Vlastná tvorba -
stretnutia s Erató...
neznámy | 20.5.2016 22:40
(nastastie toto sa mi este nestalo :) )
Dotyk Tmy a Svetla,
s Večnosťou som sa stretla
na rohu Tvojho tela,
zachytiť som ju chcela
na papier,
odletela ako netopier,
neviem kam,
svoju dušu vyzliekam
ako figurínu z výkladu.
Obliekaš ma do ľadu,
ktorý prúdi z Tvojej dlane,
moje bytie plachej lane
sa chveje,
zasypú ma záveje
Tvojej slepoty.
Lebo Ty
ma nevidíš.
S kdekým si ma pomýliš
v perinách i na ulici,
to lepšie sú na tom psíci,
poznajú sa po čuchu,
podľa vône v kožuchu.
Ty si stratil všetky zmysly,
to len Tvoje telo si raz za čas zmyslí
nasýtiť svoj hlad.
Ide z Teba chlad.
Bez vône a chuti,
takto asi chutí
láska bez Lásky.
Dotyk Tmy a Svetla,
s Večnosťou som sa stretla
na rohu Tvojho tela,
zachytiť som ju chcela
na papier,
odletela ako netopier,
neviem kam,
svoju dušu vyzliekam
ako figurínu z výkladu.
Obliekaš ma do ľadu,
ktorý prúdi z Tvojej dlane,
moje bytie plachej lane
sa chveje,
zasypú ma záveje
Tvojej slepoty.
Lebo Ty
ma nevidíš.
S kdekým si ma pomýliš
v perinách i na ulici,
to lepšie sú na tom psíci,
poznajú sa po čuchu,
podľa vône v kožuchu.
Ty si stratil všetky zmysly,
to len Tvoje telo si raz za čas zmyslí
nasýtiť svoj hlad.
Ide z Teba chlad.
Bez vône a chuti,
takto asi chutí
láska bez Lásky.
neznámy | 21.5.2016 00:29
Navečer stromy uhasnou
a nebe rozsvítí se v studních
Vykoupu duši svou
ze všech chvil trudných
Je moře s mořem
spoutané v daleku
Nepřijde hora k hoře
A člověk k člověku?
Ty ale přijdeš Vím
A už se nevydáme
do kopců ani údolím
Řekneme Všechno máme
Budem tu vedle sebe
řeč ploutví u dna vést
Na námi zvednou nebe
karyatidy hvězd
Zachází za pohoří
ztemnělý kraj
Země se tiše boří
V nás je ráj?
a nebe rozsvítí se v studních
Vykoupu duši svou
ze všech chvil trudných
Je moře s mořem
spoutané v daleku
Nepřijde hora k hoře
A člověk k člověku?
Ty ale přijdeš Vím
A už se nevydáme
do kopců ani údolím
Řekneme Všechno máme
Budem tu vedle sebe
řeč ploutví u dna vést
Na námi zvednou nebe
karyatidy hvězd
Zachází za pohoří
ztemnělý kraj
Země se tiše boří
V nás je ráj?
neznámy | 22.5.2016 08:58
toto sice nie je moja tvorba, ale uz davno som ti ju chcela poslat
...V noci milujem...
V noci milujem tú,
ktorú nikdy nemôžem nájsť cez deň.
Má v očiach požiar, vo vlasoch búrku.
Má tenké šaty posiate divými ružami.
Objíma vlastné údolie siedmimi pahorčekmi.
Večne sa usmieva do zrkadla, ktoré nik iný nevidí.
Vie ako kocka ukázať jedno alebo šesť očí.
Je sypkou jamkou v štrku s kyticou vlčieho maku
na vrcholci.
Je Léda, ktorá sa brodí močiarom,
hľadajúc svoju labuť.
Má terasu obrátenú k moru;
tam vídavam ju za večerov
v šatách
z morských svetlušiek,
zatiaľ čo v hlbinách
dýchajú potopené
plachty.
Hovorí: Volaj ma Noc,
potom nájdeš korene dobra,
ktoré sa cez deň
nazýva zlo.
Brodí sa čoraz ďalej,
až ta, kde odliv nikdy neustáva.
To ju milujem v noci,
no nikdy nemôžem nájsť cez deň.
...V noci milujem...
V noci milujem tú,
ktorú nikdy nemôžem nájsť cez deň.
Má v očiach požiar, vo vlasoch búrku.
Má tenké šaty posiate divými ružami.
Objíma vlastné údolie siedmimi pahorčekmi.
Večne sa usmieva do zrkadla, ktoré nik iný nevidí.
Vie ako kocka ukázať jedno alebo šesť očí.
Je sypkou jamkou v štrku s kyticou vlčieho maku
na vrcholci.
Je Léda, ktorá sa brodí močiarom,
hľadajúc svoju labuť.
Má terasu obrátenú k moru;
tam vídavam ju za večerov
v šatách
z morských svetlušiek,
zatiaľ čo v hlbinách
dýchajú potopené
plachty.
Hovorí: Volaj ma Noc,
potom nájdeš korene dobra,
ktoré sa cez deň
nazýva zlo.
Brodí sa čoraz ďalej,
až ta, kde odliv nikdy neustáva.
To ju milujem v noci,
no nikdy nemôžem nájsť cez deň.
neznámy | 22.5.2016 09:04
a Elisabeth Browning, moja srdcovka :)
jej vyznania muzovi su skvostne...
Pretože máš tu silu a ten dar,
Pod masku moju zrakom prenikať
A vidieť mojej duše pravú tvár,
Do ktorej život vpísal veľa čiar,
Pretože veríš, pretože máš rád,
Prenikáš k duši, pod vonkajší chlad,
Anjela vidíš, ktorý mnohú jar čaká
Na miesto v raji.
Smrti lúč, hnev Boží, hriechy,
V ktorých musím žiť,
Duševnej muky zvierajúci kŕč,
Nič, pri čom iný myslí na úkryt,
Nič teba neodstraší. Drahý, uč,
Ako ty dobrý si, mňa vďačnou byť...
jej vyznania muzovi su skvostne...
Pretože máš tu silu a ten dar,
Pod masku moju zrakom prenikať
A vidieť mojej duše pravú tvár,
Do ktorej život vpísal veľa čiar,
Pretože veríš, pretože máš rád,
Prenikáš k duši, pod vonkajší chlad,
Anjela vidíš, ktorý mnohú jar čaká
Na miesto v raji.
Smrti lúč, hnev Boží, hriechy,
V ktorých musím žiť,
Duševnej muky zvierajúci kŕč,
Nič, pri čom iný myslí na úkryt,
Nič teba neodstraší. Drahý, uč,
Ako ty dobrý si, mňa vďačnou byť...
neznámy | 24.5.2016 11:43
Neviem:)...čo povieš?
Len v tme sveta, my dvaja ľúbime sa.
Navzájom svetlom sme si.
Len občas zvolám:" kde si...?!"
Bo ja v tej tmavej ešte stále niesom doma.
Srdce aj duša sa neustále boja,
že stratíš sa mi.
Na svetle sveta cudzí sme si...sami.
Hoc mnohí iba takto pijú z čaše vášne.
Ja skláňam sa pred umením žiť v tejto tme.
Len v tme sveta, my dvaja ľúbime sa.
Navzájom svetlom sme si.
Len občas zvolám:" kde si...?!"
Bo ja v tej tmavej ešte stále niesom doma.
Srdce aj duša sa neustále boja,
že stratíš sa mi.
Na svetle sveta cudzí sme si...sami.
Hoc mnohí iba takto pijú z čaše vášne.
Ja skláňam sa pred umením žiť v tejto tme.
neznámy | 24.5.2016 16:59
Práve dnes sa odlomil kúsok neba,
jedli sme z neho ako z chleba,
mali sme nárok?
Čo bude z neba za rok?
Iba omrvinky?
Ukradli sme Svetlu šminky,
aby sme dali Tme inú fasádu
a odišli sme do sadu
počítať svätojánske mušky
a hviezdy, nad korunou hrušky.
Tma s maskou Svetla
z nočnej oblohy zmietla
všetku nádej Osvietenia.
Tak končia všetky chcenia
dať svetu inú tvár.
Aj Tma je dar...
jedli sme z neho ako z chleba,
mali sme nárok?
Čo bude z neba za rok?
Iba omrvinky?
Ukradli sme Svetlu šminky,
aby sme dali Tme inú fasádu
a odišli sme do sadu
počítať svätojánske mušky
a hviezdy, nad korunou hrušky.
Tma s maskou Svetla
z nočnej oblohy zmietla
všetku nádej Osvietenia.
Tak končia všetky chcenia
dať svetu inú tvár.
Aj Tma je dar...
neznámy | 5.6.2016 21:27
Kým nevytrhneš korene z mojej mysle
môžeš ma milovať aj v množnom čísle.
Vynásobenú kvapkami vody,
ktorá sa ruka v ruke vodí
so Slnkom, popod bránu z dúhy.
Nemiluj tak, ako druhí...
Nesnaž sa vlastniť, spútať,
nedávaj mojim krídlam putá,
nech by boli aj zo zlata.
To nie je láska, to je záplata
na deravom hrnci tvojho tela,
ak by som ozaj niečo chcela
tak iba lásku bez výhrad,
nie z okov postavený hrad,
nie z túžob klenúce sa mosty,
len v bytí nespútaní, prostí
môžeme splynúť navzájom,
keď Vesmír ako podnájom
stane sa nami a my ním,
bez obáv, či ťa odmením
alebo potrestám.
Láska, to nie je cirkusový stan,
ktorý rozložíme podľa chuti.
Láska, tá celkom inak chutí
ak môže plynúť - iba tak
a lietať, voľná ako vták...
môžeš ma milovať aj v množnom čísle.
Vynásobenú kvapkami vody,
ktorá sa ruka v ruke vodí
so Slnkom, popod bránu z dúhy.
Nemiluj tak, ako druhí...
Nesnaž sa vlastniť, spútať,
nedávaj mojim krídlam putá,
nech by boli aj zo zlata.
To nie je láska, to je záplata
na deravom hrnci tvojho tela,
ak by som ozaj niečo chcela
tak iba lásku bez výhrad,
nie z okov postavený hrad,
nie z túžob klenúce sa mosty,
len v bytí nespútaní, prostí
môžeme splynúť navzájom,
keď Vesmír ako podnájom
stane sa nami a my ním,
bez obáv, či ťa odmením
alebo potrestám.
Láska, to nie je cirkusový stan,
ktorý rozložíme podľa chuti.
Láska, tá celkom inak chutí
ak môže plynúť - iba tak
a lietať, voľná ako vták...
neznámy | 5.6.2016 23:29
Bral jsem tě třísetinou vteřiny
má drahá
Hory Hory se sesouvají tisíciletí
Něco v nás jiskří Malá vločka vlahá
(něco v nás pláče) co víckrát nevzletí
Večer se zavírá Jak branka k ráji
jak malá venkovská vrátka k věčnosti
Miluji tě A hory se sesouvají
Hodino milosti Hodino úzkosti
má drahá
Hory Hory se sesouvají tisíciletí
Něco v nás jiskří Malá vločka vlahá
(něco v nás pláče) co víckrát nevzletí
Večer se zavírá Jak branka k ráji
jak malá venkovská vrátka k věčnosti
Miluji tě A hory se sesouvají
Hodino milosti Hodino úzkosti
Stránka:
Počítam horoskop...