Vlastná tvorba -
Potom keď odídem
neznámy | 4.2.2017 09:58
Potom,keď navždy spočiniem,
potom, keď povie sa- žila, bola,
keď privinie ma k sebe zem,
keď ľahnem mŕtva do popola
vekov, času, nicotnosti,
keď nezačujem hymny, žitia spev,
keď práchnivieť mi začnú kosti
a život umkne mimo zemských sfér,
keď schváti ma večnosti šumenie,
tiché ako biele zimné sneženie,
potom mi zasaďte na môj hrob strom.
Výkričník!
Memento!
Žila som.
Ja sa opriem o Život v dreni toho stromu.
Na jeho počesť vyspievam ódu,
o jeho kráse budem budem spievať, ševeliť.
V šepote lístia budem ďalej žiť.
A život velebiť.
Anna Vodičková
potom, keď povie sa- žila, bola,
keď privinie ma k sebe zem,
keď ľahnem mŕtva do popola
vekov, času, nicotnosti,
keď nezačujem hymny, žitia spev,
keď práchnivieť mi začnú kosti
a život umkne mimo zemských sfér,
keď schváti ma večnosti šumenie,
tiché ako biele zimné sneženie,
potom mi zasaďte na môj hrob strom.
Výkričník!
Memento!
Žila som.
Ja sa opriem o Život v dreni toho stromu.
Na jeho počesť vyspievam ódu,
o jeho kráse budem budem spievať, ševeliť.
V šepote lístia budem ďalej žiť.
A život velebiť.
Anna Vodičková
neznámy | 4.2.2017 14:09
kamoška ju vie naspamäť -BIGEYE- ... no tak tu je:
Až jednou zetlím pod jasmínem
zbaven už obojku a blech,
zůstanu u tvých nohou stínem
a půjdu s tebou v slunných dnech.
Ty ohlédneš se v jednu chvíli ......
i kamínek bys hodil snad
a bude pozdě už, můj milý
a bude pozdě mít mě rád.
-FLOWER-
Až jednou zetlím pod jasmínem
zbaven už obojku a blech,
zůstanu u tvých nohou stínem
a půjdu s tebou v slunných dnech.
Ty ohlédneš se v jednu chvíli ......
i kamínek bys hodil snad
a bude pozdě už, můj milý
a bude pozdě mít mě rád.
-FLOWER-
neznámy | 31.10.2018 10:47
Rozhovor s mŕtvymi
Rozhovor bez slov.
Hovor duší
kde odpoveď sa iba tuší
v mysli, vnemom, srdcom,
v porozumení zlom i vrúcnom.
Transcedento sa otvorí,
keď živý k mŕtvym hovorí
a opačne.
Keď mŕtvy hovoriť začne
počúvaj pozorne jeho slová.
Nech nie je pravda ľudská,
ale PRAVDA nová.
V nich nie je pravda ľudí.
Je v nich PRAVDA ktorá
i mŕtvych k životu budí.
Anna Vodičková
Rozhovor bez slov.
Hovor duší
kde odpoveď sa iba tuší
v mysli, vnemom, srdcom,
v porozumení zlom i vrúcnom.
Transcedento sa otvorí,
keď živý k mŕtvym hovorí
a opačne.
Keď mŕtvy hovoriť začne
počúvaj pozorne jeho slová.
Nech nie je pravda ľudská,
ale PRAVDA nová.
V nich nie je pravda ľudí.
Je v nich PRAVDA ktorá
i mŕtvych k životu budí.
Anna Vodičková
neznámy | 31.10.2018 11:02
Raduj sa duša moja
Nazhromaždil si si plné komory,
zásoby poživne ako krt.
Prekliaty bruchom, potom poroby,
lopoty, trýzne...
Až kým príde smrť.
Raduj sa, duša, plesaj a sa teš.
Námahu rúk svojich spláchneš do stoky.
Sám seba ako ťarchu ponesieš
do hliny zeme, zmaru, prázdnoty.
Od prapočiatku dní v lone matky
z nej saješ silu, mladosť, krásu, cit.
Pre život. Aký? Dlhý? Krátky?
Aby si sám sebe všetkým mohol byť.
Denne sa vyprázdniš.
Včera, dnes, zajtra zas.
Ako strom naberáš letokruhy.
Nad priepasťou lietaš. Určite spadneš raz
v úpornej námahe uzrieť svetlo Dúhy.
Raduj sa, duša moja. Jedz a pi.
O čom je život?
Čo je vlastne život?
Premiéra večnosti či vtip hlúpy?
Anna Vodičková
Nazhromaždil si si plné komory,
zásoby poživne ako krt.
Prekliaty bruchom, potom poroby,
lopoty, trýzne...
Až kým príde smrť.
Raduj sa, duša, plesaj a sa teš.
Námahu rúk svojich spláchneš do stoky.
Sám seba ako ťarchu ponesieš
do hliny zeme, zmaru, prázdnoty.
Od prapočiatku dní v lone matky
z nej saješ silu, mladosť, krásu, cit.
Pre život. Aký? Dlhý? Krátky?
Aby si sám sebe všetkým mohol byť.
Denne sa vyprázdniš.
Včera, dnes, zajtra zas.
Ako strom naberáš letokruhy.
Nad priepasťou lietaš. Určite spadneš raz
v úpornej námahe uzrieť svetlo Dúhy.
Raduj sa, duša moja. Jedz a pi.
O čom je život?
Čo je vlastne život?
Premiéra večnosti či vtip hlúpy?
Anna Vodičková
neznámy | 3.11.2018 09:51
Všetko je normálne
Všetko je normálne.
Tak ako má byť.
Včera si ešte žil
dnes si prestal žiť.
Každý má svoje dnes.
Každý má svoje včera.
Človek derie svoj dres,
tancuje, teší sa, spieva,
oblieka slávnostné sako...
Kedy ako.
Mnohokrát sám sebou štvaný
uteká do pekla brány,
klope i na vrátka nebies.
Potrebami tela naháňaný
si v pozemskom očistci líže rany
ako zbitý pes.
Život je taký.
Všelijaký.
Radosť, smiech, bolesť, stres
a des.
Des z jeho konca.
Život je dobrý i zlý nájomca.
Anna Vodičková
Všetko je normálne.
Tak ako má byť.
Včera si ešte žil
dnes si prestal žiť.
Každý má svoje dnes.
Každý má svoje včera.
Človek derie svoj dres,
tancuje, teší sa, spieva,
oblieka slávnostné sako...
Kedy ako.
Mnohokrát sám sebou štvaný
uteká do pekla brány,
klope i na vrátka nebies.
Potrebami tela naháňaný
si v pozemskom očistci líže rany
ako zbitý pes.
Život je taký.
Všelijaký.
Radosť, smiech, bolesť, stres
a des.
Des z jeho konca.
Život je dobrý i zlý nájomca.
Anna Vodičková
neznámy | 3.11.2018 09:57
Nič sa nestalo
Nič sa nestalo.
Nestalo sa nič.
Všetko je tak ako bolo.
Čas uteká okolo,
život spieva svoje sólo,
slnko v zime svieti sporo,
v lete vstáva veľmi skoro,
v jeseni šuchoce lístie,
nebo je čisté i hmlisté,
zjara kvitne strom i kvet.
A človek žije svoj svet.
Každý človek svoj.
Pokoj, nepokoj.
Zvoní zvon.
Umrel On, umrela Ona.
Zvon k zamysleniu volá.
Umrel človek.
No a?
Čo potom, že ktosi skoná.
Anna Vodičková
Nič sa nestalo.
Nestalo sa nič.
Všetko je tak ako bolo.
Čas uteká okolo,
život spieva svoje sólo,
slnko v zime svieti sporo,
v lete vstáva veľmi skoro,
v jeseni šuchoce lístie,
nebo je čisté i hmlisté,
zjara kvitne strom i kvet.
A človek žije svoj svet.
Každý človek svoj.
Pokoj, nepokoj.
Zvoní zvon.
Umrel On, umrela Ona.
Zvon k zamysleniu volá.
Umrel človek.
No a?
Čo potom, že ktosi skoná.
Anna Vodičková
Počítam horoskop...