -FLOWER-

Vyborne, nenechajme ho spat, ale oddychovat.:D To spat mi aj tak nejak nesedelo, som skoro rano nevedela najst spravne slovo.:) Pravda, negativitu nemozeme ignorovat (tym mu davame nejaku tu potravu), ani potlacat, skor nejakym sposobom prijimat a premienat na dobre, respektive hladat, vidiet v tom dobre. Aspon ja to tak pocitujem a mam tu potrebu. Ak clovek nieco vylozene nechce vidiet, potlaca, to sa prevali, to je jasne. Vlastne ta negativita mi krasne sluzi k tomu, aby som sa predsa len dostala k tym pozitivnym myslienkam.:) Vylozene nejaky negativny pohlad to vo mne vyvolava, aj moj vlastny.:)

:) co sa tu ja nedozviem:) jedna vec je chapat narkomanov, ci prostitutky alebo mozno aj obdivovat to, ak sa z toho bahna vyhrabu...ale glorifikovat lupeznictvo, rozvracacstvo, vlastne slabosti, prilnutie k hmote a povazovat to za duchovnu vyspelost, sa mi zda mierne povedane pritiahnute za vlasy-PUH-
bodaj by to bolo take jednoduche, ze baba otrci zadok a automaticky jej stupne aura o par vibracii vyssie:D som zvedavy, ze ako by si videla svojim jasnozrivym zrakom taku matku terezu, ci jogina z himalajskej jaskyni :)

to čo píšeš o tých aurách prostitútok ma dosť zaujíma. mohla by si o tom pre mňa viac napísať? vŕtala mi v hlave totiž taká myšlienka, že veď prostitútka nikomu neubližuje, "každý" nimi pohŕda, hovorí sa tu o totálnej spodine ako človek klesol, ale pritom je to úplne otvorený, priamy a v tomto zmysle čistý obchod. zákazník aj prostitútka otvorene dajú najavo čo chcú a nikto nikomu neublíži. práve naopak. niektoré ženy si povedia "jáj tej sa zarábajú peniaze! to ja musím na peniaze makať". ale tie dievčatá to robiť nepôjdu. tie majú "česť". na jednej strane je tam často silný úpadok vlastnej hodnoty, ale na druhej je tam súčasne obrovská obeť. je to absolútna telesno - duševná služba. a sú chlapi, ktorý si sex inak ani nemôžu dovoliť. a peniaze čo sú ochotný za to dať vyjadruje ich osobnú hodnotu, ktorú pre nich má tých pár minút jednoduchého potešenia. a je veľa takých "počestných", ale nečestných dievčat, ktoré sa hrajú na slušný vzťah, a pritom ide len o obchod. tie sa "neobetujú" nikomu, len tomu jednému, z ktorého najviac vyťažia. a to sú podľa mňa tie pravé ku... špinavé. a také môžu vstúpiť do vzťahu, v ktorom sa jasne neurčia zámery, dievča sa prepočíta, zistí, že to finančne nebude podľa jej prvotných predstáv a ukončí vzťah. je to podvod a ťažké duševné ublíženie pre chlapa. je to oklameš a zabiješ v jednom.

Na margo tých vyspelých duší, ktoré majú auru veľkú, farebnú a prežiarenú svetlom. Aj ja poznám takéto veľké duše, väčšinou sa schádzajú nad ránom, kedy sa otvárajú prvé septiky s alkoholickým občerstvením. U nás v Nitre plní takéto honosné miesto pre vyspelé duše pohostinstvo Anka pri železničnej stanici, kde je ich stretneš v húfoch ako migrujú za svojou každodennou obživou, bez ktorej by nemohli prežiť. Naučíš sa od nich veľa múdrostí, potrebnej pre prežitie v tomto nehostinnom a skazenom svete. Spoznáš ich ľahko aj bez vnútorného zraku, ich farba tváre sa mení ako chameleónovi, ale najčastejšie sa ustáli na ružovo – bordovo – fialovej. :))))) Dúfam, že máš zmysel pre humor, keď nie, tak sa ti ospravedlňujem, ale to čo si napísala, inak sa nedalo reagovať.:)...Ale inak ti ďakujem, napodobne, aj ja tebe prajem všetko dobré.:)

na tieto veci mám relatívne ustálený názor, ale nechcem ich dávať do éteru, tak keď sa niekedy stretneme osobne, môžme o tomto podebatovať.:)

btw: ak dáme kvapku jedu do hrnca s medom, nebude z toho taktiež nikdy med:)

tým som chcel samozrejme povedať, že ak dáme kvapku jedu do hrnca s medom, bude z toho hrniec jedu

Nechcem písať za Synthiu, ale nedá mi...
Ona predsa nikde netvrdí, že človeku, ktorý sa dostane na okraj spoločnosti, rozžiari auru ani nič podobné.
Ja som ten istý text pochopila úplne inak.
Že ľudia môžu byť ľuďmi aj so svojimi kvalitami a cnosťami, nech sa práve nachádzajú kdekoľvek. Či na piedestáli vybudovanom ľuďmi a s gloriolou svätosti, alebo bezdomovci, prostitútky, alebo narkomani, ktorí sú tam kde sú, lebo zažívajú skúsenosť svojho vlastného vývoja, svojej vlastnej cesty, ktorú my ani nevidíme ani nemáme právo posudzovať-odsudzovať.
Len tak mi napadlo...nedávno mali Hinduisti veľký sviatok Kumbh Mela, kam sa poschádzali kadejakí "svätí", aby mohli byť davmi uctievaní.
Bol tam aj taký, ktorého uctievajú preto, lebo skoro celý život drží hore ruku.
No super, možno by bol výborný niekde, kde sa hlasuje, ale ako svätosť...:D no, radšej nie.
Neviem, ale mne tieto kategórie a hierarchie nič nehovoria. -PUH-

A prečo nechceš tieto veci dávať do éteru, keď máš ustálený názor?
Bolo by fajn, konečne by tu zase boli diskusie ako sa patrí. :)

Mozno by si bol prekvapeny,keby si zistil,kolko je medzi nimi co v minulych zivotov boli duchovno vyssie a su medzi nimi pozemsky anjeli.Vybrali si praveze tu najtazsiu cestu a skusky.Nevravim,ze vsetci ale jedine ciste srdiecko vie spoznat take bytosti.Nepozeram co robi ale ake ma srdce.Preto nemame odsudzovat a sudit,lebo nikto nevie preco si vybrali taku cestu.Niekedy mam pocit,ze ti,ktori sa rataju za mravnych maju studene srdcia a ich mravnost je len na povrch.Matka tereza v nich videla anjelov a preto im pomahala.To nasimi ocami a nasim rozumom tažko spozna

Mily anonym.:) Samozrejme, ze mam zmysel pre humor a Tvojmu pohladu na vec rozumiem.:) A dakujem, ze sa snazis v ramci svojich moznosti pochopit mojmu.:)