Oznamy a akcie -
Suvisí s 3. otazkou na referende
a hlavne vobec nevidim suvis medzi tymto a sexualnou vychovou
Ina kamaratka ma synovca, ktory bol predtým neter.:) Vidím tú bytosť (dúfam, že to nevyznieva ironicky, je to výstižné) raz do roka na lyžovačke. Takže vidím tak nejako ostro tú postupnú premenu z nešťastnej ne-ženy na nesmelého, neistého, ale čoraz šťastnejšieho a otvorenejšieho mladého muža. A fandím mu. Nemá to jednoduché. Obdivujem jeho odvahu.
Najdu sa v partii aj ľudia, ktorí ohrňaju nos. Ja si myslím, že nik nemá právo súdiť. Tí ľudia to nerobia z roztopaše, sú to hlboko nešťastné bytosti. A keď im vie veda pomôcť, prečo nie? Nemajú to jednoduché, ten proces je náročný, psychicky, fyzicky, finančne... Neodsudzujme nikoho na základe predsudkov.
My sme mali suseda, ktorý bol ženatý a mal s manželkou 2 deti. Mali okrem bytu aj záhradu, kde mali malú obývateľnú chatku. Pánko sa tam nenápadne presunul bývať a sem-tam chodil domov na návštevu. Keď išiel vo výťahu s chlapcami - pubertiakmi, tak ich akože susedsky hladkal a potľapkával. Toto je pre mňa omnoho odpornejšie ako keď sa niekto verejne priznáva k tomu, že je odlišný ako väčšina. Ono tieto odchýľky u ľudí (a aj zvierat) sú od nepamäti. A keď budeme akože zatvárať oči, tak to jednoducho nezmizne. Mám k určitým veciam výhrady, ale my nie sme spasitelia. Každý má nárok na svoju slobodu vo všetkých smeroch !!!
Ja nie som za žiadne radikálne riešenie. Nikomu by sa nemalo nič z toho vnucovať, ale ani zakazovať - mať to v zálohe ako voľbu na výber v rámci skupiny voliteľných predmetov.
Čo sa týka toho dotazu, že učitelia v škole povedali deťom, aby sa vžili do úlohy opačného pohlavia, nerozumiem, v čom je tu problém. Skôr to vidím ako jeden zo spôsobov, ako u nich rozvíjať empatiu voči ostatným. V tom veku okolo 10-tich rokov bývajú dievčatá s chlapcami navzájom znepriatelené kvôli tlaku ich rovesníkov, ktorí sa posmievajú chlapcom, ktorí sa kamarátia s dievčatami, a naopak. Často sa posmievajú aj deckám, ktoré "vybáčajú z radu" iným spôsobom, napr. invalidom, lebo im nerozumejú. A úplne najhoršie je, ak im časť tejto vlastnosti ostane aj v dospelosti a stále sa nevedia vžiť do problémov a situácie toho druhého. Potom im vznikajú problémy aj v partnerstvách, lebo nechápu druhú stranu...
V konečnom dôsledku mi vychádza, že by také cvičenie mali absolvovať častokrát aj dospelí, nielen deti...