Vlastná tvorba -
Moja rodná
koľko jarí padlo do jej hájov,
koľký vek už nad ňou prehrmel
a zapadol do rieky dávnych dáven.
Prach padal na ňu ako na ostricu.
Zabudnutá, skromná žila v biede.
Dnes kvitne a rastie v krásavicu
v neúnavnom čase, slobodných dní v slede.
Kolíska detstva, prístav môjho žitia
nad všetko drahé sú mi tvoje chotáre.
Pijem ich vôňu keď ma túžby schytia
ozdraviem, keď seba mi dýchnu do tváre.
Rád sa skláňam ku kríku šípkových ruží,
k modravým čakankám rozhodeným v stráni.
Mám rád jej ľud, čo s láskou jej slúži,
oddáva jej seba, srdcom si ju chráni.
Radosť moja, rodná, najdrahší sveta kút.
Ľúbim ťa, zdravím ťa, pozdravená buď.
BELČOV a KOLOVRAT
Keď rozhľadím sa po izbici starej matere,
vždy mi úžas kýsi dušu zoviera -
sťa by priateľ zabudnutý klopal na dvere,
tak lúč liet mi raných viečka priviera.
Zo stien, z rámov, hľadia svätí,
medzi nimi kukučkové hodiny.
Zrazu sa mi zacnie po nich -
a tu sa mi javia detstva vidiny...
V časoch, keď sme džavotali,
na drevenej dlážke stáli:
belčov biely, kolovrat.
Jeden v náruč si ma túlil,
druhý v sníčky kúdeľ spriadal.
Kúdeľ bielu,
tú z pápera púpavy.
Kolovrat už v pôjdu tôni
pri belčove zabudnutý
v prachu rokov leží.
Čas je ale prísnokrutý,
ako bežal, beží...-HEART-