Vlastná tvorba -
Radosť
Ó, radosť jasavá!
Ľudskú dušu pretvára
strojí jej hody,
šťastie, blaho...
Načri si človek z radosti
každý deň do hrsti.
Za radosť platíš draho.
Je vzácna.
Je jej málo.
RADOSŤ II.
Zriedkavo sú dni sviatočné.
I radosť, blaho skutočné
do srdca človeka nie často nazrie.
Ach, aké je jeho srdce prázdne
v bezútešnom cítení.
Krásna radosť prosím
ponúkni mu seba
jak chlieb v dennom sýtení.
RADOSŤ III.
Radosť je nevtieravý hosť.
Ľuďom dáva dlhý pôst.
Len keď sa k nej človek srdcom pomkne
s radosťou seba odomkne
neodíde na výhosť.
Oblaží ho jak vánok v sparne
krásou, šťastím sladko- márne.
Anna Vodičková
Môže človek siahnuť na dúhu?
Môže siahnuť na radosť,
pritúliť ju v seba,
mať jej dosť?
Môže.
Vyzleč sa človek z hadej kože
na pluhy prekuj britvy, nože,
prácu svojich rúk jedz
i druhým daj jesť.
Sám si srdce rozradostni.
Otvor jej v sebe všetky cesty.
Sebe daj česť.
Odpusti si človek
Radosť je života vzpruha.
Keď ti ducha zašpiní
nemúdrosti šmuha
odpusti si človek.
Sám sa omilosti,
v pokore radosti,
že odpustiť si môžeš.
Neluhaj si v pyšnej nadutosti
sám v sebe sa v zlobe kĺžeš.
Anna Vodičková
Tešiť sa, radovať vedia iba deti.
Smejú sa len tak.
Tam hľa letí vták, slnko svieti.
V samopašnej radosti sú blízke Bohu.
I keď jedno druhému podloží nohu. l
Radosť V.
Ó, radosť svätá
blaženosť trváca
s ľudským duchom spätá
cez srdce prúdiaca
z nekonečna priestoru
od Boha k človeku.
V ustavičnej výmene
sa cez priestor späť vráti
k tomu, čo ju obohatí,
odeje ju krásou a láskou v premene.
Ako ťa radosť čistá, svätá
v chudobnom vneme človeka
velebiť, vzývať po mene?
Anna Vodičková