Vlastná tvorba -
Škôlkári - Ku dňu detí
S plačom, smiechom na tvári.
Učíme sa, hráme sa
v piesku robiť kolesá.
Janko je veľký vedec,
Ivan, Miško športovec,
Lenka je dobrá mama
a verte, že nie sama.
Básničky a pesničky
pre oteckov, mamičky
učíme sa spolu denne.
preto každý veľa vieme.
Radi chodíme do škôlky
k tete čo pečie dolky,
k tete čo nám upratuje
a jabĺčka podaruje.
K našej pani učiteľke,
k dobrej pani riaditeľke,
kvôli všetkým školkárom.
šťastný som, že s nimi som.
Do škôlky chodíme radi.
My všetci sme kamaráti.
Do ruky tašku
na detský chrbát vak.
Vo vaku na dva dni veci.
Sťahuje sa dieťa ako vták
od matky k otcovi
a naopak.
Že je to tak, to vedia všetci.
A že má dieťa dušu ťažkú
ťažšiu ako vak a tašku
a na srdci tlak!?
Vieš, že ťa ľúbime. Však...
Ponáhľaj sa, aby si nezmeškal vlak.
DIEŤA V 21. STOROČÍ 2.
Mama má priateľa.
Otec priateľku.
Cítia k dieťaťu ,,lásku" priveľkú.
Podľa súdneho verdiktu
sa oň delia ako o veci.
To a to a to je moje.
Tvoje to a to a čo je vo vreci.
Čo ešte chceš k tomu?
Dieťa?
Chodí z domu matky
do otcovho domu.
Anna Vodičková
Z otcovej strany je Igor môj brat.
Laco, kamarát, sú s Igorom bratia.
A to sa mi ráta, že môj otec vidí rád
i nevlastného Lacovho brata Paťa.
Priateľka Lacovho otca
ctená pani Marta
má dvojičky – dievčatká.
Priateľ mojej matky
/ ich vzťah je ešte vratký/
má tri ratolesti.
Každé inú matku má.
/Ani o jednu z nich nedbá/.
Ich matky majú priateľa.
Ich priateľ má deti...
No, hotová kuca-paca!
Ľutujem seba, Igora, Laca...
Žijeme len raz.
Ži a uži.
Ľudská láska sexu slúži.
A detská duša v bolesti túži.
Osud deťom pripravujú dospelí.
Kde? Ako?
V posteli!
Otec, matka, tri deti.
V ich dom slnko nesvieti.
Ráno štvrtá hodina
žiť začína rodina.
Otec, matka do práce
sa náhli ako kto vládze.
Deti s kľúčom na krku
prídu domov na mrku
zo školy a družiny.
Popudení, hnevliví - všetci.
Porozhadzované veci
neusporiadaný byt
všetko inak jak má byť
i v sebe mnoho neporiadku.
Čas náhli, dá len chvíľku krátku.
Hodiny bijú hodín šesť
žalúdok chce už-už jesť.
Matka súri s večerou
tak jak včera, predvčerom...
Robiť, robiť ešte, ešte...
Niet sa kedy radi mať,
rozprávať, s deťmi sa hrať.
Neskoro je, treba spať.
Zajtra žehliť, variť, prať
a utekať do práce.
Za minimálnu mzdu pláce.
Život má roztvorené kliešte.
Núti robiť ešte, ešte.
Tešte sa ľudia z neho, tešte
nadávajte, hrešte...
Ráno štvrtá hodina.
Žiť začína rodina.
Atakďalej, atakďalej...
Život životu dáva takú nádej.
Anna Vodičková
Má vernú ženu, zdravé deti,
postavil si dom, okrášlil dvor,
vysadil sad, záhradu...
V práci má široký priestor.
Život mu predhodil návnadu:
riťku slečny. Ziskuchtivú, mladú.
Uprednostnil chlipnosť pohlavného pudu.
Rozvádza sa. Stratil všetko.
Čaká verdikt súdu.
Aký je človek hlúpy tvor!
Za riťku slečny s rodinou vedie spor.
Anna Vodičková
Smie sa rozpoliť detské srdiečko?
Deliť sa, biť sa oň ako o jabĺčko?
Zo všetkých strán denne ho má hriať slniečko.
Aby pozvoľna zrelo v úplný zdravý plod.
Z jari do leta, jesenných nepohôd.
Jabĺčko bez slnka, ktoré tienia listy
zakrpatie, stvrdne na plod horkokyslý.
Z múdrosti kráľa Šalamúna
Dve ženy pred kráľom o dieťa sa preli.
Každá mu chce matkou byť, má k nemu cit vrelý.
Kráľ do hĺbky srdca pohľad im zabodol,
Bohom danou múdrosťou podivne rozhodol.
Roztnite dieťa napoly! Nech má každá z neho.
Prvá volá áno, áno.
Druhá - dajte jej celého.
Druhej dieťa dajte.
Z jej slov láska kričí.
Láska i v neprospech seba
ľúbenému žičí.
Akej Pravde nás tento príbeh
v prospech lásky učí?
Anna Vodičková