Vlastná tvorba -
stretnutia s Erató...
neznámy | 15.5.2016 13:13
Som padlý anjel,
čo jedného dňa ocitol sa na zemi.
S dušou, srdcom, telom...ženy.
Pôrod bol rýchly,
veď vravím, bol to vlastne pád...
No zlomilo sa pri tom jedno krídlo,
aby nemohla som nazad.
A od tej chvíle som tu medzi ľudmi sama, stratená.
Niekedy sa mi zdá, že som si aj našla priateľa,
no ten pocit trvá iba chvíľu...
Premýšľam prečo anjel anjela
na prvý pohľad nespozná,
lebo mne sa často zdá, že niekto vidí cezomňa.
Len mlčí, usmieva sa na mňa
a potom tíško pomodlí sa za mňa.
Možno všetci padlí, ktorí pomáhajú spadli,
aby chránili sa navzájom...
čo jedného dňa ocitol sa na zemi.
S dušou, srdcom, telom...ženy.
Pôrod bol rýchly,
veď vravím, bol to vlastne pád...
No zlomilo sa pri tom jedno krídlo,
aby nemohla som nazad.
A od tej chvíle som tu medzi ľudmi sama, stratená.
Niekedy sa mi zdá, že som si aj našla priateľa,
no ten pocit trvá iba chvíľu...
Premýšľam prečo anjel anjela
na prvý pohľad nespozná,
lebo mne sa často zdá, že niekto vidí cezomňa.
Len mlčí, usmieva sa na mňa
a potom tíško pomodlí sa za mňa.
Možno všetci padlí, ktorí pomáhajú spadli,
aby chránili sa navzájom...
neznámy | 15.5.2016 13:52
Brieždenie sa dotklo viečok,
na oltár ku plameňu sviečok
kladiem svoj vlastný plamienok,
do priestoru vpísana kniha spomienok
zostáva otvorená, na 666 strane.
Diabol okupuje stráne
našich myslí,
vtedy, keď si telo zmyslí
rozkazovať duši.
Plytkosť sa v hĺbke tuší,
na dne.
Keď obraz do obrazu padne,
netreba rámy
pre naše vlastné drámy.
Telo na oltári chradne,
to padlý anjel Svetlo kradne
pre svoju večnú pochodeň.
Svitá, začína nový deň.
Pod viečkami našich očí
sa Peklo s Rajom v nekonečne točí.
V šialenom kolotoči,
kým osud stranu neotočí
na číslo šesťstošesťdesiatsedem,
možno príde na rad Eden...
na oltár ku plameňu sviečok
kladiem svoj vlastný plamienok,
do priestoru vpísana kniha spomienok
zostáva otvorená, na 666 strane.
Diabol okupuje stráne
našich myslí,
vtedy, keď si telo zmyslí
rozkazovať duši.
Plytkosť sa v hĺbke tuší,
na dne.
Keď obraz do obrazu padne,
netreba rámy
pre naše vlastné drámy.
Telo na oltári chradne,
to padlý anjel Svetlo kradne
pre svoju večnú pochodeň.
Svitá, začína nový deň.
Pod viečkami našich očí
sa Peklo s Rajom v nekonečne točí.
V šialenom kolotoči,
kým osud stranu neotočí
na číslo šesťstošesťdesiatsedem,
možno príde na rad Eden...
neznámy | 15.5.2016 14:47
v ten deň, keď ťa moje oči uzreli, začal sa mi krásny sen...
v ten deň, keď som teba stretla, presne viem čo chcem...
mŕtva láska ožila a chce dýchať každý deň...
bolo to v ten deň, keď vietor našiel svoju zem...
naše srdcia sa spojili a máju jeden tieň, tieň, ktorý rastie každý deň...
vždy, keď nastane ten mesačný svit, pletie medzi nami neviditeľnú nit,
ktorou spája nás......
stačí mi len povedať, ja ťa chcem, ja ťa milujem, nech o tom viem a
potom ma už nezastaví vôbec nič, ani ľuďmi vlastnoručne upletený bič,
lebo pre tvoju lásku obetujem všetko, aj keď mi neostane nič...
v ten deň, keď som teba stretla, presne viem čo chcem...
mŕtva láska ožila a chce dýchať každý deň...
bolo to v ten deň, keď vietor našiel svoju zem...
naše srdcia sa spojili a máju jeden tieň, tieň, ktorý rastie každý deň...
vždy, keď nastane ten mesačný svit, pletie medzi nami neviditeľnú nit,
ktorou spája nás......
stačí mi len povedať, ja ťa chcem, ja ťa milujem, nech o tom viem a
potom ma už nezastaví vôbec nič, ani ľuďmi vlastnoručne upletený bič,
lebo pre tvoju lásku obetujem všetko, aj keď mi neostane nič...
neznámy | 15.5.2016 15:36
Ruža v blate
Zohol som sa k bielej ruži
zahodenej do kaluži.
Púčik blatom ofŕknutý
predčasne z kra odtrhnutý.
Nežne som ho zobral v dlane
srdcom ho hrial, teplom tváre,
hladkal, dýchal do lupeňov
dal mu život. Hľa rozkvitol.
Keď lupene rozvil, v úžase
podivil sa svojej kráse.
Nie div: Veď to ruža rosná
kráľovná ruží, biela, vznosná.
V čerstvej vode, sklenenej váze
držal som ju jak v oáze.
zaľúbenie našiel som v nej
v snežnej kráse ruže vonnej.
Jej som túžby srdca vdýchol,
skropil slzou nezakrytou.
Do jej kvetu šepkal meno..
Ach Bože, jak to bolelo.
Vidím. Ruža chradne, vädne,
pŕchnu lupene, krása bledne.
Chcel som ju dať na výslnie.
Popichalo ma jej tŕnie.
Popichalo. Dodnes pichá.
Jej nevďak, krutá pýcha.
Uschnutú držím v herbári.
V najtajnejšom srdca snári.
Tá žena - ruža už dávno neni.
Často sa s ňou stretám v snení.
Zohol som sa k bielej ruži
zahodenej do kaluži.
Púčik blatom ofŕknutý
predčasne z kra odtrhnutý.
Nežne som ho zobral v dlane
srdcom ho hrial, teplom tváre,
hladkal, dýchal do lupeňov
dal mu život. Hľa rozkvitol.
Keď lupene rozvil, v úžase
podivil sa svojej kráse.
Nie div: Veď to ruža rosná
kráľovná ruží, biela, vznosná.
V čerstvej vode, sklenenej váze
držal som ju jak v oáze.
zaľúbenie našiel som v nej
v snežnej kráse ruže vonnej.
Jej som túžby srdca vdýchol,
skropil slzou nezakrytou.
Do jej kvetu šepkal meno..
Ach Bože, jak to bolelo.
Vidím. Ruža chradne, vädne,
pŕchnu lupene, krása bledne.
Chcel som ju dať na výslnie.
Popichalo ma jej tŕnie.
Popichalo. Dodnes pichá.
Jej nevďak, krutá pýcha.
Uschnutú držím v herbári.
V najtajnejšom srdca snári.
Tá žena - ruža už dávno neni.
Často sa s ňou stretám v snení.
neznámy | 15.5.2016 15:38
Istota lásky
chce počuť lásky vyznanie,
šepkanie, ľúbostných slov zvuk.
Nemám síl na hovorenie.
Dávam jej teplo svojich rúk.
Dávam jej istotu vo mňa.
Roky z nej môžem denne piť.
Naberať zo mňa až do dna.
V sebe ma môže obnoviť.
Môžeme ísť žitím spolu.
Prestrieť si čisté obrusy
keď si zasadneme k stolu,
Láska dáva. Neprosí.
Láska nie je hovorenie.
Mlčí. Nemá ponosy.
Do nej vkĺzneš nahý, bosý.
Skloníš hlavu do jej rosy
keď veľmi ľúbiš Kohosi...
chce počuť lásky vyznanie,
šepkanie, ľúbostných slov zvuk.
Nemám síl na hovorenie.
Dávam jej teplo svojich rúk.
Dávam jej istotu vo mňa.
Roky z nej môžem denne piť.
Naberať zo mňa až do dna.
V sebe ma môže obnoviť.
Môžeme ísť žitím spolu.
Prestrieť si čisté obrusy
keď si zasadneme k stolu,
Láska dáva. Neprosí.
Láska nie je hovorenie.
Mlčí. Nemá ponosy.
Do nej vkĺzneš nahý, bosý.
Skloníš hlavu do jej rosy
keď veľmi ľúbiš Kohosi...
neznámy | 15.5.2016 15:42
Nedeľné ráno
V behu spomalil čas.
Zdĺhavejšie svitá.
Ešte neotriasla z rias
sen ruža rozvitá.
Ešte sa nechvejú
steblá trávy v stráni
radosťou čakania
v ružovom svitaní.
Zlatistý slnka lúč
nebozkal ešte zem.
Ešte jej nočný šat
zdobí z bledých hviezd lem.
Ticho tichšie dýcha
v tvár skorému ránu.
Tichúčko otvára
novému dňu bránu.
V postupnom rozbresku
strom hodí krátky tieň.
Pomaly, nesmelo
prichádza mladý deň.
Sviatočný deň je dnes.
Svätý, modrojasný
darovaný z nebies
pre ľud špatnokrásny
V behu spomalil čas.
Zdĺhavejšie svitá.
Ešte neotriasla z rias
sen ruža rozvitá.
Ešte sa nechvejú
steblá trávy v stráni
radosťou čakania
v ružovom svitaní.
Zlatistý slnka lúč
nebozkal ešte zem.
Ešte jej nočný šat
zdobí z bledých hviezd lem.
Ticho tichšie dýcha
v tvár skorému ránu.
Tichúčko otvára
novému dňu bránu.
V postupnom rozbresku
strom hodí krátky tieň.
Pomaly, nesmelo
prichádza mladý deň.
Sviatočný deň je dnes.
Svätý, modrojasný
darovaný z nebies
pre ľud špatnokrásny
oneday | 15.5.2016 15:52
...Studánko krásná...úsměvem plným radosti
často mně napojíš - do sytosti...
naberu vodu do dlaní, vidím Tě...
průzračnou, čistou...cítím Tě
...tu Živou vodu...šťastný piju...
teď opět dýcham...opět Žiju
...a dlaní horkou od Lásky...hladím Tě...
...drobné oblázky
Studánko čistá...vedle Pramene
a mé srdce štěstím zmámené
slyší jen písně o Lásce...
...jsi taky Štěstím, Láskou zmámena...?
...budeš...už JSI ...znovu-zrozená...
...Studánko čistá...vedle Pramene
najít Tě...mi bylo souzené
často mně napojíš - do sytosti...
naberu vodu do dlaní, vidím Tě...
průzračnou, čistou...cítím Tě
...tu Živou vodu...šťastný piju...
teď opět dýcham...opět Žiju
...a dlaní horkou od Lásky...hladím Tě...
...drobné oblázky
Studánko čistá...vedle Pramene
a mé srdce štěstím zmámené
slyší jen písně o Lásce...
...jsi taky Štěstím, Láskou zmámena...?
...budeš...už JSI ...znovu-zrozená...
...Studánko čistá...vedle Pramene
najít Tě...mi bylo souzené
neznámy | 15.5.2016 17:02
Si Svetlo i Tieň,
Noc a Deň,
štyri živly vedomia,
odraz môjho svedomia.
Si mäkkosť Zeme,
ktorá drieme
pod tvrdosťou kameňa,
nekonečná výmena
slov a dotykov,
pokoj stoikov
a vášeň búrok,
chemický prvok
drahší ako platina,
závisť zuby zatína
pri pohľade na Teba,
každodenná potreba...
Voda, ktorá hasí
rozžhavenú pôdu,
hladí moje vlasy,
keď mi skladáš ódu
na Ticho.
Počiatok nádychov,
ktorými dávaš zmysel
záhade všetkých čísel.
Odpoveď i hlavolam,
realita a či klam,
podvedomý vnem,
geniálny snem,
šepkár i hlavný hrdina,
výška i hlbina.
Zánik i zrod,
skelet i plod
Života a Smrti...
Noc a Deň,
štyri živly vedomia,
odraz môjho svedomia.
Si mäkkosť Zeme,
ktorá drieme
pod tvrdosťou kameňa,
nekonečná výmena
slov a dotykov,
pokoj stoikov
a vášeň búrok,
chemický prvok
drahší ako platina,
závisť zuby zatína
pri pohľade na Teba,
každodenná potreba...
Voda, ktorá hasí
rozžhavenú pôdu,
hladí moje vlasy,
keď mi skladáš ódu
na Ticho.
Počiatok nádychov,
ktorými dávaš zmysel
záhade všetkých čísel.
Odpoveď i hlavolam,
realita a či klam,
podvedomý vnem,
geniálny snem,
šepkár i hlavný hrdina,
výška i hlbina.
Zánik i zrod,
skelet i plod
Života a Smrti...
neznámy » lak | 15.5.2016 20:24
specialne pre teba, miesto mantry :)
Som ako divný Janko,
ktosi mi rozum zamkol
hlboko v hradnej veži,
však srdce moje leží
na dlani,
a pomáha mi lietať,
opúšťať smútok sveta.
Sloboda je stav mysle,
tak neprieč sa mi v zmysle,
že iba Boh môže všetko,
koniec koncov – je našim predkom.
Bol na počiatku vraj,
keď existoval raj...
A teraz ? Kamže zmizol?
Janko má smutný výzor.
Veď nemá ani vlastný hrob,
tak snívaj, lietaj, niečo rob!
Môžeme všetko...
Som ako divný Janko,
ktosi mi rozum zamkol
hlboko v hradnej veži,
však srdce moje leží
na dlani,
a pomáha mi lietať,
opúšťať smútok sveta.
Sloboda je stav mysle,
tak neprieč sa mi v zmysle,
že iba Boh môže všetko,
koniec koncov – je našim predkom.
Bol na počiatku vraj,
keď existoval raj...
A teraz ? Kamže zmizol?
Janko má smutný výzor.
Veď nemá ani vlastný hrob,
tak snívaj, lietaj, niečo rob!
Môžeme všetko...
neznámy | 16.5.2016 14:52
Ešte cítim hnev...
Tak môžes byť na seba hrdý...
konečne si počul odomňa to “dosť už nie!“.
Síce dookola opakujem, že sa nehnevám,
no srdcu nepáči sa tento plán.
Každá myšlienka čo v hlave sa zrodí,
ho len bolí, bolí a bolí...
Tak môžeš byť na seba pyšný nakoniec,
keď vravela som, je to moja vec.
Že ak ľúbim je to o mne, problém môj,
no zabudla som, že mi sposobí to bôľ.
To, keď plná teba som a ty mňa si plný
a druhý deň sa správaš ako... cudzí.
Viem... je to iba o mne a nie o tebe,
lásku treba hľadať len a len v sebe.
Rozum vysvetlí to srdcu pomaly,
veď raz sa mu to isto podarí.
A jedného dňa keď pochopí kde pravda je,
sa mu za to... poďakuje.
...a hnev sa razom rozplynie
Tak môžes byť na seba hrdý...
konečne si počul odomňa to “dosť už nie!“.
Síce dookola opakujem, že sa nehnevám,
no srdcu nepáči sa tento plán.
Každá myšlienka čo v hlave sa zrodí,
ho len bolí, bolí a bolí...
Tak môžeš byť na seba pyšný nakoniec,
keď vravela som, je to moja vec.
Že ak ľúbim je to o mne, problém môj,
no zabudla som, že mi sposobí to bôľ.
To, keď plná teba som a ty mňa si plný
a druhý deň sa správaš ako... cudzí.
Viem... je to iba o mne a nie o tebe,
lásku treba hľadať len a len v sebe.
Rozum vysvetlí to srdcu pomaly,
veď raz sa mu to isto podarí.
A jedného dňa keď pochopí kde pravda je,
sa mu za to... poďakuje.
...a hnev sa razom rozplynie
neznámy | 17.5.2016 09:30
Vratká ľúbosť
Tú lásku som opustil ľahko.
Tam hľa je. Práve odchádza.
Čosi v nej sladko miatlo.
Už ma jej krása nezvádza.
V prítmi parku sama kráča.
Lesklá čerň očí pohasla.
Jarný dážď ju slzou zmáča.
Bolesť ju celú roztriasla.
Náhly smútok v sebe túlim
keď hľadím za ňou z povzdiali.
Srdce mi šepká, že Ľúbim.
Hrejú ma slzy na tvári.
Volám ju späť. Prosím, vráť sa
v rozkvitnutom stromoradí.
Odchádza. Navždy sa stráca.
Ja schovávam plač do dlaní.
Tú lásku som opustil ľahko.
Tam hľa je. Práve odchádza.
Čosi v nej sladko miatlo.
Už ma jej krása nezvádza.
V prítmi parku sama kráča.
Lesklá čerň očí pohasla.
Jarný dážď ju slzou zmáča.
Bolesť ju celú roztriasla.
Náhly smútok v sebe túlim
keď hľadím za ňou z povzdiali.
Srdce mi šepká, že Ľúbim.
Hrejú ma slzy na tvári.
Volám ju späť. Prosím, vráť sa
v rozkvitnutom stromoradí.
Odchádza. Navždy sa stráca.
Ja schovávam plač do dlaní.
neznámy | 18.5.2016 11:57
Mám teóriu...
Spolu v hojnosti,
si boh s diablom žijú v rovnosti.
Nie v nebi, ani veru v pekle...
V raji tí dvaja kujú pikle.
Kto rozdelil ich takto?
Snáď aby veci išli hladko?
Prisúdil holé nebo bohu
a diablovi to všetko dolu...
A ľudstvo si žije dnes,
s vedomím, že príde trest.
Že sa v pekle budú škvračiť,
ak nebudú bohu vďačiť!
Všetko len skúšky pre nás sú...
Nebo je cesta k vesmíru
a peklo?...len bu-bu-bu...:)
Spolu v hojnosti,
si boh s diablom žijú v rovnosti.
Nie v nebi, ani veru v pekle...
V raji tí dvaja kujú pikle.
Kto rozdelil ich takto?
Snáď aby veci išli hladko?
Prisúdil holé nebo bohu
a diablovi to všetko dolu...
A ľudstvo si žije dnes,
s vedomím, že príde trest.
Že sa v pekle budú škvračiť,
ak nebudú bohu vďačiť!
Všetko len skúšky pre nás sú...
Nebo je cesta k vesmíru
a peklo?...len bu-bu-bu...:)
Stránka:
Počítam horoskop...