Ľudská duša -
Zákon rezonance čili zákon zrcadlení
marcie | 9.2.2016 18:19
ja som momentálne asi v takom stave ako keď zadržíš dych medzi nádychom a výdychom ... čo keď všetka tá naša aktivita - v mene toho, aby sme neboli vláčení osudom je vlastne to, že nedovolíme veciam, aby sa stali ... a možno práve tým svoj osud naplníme ... neznamená to, že sa nesnažím o sebazlepšenie, ale nevyvíjam aktivitu smerom navonok, skôr dovnútra ... :)
neznámy » marcie | 9.2.2016 19:05
mám to tak, že ja dovolím aby sa veci stali! no a jak sa dejú tak pozorujem čo sa vlastne deje a hlavne moje vlastné reakcie (pocity) na to čo sa deje
kým je oukej moja reakcia (pocit) je že sa teším radujem a všetko je ako sa hovorí na najlepšej ceste :) .. jak sa ale začnem cítiť divne tak ešte nejaký čas v tom deji zotrvám aby som sa uistila!! že nejde len o "náladu" a ak sa cítim divne častejšie a častejšie tak vždy prišlo do momentu keď si uvedomím a to veľmi jasne! že sa v tom deji viac trápim než že ma to teší a takto bezpečne viem že nastal čas slobodne sa rozhodnúť! zostať v deji a trápiť sa a čakať na neviemčo alebo z deja jednoducho odísť a to preto, že moja duša trpí a to ja už - nedovolím.
Jak dej opustím tak si odpočiniem v pokoji racionálne zhodnotím čo ma udalosti naučili (čo mi to malo "povedať") a ďalej nechávam všetko plynúť ...............
no a v tom plynutí sa teším vlastnej existencii pracujem a cestujem čítam spím jem malujem fotím výletujem teším sa s ľuďmi a td. no a vždy časom vypláve nejaký podnet, pri ktorom moja duša zajása (poteší sa) a ja zrazu spontánne (bez rozmýšľania) viem kade mám ísť
:)
kým je oukej moja reakcia (pocit) je že sa teším radujem a všetko je ako sa hovorí na najlepšej ceste :) .. jak sa ale začnem cítiť divne tak ešte nejaký čas v tom deji zotrvám aby som sa uistila!! že nejde len o "náladu" a ak sa cítim divne častejšie a častejšie tak vždy prišlo do momentu keď si uvedomím a to veľmi jasne! že sa v tom deji viac trápim než že ma to teší a takto bezpečne viem že nastal čas slobodne sa rozhodnúť! zostať v deji a trápiť sa a čakať na neviemčo alebo z deja jednoducho odísť a to preto, že moja duša trpí a to ja už - nedovolím.
Jak dej opustím tak si odpočiniem v pokoji racionálne zhodnotím čo ma udalosti naučili (čo mi to malo "povedať") a ďalej nechávam všetko plynúť ...............
no a v tom plynutí sa teším vlastnej existencii pracujem a cestujem čítam spím jem malujem fotím výletujem teším sa s ľuďmi a td. no a vždy časom vypláve nejaký podnet, pri ktorom moja duša zajása (poteší sa) a ja zrazu spontánne (bez rozmýšľania) viem kade mám ísť
:)
Stránka:
Počítam horoskop...