Vlastná tvorba -
Bozk v daždi, Šťastný som
Šťastný som v tú chvíľu,
keď k srdcu tisnem milú
v krásnych predstavách.
Ona sa ku mne túli
jak včela k včele v úli.
Ja mám zo včiel strach.
Ona šepká milý
nežnou perou víly.
Je to skutočnosť?
Vystriem za ňou ruku
hmatkám prázdno vzduchu.
Snenia úskočnosť.
Bozk v daždi
V ten deň keď som ťa stretol
spustil sa prudký dážď.
Ja a ty, každý zvlášť
zbehli sme pod topoľ.
Voňala si dažďom.
V pohybe každom
i v pohľade vlažnom
začal ti ohník rásť,
až vyhodil iskru.
Ja vidiac ťa blízku
ruka v ruke stisku
bozkal som ti ústa.
Keď v lístí topoľov
kvapky dažďa šustia
v spomienke bozkávam
mokré dievčie ústa.
V dni žitia mi krásu vpustia.
Anna Vodičková
Povrázok z ničoho.
Neviditeľná niť
nás spája.
Nesmie sa pretrhnúť
nesmie sa zauzliť.
Sme na rozuzlenie dvaja?
Všedná láska
Ty si krok predo mnou
ja vzadu.
Alebo opačne.
Ty mne, ja tebe dávam vládu.
A to je senzačné.
Žijeme dni života.
Spolu.
Lietame k výškam i padáme dolu.
Spája nás láska žitá, hlboká
i keď sa často hráme na baránka a na vlka.
Anna Vodičková
Si ako jabloň rozkvitnutá
V žiarivej jari biely kvet.
V májovej túžbe hruď vzodmutá.
Sen v očiach žiada mnoho chcieť.
Z otvorených perí žiadna veta
len páľa, stud a prudký smäd.
Mámenie predčasného leta,
let motýľa v neznámy svet.
Rád by som ako čmeliak snivý
vnoril svoj sosák do kvetu,
vysal nektár z úst
dych tvoj chtivý...
Sám seba dať sa ti v odvetu.
Vlo výškach modrastého neba,
v hlbinách tmy a jasu hviezd
kde v sebe iskrí túžba, neha
kde jeden v druhom sa možno vzniesť.
Vznietiť sa ako z blesku oheň
keď už nie ďaleko je dážď
klásť naň raždie, vzdialiť povodeň
v ohni i potope sa spolu nájsť.
Zhorieť, utopiť sa?
Je samovražda.
Len včielka sa nebojí ohňa, dažďa.
Anna Vodičková
Májový orgován
v ústa, pery túlim,
šepkám do neho vyznanie,
meno koho ľúbim.
Viem, tak on ako ja
bozkáva orgován.
V ľúbosti obaja
dýchame jeho van.
Ja tuším,On tuší,
v srdci,v očiach zrieme.
Nosíme sa v duši.
My sa milujeme.
Zhrdzavie orgován
v troch týždňoch života.
Dúfam,že naša ľúbosť
v hrdzi nestroskotá.
Poprosím kvetný máj
nech celý rok kvitne.
Sladká taj, lásky raj
nech v nás nezanikne.
SNEH V MÁJI
Ako je to? V máji sneží?
Hebký sneh, srieň v sade leží
pod stromami v kríkoch ruží
van mája sa v ňom hrá sa, krúži.
Apríl stromy kvetom zaodial.
Máj zožal to, čo apríl sial.
Nič nového, v noci mrzlo
kvietie mája k zemi skĺzlo.
Jeden kvietok držím v dlani
prikladám ho k ústam, k tvári.
Vdýchnem naň bozk, nech si letí
k tomu, koho ľúbosť svätí.
Moja ľúbosť, moja láska,
bôľ, vzdych, úfnosť, slza slastná.
Najšťastnejšie žitia snenie.
Ach, jak krásne je ľúbenie.
Anna Vodičková
Bolo to krásne - vravel si.
Vtedy si nám dotkli vlasy
a oko v oko začrelo hlboko.
Áno. Tak to bolo.
Spievali sme lásky sólo.
Ja tu. Ty tam.
Každý sám.
Nikdy nie v duete.
V júlovom zenite
padli sme do siete slnka.
Bolo a je to krásne.
V tej vete doteraz šťastie žblnká.
A slnko nehasne.
VEĽKÁ ĽÚBOSŤ
Veľmi sme sa ľúbili.
Očami, srdcom, nemo.
Čosi krásne v nás znelo
ako van vánku v stromoví.
Láska i s tými hovorí,
čo nevedia jeden druhému meno.
Anna Vodičková
"van vánku", "v stromoví", to by bolo lepšie celý ten riadok vynechať.
Keby to upravil napr. takto:
Veľmi sme sa ľúbili.
Očami, srdcom, nemo.
Čosi krásne v nás znelo.
Láska aj s tými hovorí,
čo ani ešte nevedia
jeden druhému meno.
Rytmicky by to už bolo lepšie, bez rýmov...