Vlastná tvorba -
Balada o poznaní.
neznámy | 8.6.2015 12:38
Môj rodný jazyk, empatiu,
a jeho slová, emócie,
počujem, keď mi srdce bije
v súznení s tlkotom iného,
no každú jeho vibráciu
chápal som ešte v bruchu mamy,
v dospelosti už nechápaný
nežný prejav citu živého.
Na svet som prišiel dokonalý,
netušiac, čo rodičia vravia,
vkladali mi plody poznania
do úst spolu s materským mliekom.
Slová sa s citmi premiešali,
a takto, v mene dobra a zla,
prirodzenosť moja sa stala
v ústach jedom a v srdci liekom.
Obzory sa mi otvorili,
dnes už viem, čo je to byť nahý,
a v pote tváre jem chlieb drahý,
odkázaný len sám na seba.
Jazyk rozumu srdce mýli,
chcem dať cit, ale slovo dám len,
a až nastane posledný deň,
odnesiem si lásku do neba.
a jeho slová, emócie,
počujem, keď mi srdce bije
v súznení s tlkotom iného,
no každú jeho vibráciu
chápal som ešte v bruchu mamy,
v dospelosti už nechápaný
nežný prejav citu živého.
Na svet som prišiel dokonalý,
netušiac, čo rodičia vravia,
vkladali mi plody poznania
do úst spolu s materským mliekom.
Slová sa s citmi premiešali,
a takto, v mene dobra a zla,
prirodzenosť moja sa stala
v ústach jedom a v srdci liekom.
Obzory sa mi otvorili,
dnes už viem, čo je to byť nahý,
a v pote tváre jem chlieb drahý,
odkázaný len sám na seba.
Jazyk rozumu srdce mýli,
chcem dať cit, ale slovo dám len,
a až nastane posledný deň,
odnesiem si lásku do neba.
Počítam horoskop...