Vlastná tvorba -
Pôvod ľudského nešťastia
Chcela som sa však vyjadriť k povahe zvierat a človeka a k tomu kontrastu nevinnosti a viny - že to tak nevidím. Človek sa o zvieratá stará od nepamäti, veľakrát nie zo zištných dôvodov, ale len tak z lásky. A človek zvieratá od nepamäti loví a zabíja. Ja v tom vidím istý druh rovnováhy. Vždy to bolo tak, že jeden je korisť a druhý lovec..a často je korisťou práve človek a lovcom zviera.... Keby v dobách dávno minulých človek nezapol rozum a "nevynašiel luk", príroda a zvieratá by ho zabili a vyhynul by.
Najvyššiu moc má na svete tak či tak príroda sama... čiže ani človek, ani zviera. A ak nastane koniec ľudstva, tak skôr kvôli nejakej prírodnej katastrofe.. že nás to tu všetkých zmetie ako muchy z povrchu zemského.
Čo zlé by sa stalo a komu, keby ľudstvo vyhynulo?
To isté platí o zvieratách.....a okrem toho, ľudstvo sa zatiaľ stále nevyhubilo, naopak, je nás viac, ako kedykoľvek predtým a ani planéta nie je zlikvidovaná. Zbytočne panikáriš.
"v rámci živočíšnej ríše je ľudské vedomie všeobecne na najvyššej úrovni uvedomenia"
Víš, o čem zpívají velryby? Nebo proč jsou odedávna známy případy, kdy delfín zachránil tonoucího člověka?
Lidský mozek je jedinečný. Ale ne až tak jedinečný. Abychom porozuměli zvířecí mysli a našemu místu mezi živými tvory, měli bychom sami sebe přestat považovat za středobod všeho dění.
Ak sa ti zdá normálne zabiť mikroorganizmus v tele človeka napríklad antibiotikami, potom aj ty rešpektuješ zabíjanie.
Tým samozrejme nechcem hlásať kravinu v štýle "Zabijeme vírus, zabime aj človeka", len chcem povedať, že zabíjanie patrí k životu a vždy k nemu patriť bude.
možno tie antibiotiká sú naozaj proti prírode aj proti zákonom, pretože v tele máme mnoho patogénov, o ktorých nevieme a stačí len ak zmeníme vo svojom tele prostredie na také aké tam má byť a tie mikroorganizmy, podochnú aj prirodzene bez umelého zabíjania. ale so zabíjaním organizmov, ktoré nemajú ani nervovú sústavu by som si až takú ťažkú hlavu nerobil.
Podobně je to s lidumilem, který si není schopen přiznat, že by byl za určitých podmínek schopen zabít. Je brán jako pozitivní člověk, ale nepřijal z nějakého důvodu svou druhou polaritu, možná proto se mnohdy stává terčem všelijakých "živlů". Z těchto důvodů vznikají udivené věty : " Takový to byl hodný a obětavý člověk, a takový měl hrozný život ".
Napadá mne, jaké síly drží člověka v jedné polaritě, že není schopen se odklonit nebo vyvážit druhou stranou? Asi mi odpovíš, že by si měl uvědomit, že koná zlo, které je viditelné. Co když se ze svého kruhu prostě dostat neumí, neumí si uvědomit a přece je zde na Zemi správně.
Odpovědí na lidské neštěstí bych viděla v tom, aby se každý člověk uměl přijmout se svými zápornými i kladnými vlastnosti souběžně s poznáním, že i ostatní jsou v pořádku takoví, jací jsou. To by možná obrousilo hrany extrému jak z pozitivní, tak té negativní strany a lidstvo by se mohlo harmonii přiblížit
ana kontrolu histaminu- zapalove reakcie v tele a vela inych funkcii- ja to nevidim z toho pohladu že je zle zabit tu bakteriu spravnu alebo nie je - ale ako to ma dosledky- pre človeka -neviem ja nejako davam doraz na človeka a ked sa človek pozrie okolo seba tak neviem odkial to beriem
Je to z důvodu, že ty zásahy ohrožují nás samotné. Příroda možná až tak neřeší jestli lidé přežijí a nebo ne. Příroda nás asi nepotřebuje, ale mi potřebujeme přírodu.
Systém nás vede asi k tomu, že více se o svůj život bojíme, aniž by jsme si svého života více vážili.
Odpovědí na lidské neštěstí bych viděla v tom, aby se každý člověk uměl přijmout se svými zápornými i kladnými vlastnosti souběžně s poznáním, že i ostatní jsou v pořádku takoví, jací jsou. To by možná obrousilo hrany extrému jak z pozitivní, tak té negativní strany a lidstvo by se mohlo harmonii přiblížit
no však ostatní su v poriadku - a ked mi vadia hentie veci okrem ludi tak to čo znamena ? však ja to tak nechcem mat- no asi mam sa tvariť že mi to vobec nevadí- keby to bolo take jednoduche