Príroda a zmysly -
Svet je odporný ...
Ono sa všeličo popíše, to je fakt. :)
A okrem toho si myslím, že vždy niečo podporuješ úplne obyčajne, svojim naladením. Nedá sa byť indiferentný.
Zober si, že Ťa rozbolí žalúdok. Telo Ťa na niečo upozorňuje, niečo nerobíš (v živote) dobre, máš pátrať po tom, prečo Ti je zle. Podáva Ti informáciu cez bolesť.
Bolesť vnímaš ako "zlo", no ono sa snaží nasmerovať Ťa tým k "dobru".
Jedno s druhým ruka v ruke (alebo niečo v niečom, uchop si to ako chceš -COOL-). :)
Prečo nie ak mi je dobre ma nemá rovnako niečo nasmerovať k zlu.
Včera sa mi stala taká vec. Vyšla som pred dom a na zemi sedel vrabček. Bol mladučký a nezvládol svoj prvý let. Len kúsok od neho bol náš kocúr Maťo, ale díval sa iným smerom. On ten kocúr je inak dosť zaťažený na vtáky, má ich rád, tak po svojom. :D
Tak som toho vrabčeka zobrala a odniesla som ho dosť ďaleko od domu do kríkov, kde žijú vrabce.
A teraz neviem, či som ho nemala nechať tak. -ROLL- Neriešiť nič, len sa prizerať. Veď na svete sa deje toľko zla, čo tam po vrabčekovi. A veď možno ho ešte v ten deň zjedla líška, alebo iná mačka. Možno som neurobila nič, čím by som ovplyvnila osud toho malého tvora. Z pohľadu rovnováhy dobra a zla, z pohľadu nezasahovania som to mala nechať na prírodu.
Prečo si vždy vyberieme z dvoch rovnocenných kvalít vesmíru tú, ktorú vnímame ako dobro? Ja nepopieram dualitu, vôbec nie.
Ale rada by som sa dostala k tomu, prečo sa postoj voči dobru a zlu z ľudského pohľadu tak zásadne líši. :)
Pre vrabca si bola v jeho kritickej chvilke dôležitá (nič nie je náhoda) a urobila si čo si urobila. Nezožral ho Maťo (veľa nechýbalo) a do kríkov by sa tiež jaksi sám nedostal. Takže jeho osud si ovplyvnila hneď dvakrát! a tvoj zásah ovplyvní jeho ďalšiu existenciu, čo bude ďalej na to už dosah nemáš a je to tak oukej .....
(je to ako keď požiarnik vytiahne z ohňa človeka, alebo niekto vytiahne z vody topiaceho sa a tak.)
..... podstatné na celom príbehu je, že si aktívne konala.
A konala si srdcom, ktorého motivácia je - dobro. A prečo dobro ? prečo vnímame radšej dobro, prečo sa s dobrom viac než so zlom stotožňujeme ? no lebo nám je v taký čas dobre, no lebo sme v takej chvíli tým kým sme - takými akí sme sa narodili, dobrými. No a ten inštinkt je v nás stále prítomný.