Slovensko moje

Vstúpil som do zázračnej krajiny.
Do zázračnej krajiny som vošiel dnes ráno.
Nad hlavou mi zlaté slnko stálo.
V jesennom snení horelo, plálo,
zlato pršalo z kvetov, zo stromov.
Zlato je na cestách, chodníkoch, pod nohou,
zlato je v záhrade, sade, v lese...
Ako zem tú ťarchu zlata unesie?

Zlaté zrná do skyprenej brázdy
rozsieva rozsievač. Mech je už prázdny.
V sýpkach je zlatých zŕn dosť a dosť.
Nasýti sa domáci, vták i hosť.
Zlatý lán obilia vôkoľ dokola,
biely obrus prestretý, chlieb uprostred stola...
Tu z každého kríka prší žlté zlato.
Bohatá, prekrásna, zvláštna je zem táto.

Vysoké nebo má, strmé bralá, jarky,
modrosýte hory, lesy, sady, parky,
rozbehnuté rieky kdesi do diaľavy,
kvetenstva vodotrysk, koberec meňavý,
v jaskybiach zakliaty krištál, drahokamy,
dávnovek ďaleký v ľade pochovaný,
gejzíry živých vôd i liečivé blato,
vodopád bohatstiev má zem táto.


Nad všetko krásna je v preľúbeznej vôni
stíchnutých údolí, výšok Tatier v tôni.
Krásna je v rovinách, štedrá, zlatonosná
v plodoch, krajci chleba. Horúca i rosná
v májových večeroch, v júli uprostred leta,
keď plachta života je celkom prestretá.
Z jej lona žírneho rastie číre zlato.
Neskonale drahá mi je zem táto.

Smaragd lúk zelených, seno vonnej trávy,
škovránka plavný let, let motýľa hravý,
zacvendžanie kosy v širokom okolí
cilinganie zvonov zvoniace do polí
rozochvie diaľavy, do srdca narazí.
Stvorenstvo pokľakne a šepká zdravasy.
Zem táto krásna je tak veľmi až to bolí.
Ja bozkávam jej lem a slzou ho solím.

Nad všetko drahšie sú mi jej čierne hrudy,
nevädze, krík ruží, vlčí mak rudý,
jesenné riedke hmly, tuhé biele zimy
keď v kýpťoch stromov je čuť plač meluzíny.
Drahý mi je kozub, v ktorom oheň praská,
vybielená izba, domov, teplo, láska,
vystretá ľudská dlaň, ľudské teplo v hrudi.
Milujem túto zem i jej dobrých ľudí.

Rajská je táto zem, vlasť moja, Slovensko.
Od Boha mi daná. Tu celé stvorenstvo
v siedmom dni, v nedeľu k bohoslužbe kľaká.
v žiari svätostánku požehnanie čaká.
Zasľúbená krajina. V dňoch svätých nedelí
sa Boh sám s človekom o seba podelí.
Spev v ústa vylúdi, spev krásny slovenský.
Verný stisk jednoty, bratský a sesterský.


Pri rázcestiach kríže, kaplnky Márie.
Speje k nim zbožný ľud v modlitbe, dôvere,
utiera prachu znoj v pokľaku pokory,
vďačne dá seba v dar v kresťanské hodnoty.
V deň svätého Ducha prosby k nemu letia,
v deň Božieho Tela porozsýpa kvieťa.
Vo všedné dni práce prikladá dlaň k dlani
k prosbe, by smel tu žiť Bohom požehnaný.

Krásny je tento ľud.
Krásna je táto zem.
Matkou mi je, otcom, kolískou si ju zvem.
Vždy sa k nej vrátim späť, keď v duši cítim zlom,
keď ma bolesť trápi i v pohnutí radostnom.
Hodím sa jej na hruď, z jej bystrín budem piť
dušu zašpinenú v jej vodách chcem umyť.
Pookriať v jej horách, prejsť cez vonné lúky
a ľuďom pobozkať pracovité ruky.

V jej lone chcem večnosť spať,
keď smrť mi dýchne v tvár
tmu ničoty slizkú a zo sčernetých már
vložia ma do jamy, v chladnú náruč zemi.
Ona, Mať, zachvieva sa. Miserere mei.
Pritúli ma v sebe ako hniezdo vtáča.
Jej dunivé stony k spánku mi postačia.
Zblízka mi pošepká tajomstvá života.
Zem rodná, slovenská. Večnosti istota.



Anna Vodičková

-HEART-:)

-FLOWER-
Smekám, musela vznikat dlouho. Krása. Miluju naši zem -HEART-

-HEART-:):)-HEART-

Aka krasna basen, To by chcelo vydak knizku.

:)

Pôjdem na Slovensko

Pôjdem na Slovensko.
Pôjdem domov.

V zmrákaní jesennom, skorom
osamelý v tieni stromov,
sám so sebou vediem hovor
v cudzej krajine.

Život zriedka drieme neustále vrie,
odniekiaľ zdiaľky hudba znie
a ľudská samopaš do nej výska.

Šumenie mora ma k sebe zve
a zblízka, veľmi zblízka
mi rozpráva čosi o - vine.

Akáže vina?
Aký hriech?
Počujem v sebe zlostný smiech.

Prečo si opustil rodinu, domov, zem?
Azda väčší hlt jedla ješ?
Z ľahšieho prídelu vyžiješ?
Vedieť chcem.

Kto to chce vedieť?
Pýtam sa.
Hudba, van vánku, more, nebesá?
A ktosi v tebe človek, vo vnútri.

Nehanbi sa, slzy si utri
a hlavu do dlaní vtlač.

Plač, človek, plač!


Anna Vodičková

-HEART-mám syna v cudzine......

Aprílová noc

Apríla noc biela
mesiac nad strechou
zlato, striebro zlieva
v kýpťoch orechov.

Zem sa budí zo sna
vo dne, v noci bdie.
V miazge pučí sosna
jarný chlad ňou chvie.

Všade samý šuchot
život storaký.
Jar si do rúk vzala
kvetné opraty.

Len vo mne akosi
sa nepúšťa ľad.
Hmla mrholí, rosí
a mrzne na inovať.

Vidím v kýpťoch orechov
nový zrod duší.
Prosím ťa, mladá jar
stvor vo mne kvetný raj
a srdce nech mi túži.


Anna Vodičková

-YES--HEART-

citaj

Slovensko moje uprotestovane....

Krasa,....-HEART-

BÁSNE O VLASTI PRE DETI 1.

Polia,háje, lúky
kvetenstva krásny rast,
kryštálové vody
rozprávky vedia priasť.

Rajom je táto zem.
Slovensko nazvaná.
V obdive môjho srdca
ľúbená, maznaná.

Zaháňa smútky, trud,
šťastím ma vypláca
jej rozospievaný ľud.
Jeho tvorba, práca.

Robotný, krásny ľud!
S ním chcem žiť, s ním chcem rásť.
V ňom a s ním milovať
Slovensko - drahú vlasť.


BÁSNE O VLASTI PRE DETI 2.

Tak veľmi rád ťa mám
rodná obec moja,
potôčik, topole
čo na vŕšku stoja.

V tvojom náručí
ma život učí žiť,
ľúbiť a pracovať,
o smelých plánoch sniť.

Potom, keď vyrastiem
jak na vŕšku topole
pobozkám obce zem,
háje, lúky, pole...

Moje detské srdce
navždy tebe patrí.
milujem Slovensko,
kvety, rieky, Tatry.

-HEART-

Milujem Slovensko, mám rád ľudí na Slovensku. Je to úžasná krajina so svojimi bôľami ktorá sa vyvíja. Slováci sa nerodia, Tí sa stávajú zrelosť ou a skúsenosťami - to srdce napovie.... SOM Slovák. Sťa Hviezdoslav...