Vlastná tvorba -
Moje stretnutia s Erató...
neznámy | 8.2.2015 11:01
Dnes v noci za mňa plakalo nebo.
Spala som dobre preto...lebo,
občas takto prosím v nebi svojho priateľa.
Nech pomôže mi trošku, nie veľa,
keď na mňa razom všetko spadne...
A nebesá v noci činili sa riadne.
Patrí im za to moja veľká vďaka,
tuším sa zase trochu zmráka...?
Patrí im za to moja veľká pochvala,
cez slzy by som tuším ani nespala.
Lebo oddýchnuť mi bolo veru treba,
resetnúť mozok a samu seba.
A aj keď ráno ešte trochu kropilo,
bolo už dobre a ma tešilo.
Zlé myšlienky som odohnala inde
a čakala len na to...kedy znova
slnko výjde.
Spala som dobre preto...lebo,
občas takto prosím v nebi svojho priateľa.
Nech pomôže mi trošku, nie veľa,
keď na mňa razom všetko spadne...
A nebesá v noci činili sa riadne.
Patrí im za to moja veľká vďaka,
tuším sa zase trochu zmráka...?
Patrí im za to moja veľká pochvala,
cez slzy by som tuším ani nespala.
Lebo oddýchnuť mi bolo veru treba,
resetnúť mozok a samu seba.
A aj keď ráno ešte trochu kropilo,
bolo už dobre a ma tešilo.
Zlé myšlienky som odohnala inde
a čakala len na to...kedy znova
slnko výjde.
neznámy | 8.2.2015 13:54
Netreba mi počúvať to, že ma ľúbiš...
aj tak sú to len slová do ticha.
Každé želanie mi sĺúbiš,
nepremýšľaš či to dokážeš...
Modré z neba nieje problém žiadny,
hory prenášať sa chystáš...
Pritom nemáš na to dôvod riadny,
dávať mi to, po čom netúžim.
Mne stačí len, keď ruku do dlaní mi chytíš...
dychom zohreješ a ústa na ne pritisneš.
Nič viac...vieš?
No a moje srdce na to odpoveď dá takú,
že rozbúši sa akoby už zastat nikdy nemalo.
Netreba mi počúvať to ako ľúbiš ma,
lebo ak je to tak...budem to citit ja.
aj tak sú to len slová do ticha.
Každé želanie mi sĺúbiš,
nepremýšľaš či to dokážeš...
Modré z neba nieje problém žiadny,
hory prenášať sa chystáš...
Pritom nemáš na to dôvod riadny,
dávať mi to, po čom netúžim.
Mne stačí len, keď ruku do dlaní mi chytíš...
dychom zohreješ a ústa na ne pritisneš.
Nič viac...vieš?
No a moje srdce na to odpoveď dá takú,
že rozbúši sa akoby už zastat nikdy nemalo.
Netreba mi počúvať to ako ľúbiš ma,
lebo ak je to tak...budem to citit ja.
neznámy | 9.2.2015 10:21
Po dvojtyzdnovej znamosti s jednym typkom, ktora sa niesla v kamaratskom duchu, mi napisal sms-ku, ze ma lubi.
Zacala som sa tomu smiat a on sa urazil, ze sa mu vysmievam.
Napisala som mu teda takuto sms:-)
Môj smiech prejavom je radosti
a tá úprimná je veru.
Prečo hneď myslíš na nedôveru?
Máš právo na to čo cítiš...
Nieje v mojej moci ti v tom brániť.
Si už veľký a nemáš strach sa zraniť.
Rovnako ako ja... mám pocit,
že niektoré veci treba iba prežiť.
A nebrániť sa „pocitu chcieť žiť“
Zacala som sa tomu smiat a on sa urazil, ze sa mu vysmievam.
Napisala som mu teda takuto sms:-)
Môj smiech prejavom je radosti
a tá úprimná je veru.
Prečo hneď myslíš na nedôveru?
Máš právo na to čo cítiš...
Nieje v mojej moci ti v tom brániť.
Si už veľký a nemáš strach sa zraniť.
Rovnako ako ja... mám pocit,
že niektoré veci treba iba prežiť.
A nebrániť sa „pocitu chcieť žiť“
neznámy | 9.2.2015 16:22
Nevadí, že sa ti páči odomňa len brať,
ja to dávam rada.
Hlúpy ten kto dáva, hlúpejší kto neberie...
A možno aj chceš dávať, no nie mne.
Chápem ťa, len využívaš príležitosť
a to, čo k tebe cítim.
Nehnevám sa, dosť už bolo trápenia...
som len smutná, že nepoznáš túto radosť z dávania.
Je to totiž nádherný pocit...
ja to dávam rada.
Hlúpy ten kto dáva, hlúpejší kto neberie...
A možno aj chceš dávať, no nie mne.
Chápem ťa, len využívaš príležitosť
a to, čo k tebe cítim.
Nehnevám sa, dosť už bolo trápenia...
som len smutná, že nepoznáš túto radosť z dávania.
Je to totiž nádherný pocit...
neznámy | 14.2.2015 22:23
Tak veľmi túžim odpusiť
a začať znova.
No nádej, že sa to dá,
sa vždycky niekam schová.
Pred ohňom ktorý šľahá z tvojich pier...
Odvážne vedľa mňa si tíško sedí zmier
a čaká na svoj deň.
Myslím, že to len hnev je
a možno tvoja zúfalosť...
Ja necítim vinu za to,
že som povedala dosť!
Viem, že sa nevrátim,
bo neviem kade ide cesta.
No prečo sa stále neviem
pohnúť z miesta a ...prestať?
Prestať sa trápiť myšlienkou, že keby...
Keby som vedela ako ma vidíš vtedy...
Vtedy, keď stretla som ťa prvý krát.
Zostal by si len kamarát a mal ma...rád.
Teraz nenávidíš ma...
Neviem ľúbim tak, ako ty...mňa.
a začať znova.
No nádej, že sa to dá,
sa vždycky niekam schová.
Pred ohňom ktorý šľahá z tvojich pier...
Odvážne vedľa mňa si tíško sedí zmier
a čaká na svoj deň.
Myslím, že to len hnev je
a možno tvoja zúfalosť...
Ja necítim vinu za to,
že som povedala dosť!
Viem, že sa nevrátim,
bo neviem kade ide cesta.
No prečo sa stále neviem
pohnúť z miesta a ...prestať?
Prestať sa trápiť myšlienkou, že keby...
Keby som vedela ako ma vidíš vtedy...
Vtedy, keď stretla som ťa prvý krát.
Zostal by si len kamarát a mal ma...rád.
Teraz nenávidíš ma...
Neviem ľúbim tak, ako ty...mňa.
Počítam horoskop...