Ľudská duša -
Paradoxy života
Jedného dňa ste si uvedomili, že ste žili v období, keď vám ilúzia pripadala ako realita a realita ako ilúzia?
A sprevádzal to pocit osamelosti. No a potom pri precitnutí ste zistili, že ste celý čas neboli sami, len bola tma, pre ktorú nebolo tých ostatných vidieť.
Ale ona to nebola len taká obyčajná tma... ale tma vo vašich očiach...
Je rozdiel byť sám, cítiť sa sám, ale byť maličký, stratený vo vesmíre a vedieť, že sú v ňom miliardy iných, podobných bytostí.
Ale ja za skutočnú jedinosť považujem byť sám v celom objeme priestoru. Nikde nikto a ani nemá kde niekto byť, lebo vypĺňaš celý priestor.
Predstav si, že si len Ty, Modrá a zaberáš celý vesmír. A niet iného vesmíru, Ty si všetko, čo je a okrem Teba nie je nič. Zvláštny pocit, Ti poviem..... :)
Všetci sme na tom úplne rovnako a to je presne to čo nás spája.
Je to ako byť na jednej lodi, kde je každý sám a predsa sa dá spoločne tancovať, hrať, spievať, tešiť sa ...........
Ukáž kto si a Vesmír k tebe privedie priateľov.
Aj ty si sa narodil ľudskej matke, pil si materské mlieko, tiež ťa limituje tvoja ľudskosť ako každého. Akurát, že si to odsunul mimo seba.
Z ľudských kritérií sa dá vymaniť, ale inak.
Tak jsem v běhu ukradl ze země lano. Honili mne po palubě a nemohli mne chytit.
Křičel jsem jak pominutej, že jedeme do bouře a musíme se přivázat kde to jen půjde.
Přivázat jsem se nestačil, plavčíci mi nakonec lano sebrali.-NOSMILE-