Ľudská duša -
telo ako dar
Všeobecne sa považuje za šľachetný počin darovať zdravé orgány, preto ma už veľa rokov zaráža výskum úspešných transplantácií, ktoré preukazujú, že nižšia úspešnosť prijatia cudzieho orgánu je u detí ako u dospelých, pritom by to malo byť úplne opačne.
Myslím, že to o etike transplantačného programu dosť vypovedá.
Ale nie som ani v zásade proti, lebo telo príliš silnú nekompatibilitu jednoducho odmietne.
Ale dopredu by som nejaký súhlas nedávala, k výskumu už vôbec nie.
To druhé, mať, alebo nemať hrob, je pre mňa absolútne nepodstatné.
Alebo nie, zle píšem. Nechcem hrob. Nijaké stotožňovanie mŕtveho tela a mňa si neželám.
Moje prianie je, spáliť a rozsypať. :)
Jinak mně osobně je šumák, jestli by můj orgán někdo dostal, nebo ne, možná by to mohlo být to nejlepší, co bych kdy vykonala, kdo ví. Nejradši bych po smrti sublimovala, představa mojeho mrtvého těla, jak někde leží... fuj fuj. Ale to se mi asi nesplní, tohle přání.
To už výskum je iná vec. Predstava, že sa môj mozog váľa kdesi na polici vo formaldehyde sa mi akosi nepozdáva. :D
A predstava, že počas toho ako ma papajú červíky v drevenej truhle dva metre pod zemou vo chvíli, keď niekto nado mňa kladie plastovú kyticu, sa mi tiež nepáči.
Minimálne preto, lebo myslím ekologicky. Čo s tými kyticami, je to prírodne nerozložitelný produkt.
no a netreba zabudnut, ze zakonne ti po smrti mozu organy, kosti, atd, odobrat, pokial pred smrtou nevyplnis formular s nesuhlasom
S výnimkou okamžitej náhodnej smrti (vtedy sa ale orgány neodoberajú) sa umieranie začne v bunkách reťazovou aktiváciou cytokinázy - v podstate nikto nevie, prečo a kedy sa spustí samodeštrukcia bunky (našťastie!) a zasahuje úplne všetky orgány naraz.
Napriek tomu, že umierajúceho napichajú inhibítormi, reakcia začala ... a bunky si pamätajú, že v nich začala smrť ...
pokial je to niecia posledna sanca, tak to stoji za pokus, o tom mozu rozpravat ti, ktorym to zachranilo zivot, skus sa vcitit do ludi, ktori to potrebuju
a pokial je niekto tak zasadne proti a nevie si predstavit, ze by mu boli odobrane organy, je v jeho zaujme aby sa zaoberal otazkou ako to u nas s darcovstvami funguje a podpisal nesuhlas, ked raz niekoho zaujima postup, lebo mu zalezi na tom ako sa s nim nalozi po smrti, tak si to zisti
ano, pripada mi take smutne byt niekde uzavrety pod zemou, este sa mi relativne paci myslienka bez nahrobneho kamena, len tam nechat travnik a na tom travniku zasadit strom