Ľudská duša -
Súhvezdie nás...
neznámy | 14.5.2016 12:00
Každý večer si chcem priať, len Teba pri sebe navždy mať...
Pri zobúdzaní do zatvorených očí sa mi ráno vkráda Tvoj tieň....
Polnočné zvony odbili a čierna obloha je jasná,
všade je ticho, len môj dych a tlkot Tvojho srdca počuť je....
Pohľadom sledujem to jagajúce sa nebo, len ono ukáže mi ten správny smer...
Srdcom skladám pár hviezd a tvorím nové súhvezdie nás...
Mesiac sa obliekol do bieleho, nebom si putuje a všetkým hviezdam radostne zvestuje, že celý vesmír si šepká o našej láske, ktorá legendou je...
V hrudi mi zviera, moje srdce Tebe lásku spieva a horí túžbou mať Ťa.....
Pri pohľade do Tvojich očí vidím
tajomstvo, ktoré skrýva veľa krás...
Pri myšlienke na teba sa cítim inak, ako
slabý hurikán, či horúci ľad...
Túžba a vášeň mojím srdcom preteká, tak ako pôda miluje vodu,
ja milujem Teba!
Tak ako tieto moje riadky bez písmen...
Tak ako mocné mraky bez neba...
Tak ako ruže bez tŕňov...
Tak ako nebo bez pekla...
Tak sa cítim ja bez Teba...
Pri zobúdzaní do zatvorených očí sa mi ráno vkráda Tvoj tieň....
Polnočné zvony odbili a čierna obloha je jasná,
všade je ticho, len môj dych a tlkot Tvojho srdca počuť je....
Pohľadom sledujem to jagajúce sa nebo, len ono ukáže mi ten správny smer...
Srdcom skladám pár hviezd a tvorím nové súhvezdie nás...
Mesiac sa obliekol do bieleho, nebom si putuje a všetkým hviezdam radostne zvestuje, že celý vesmír si šepká o našej láske, ktorá legendou je...
V hrudi mi zviera, moje srdce Tebe lásku spieva a horí túžbou mať Ťa.....
Pri pohľade do Tvojich očí vidím
tajomstvo, ktoré skrýva veľa krás...
Pri myšlienke na teba sa cítim inak, ako
slabý hurikán, či horúci ľad...
Túžba a vášeň mojím srdcom preteká, tak ako pôda miluje vodu,
ja milujem Teba!
Tak ako tieto moje riadky bez písmen...
Tak ako mocné mraky bez neba...
Tak ako ruže bez tŕňov...
Tak ako nebo bez pekla...
Tak sa cítim ja bez Teba...
neznámy | 14.5.2016 12:28
Ruža v blate
Zohol som sa k bielej ruži
zahodenej do kaluži.
Púčik blatom ofŕknutý
predčasne z kra odtrhnutý.
Nežne som ho zobral v dlane
srdcom ho hrial, teplom tváre,
hladkal, dýchal do lupeňov
dal mu život. Hľa rozkvitol.
Keď lupene rozvil, v úžase
podivil sa svojej kráse.
Nie div: Veď to ruža rosná
kráľovná ruží, biela, vznosná.
V čerstvej vode, sklenenej váze
držal som ju jak v oáze.
zaľúbenie našiel som v nej
v snežnej kráse ruže vonnej.
Jej som túžby srdca vdýchol,
skropil slzou nezakrytou.
Do jej kvetu šepkal meno..
Ach Bože, jak to bolelo.
Vidím. Ruža chradne, vädne,
pŕchnu lupene, krása bledne.
Chcel som ju dať na výslnie.
Popichalo ma jej tŕnie.
Popichalo. Dodnes pichá.
Jej nevďak, krutá pýcha.
Uschnutú držím v herbári.
V najtajnejšom srdca snári.
Tá žena - ruža už dávno neni.
Často sa s ňou stretám v snení.
Zohol som sa k bielej ruži
zahodenej do kaluži.
Púčik blatom ofŕknutý
predčasne z kra odtrhnutý.
Nežne som ho zobral v dlane
srdcom ho hrial, teplom tváre,
hladkal, dýchal do lupeňov
dal mu život. Hľa rozkvitol.
Keď lupene rozvil, v úžase
podivil sa svojej kráse.
Nie div: Veď to ruža rosná
kráľovná ruží, biela, vznosná.
V čerstvej vode, sklenenej váze
držal som ju jak v oáze.
zaľúbenie našiel som v nej
v snežnej kráse ruže vonnej.
Jej som túžby srdca vdýchol,
skropil slzou nezakrytou.
Do jej kvetu šepkal meno..
Ach Bože, jak to bolelo.
Vidím. Ruža chradne, vädne,
pŕchnu lupene, krása bledne.
Chcel som ju dať na výslnie.
Popichalo ma jej tŕnie.
Popichalo. Dodnes pichá.
Jej nevďak, krutá pýcha.
Uschnutú držím v herbári.
V najtajnejšom srdca snári.
Tá žena - ruža už dávno neni.
Často sa s ňou stretám v snení.
neznámy | 15.5.2016 11:21
Vždy keď ťa vidím, srdce mi poskočí a myseľ ulieta preč...
Tvoje oči sú tajomná skrinka do ktorej nevidí vôbec nik, tvoje
bozky sú sladšie než medovník...
Stačí jeden tvoj pohľad a iskra v očiach, ktorá rozjasní môj deň...
Tvoje dotyky spôsobia to, že ožiť viem...
Naše duše sa našli a teraz majú jeden spoločný sen, a to byť spolu každý deň...
Ak láska silná je, tak nezastaví ju nik, ani bežný smrteľník...
Len osud to vedel, že sme kráčali celý čas oddelene...
Tvoje oči sú tajomná skrinka do ktorej nevidí vôbec nik, tvoje
bozky sú sladšie než medovník...
Stačí jeden tvoj pohľad a iskra v očiach, ktorá rozjasní môj deň...
Tvoje dotyky spôsobia to, že ožiť viem...
Naše duše sa našli a teraz majú jeden spoločný sen, a to byť spolu každý deň...
Ak láska silná je, tak nezastaví ju nik, ani bežný smrteľník...
Len osud to vedel, že sme kráčali celý čas oddelene...
neznámy | 15.5.2016 11:51
-FLOWER-...vidím , že je tu dosť nás, ktorí vyjadrujeme svoje pocity poéziou. Aspoň dnes sa to tu kopí:)...nezaložíme tému v ktorej budú len básne...že vlastná tvorba...?
Myslím to tak, že ak budeme mať potrebu vyjadriť sa, dáme do témy báseň a je jedno ci sa niekto k nej vyjadrí alebo nie...
Budú všetky v jednej téme...:)...pretože takto to upadne do zabudnutia...
Myslím to tak, že ak budeme mať potrebu vyjadriť sa, dáme do témy báseň a je jedno ci sa niekto k nej vyjadrí alebo nie...
Budú všetky v jednej téme...:)...pretože takto to upadne do zabudnutia...
neznámy | 15.5.2016 12:10
Téma by sa mohla volať..."Stretnutia s Erató"...súhlas?...Erató je múza ľúbostnej poézie ale to asi vieš. Bude to v téme vlastná tvorba...ale aj iný názov može byť, ja len že už som raz kedysi dávno založila ja tému... moje stretnutia s erató... a dala tam pár basní, ale vieš ako sa potom diskusia zvrhla...veď vieš asi to niekedy tu na fóre beží..., napokon ...stávkokazi jsou všude-LOL--PUH-
neznámy | 15.5.2016 14:49
v ten deň, keď ťa moje oči uzreli, začal sa mi krásny sen...
v ten deň, keď som teba stretla, presne viem čo chcem...
mŕtva láska ožila a chce dýchať každý deň...
bolo to v ten deň, keď vietor našiel svoju zem...
naše srdcia sa spojili a máju jeden tieň, tieň, ktorý rastie každý deň...
vždy, keď nastane ten mesačný svit, pletie medzi nami neviditeľnú nit,
ktorou spája nás......
stačí mi len povedať, ja ťa chcem, ja ťa milujem, nech o tom viem a
potom ma už nezastaví vôbec nič, ani ľuďmi vlastnoručne upletený bič,
lebo pre tvoju lásku obetujem všetko, aj keď mi neostane nič...
v ten deň, keď som teba stretla, presne viem čo chcem...
mŕtva láska ožila a chce dýchať každý deň...
bolo to v ten deň, keď vietor našiel svoju zem...
naše srdcia sa spojili a máju jeden tieň, tieň, ktorý rastie každý deň...
vždy, keď nastane ten mesačný svit, pletie medzi nami neviditeľnú nit,
ktorou spája nás......
stačí mi len povedať, ja ťa chcem, ja ťa milujem, nech o tom viem a
potom ma už nezastaví vôbec nič, ani ľuďmi vlastnoručne upletený bič,
lebo pre tvoju lásku obetujem všetko, aj keď mi neostane nič...
Počítam horoskop...