Jak se vyrovnáváte se "zlem"

Napsala jsem to schválně v uvozovkách, protože pod to zahrnuju všechno co je nepříjemné, od toho co až bolí až třeba po lítost. Od toho co se kde ve světě děje opravdu strašlivě zlého až po to že se pokazí slibný večer a mezi dotyčnými vznikne zloba...

Nedávno jsem se tak bavila s jedním člověkem a došla jsem k tomu že mám tendence si leccos přikrášlovat aby se mi to lépe trávilo, jakoby omlouvat, hledat aspoň kousek dobra... No, stejně to že na zemi není jen a jen to "nebe" mě samotnou přivádí dost často k deziluzím a nevyrovnanosti...

Jak se to dělá aby člověk přestal tyhle věci hodnotit? Aby se tím netrápil? Když mermomocí chce měnit svět na lepší je to jen pro to aby necítil svůj vlastní discomfort?

Pokiaľ ide o medziľudské vzťahy a cítim, že niečo akoby zaškrípalo tak troška počkám (minútku, hodiny, keď to tak cítim že treba tak aj dni) a keďže viem, že ide len o komunikačný šum (nedorozumenie) tak sa sama seba opýtam: ako by sa zachovala láska ? No a s týmto prístupom začnem konverzáciu. Neverila by si, že často stačí pár slov na vlne empatie a vzťah je znova "vyladený". Čo pomáha najviac je - humor, niekedy láskavý a niekedy ostrejší, podľa pováh ..

Pokiaľ ide o svet, niekto by povedal, že ide o zachovanie akejsi rovnováhy (dobro vs. "zlo") no ja v "zle" partnera pre dobro nevidím. Vidím to skôr tak, že "zlo" je tu preto aby sme dobro ocenili! paradoxne :)

Toto je síce veľmi dlhá prednáška od Sergeja Lazareva, ale jej obsah ti určite odpoveď dá :) prednáška je simultánne prekladaná do češtiny

https://www.youtube.com/watch?v=2U5I1BBhe5Q

Děkuji za tip...to by mě mohlo zabavit x) a pomoct...já mám totiž trochu problém počkat...
Humor ano, ten vhodně zvolený a užitý dokáže divy...smích uvolňuje...
-FLOWER-

A jinak co se týče světa? Může to tak být, aby svět byl v rovnováze, anebo abychom si vážili dobra...ale já to cítím spíš jako zdroj strachu...

Děkuji...poslechnu -FLOWER-

Pokiaľ mi niečo ublíži zo strany iného človeka, v prvom rade sa to s ním snažím vydiskutovať. Z jeho reakcií už väčšinou pochopím, akým spôsobom to bolo mierené a či má ešte zmysel pokračovať a problém riešiť. Pokiaľ mi niekto ubližuje zámerne a zo sebeckých dôvodov, nemám čo s takými ľuďmi riešiť a nechám ich odísť zo svojho života, aj z mysle. Samozrejme to trvá nejaký čas - podľa toho, aký postoj som mala k tomu človeku predtým, než úplne zabudnem, ale pochopila som, že najideálnejšie je takých osôb sa zbaviť navždy. Nerada dávam po vážnych sporoch druhé šance, zatiaľ sa mi to nikdy nevyplatilo.

Pokiaľ si ubližujem sama (napr. škodlivými emóciami), tak vždy musím najskôr na to prísť, že si ubližujem, potom zistiť prečo, vykecať sa z toho... nechať tie emócie, aby sa vybili a potom sa ukludniť a nechať to všetko ísť... Vtiahnuť sa do nadhľadu.

Pochopila som, že je blbosť tváriť sa, že negatívne veci ("zlo") neexistujú. Patria do života ako všetko ostatné a nemá zmysel pred tým zatvárať oči, ale nechať tomu právo na existenciu. Medzi ľuďmi vzniká "zloba" často, je to prirodzené. Väčšinou je to kvôli projekciám.... takže už to, brať to ako bežnú súčasť, je isté vyrovnanie sa s tým, že svet nie je iba ružové miesto vystlané machom a papraďou, plné jemnocitných dokonalých ľudí... :)

Naučil som sa žiť dla hesla: všetko zlé je na niečo dobré. A funguje to. Každý vníma zlo ináč. Samozrejme nenájdem to dobro hneď.Niekedy mi stačí pár sekúnd a inokedy aj mesiace. Vždy hladám dobro-dobré stránky života aj ludí. A keď to nejde, tak si poviem asi to tak malo byť a že v hlbke duše je určite dobrák a tým to hasne. Treba mať na pamäti, že dobro bez zla neexistuje. Napr. víťazstvo-prehra jedny sa radujú druhý smútia atď.

Presne ako spomenul mino321 - Všetko zlé je na niečo dobré. Bez zla by sme nevideli dobro. Noc a deň a podobne. To, že si niektoré veci prikrášluješ, nie je zlé. Robíš to preto, aby ti tvoj mozog lepšie spracoval informácie, ktoré nie sú pre tebe veľmi príjemné. Len to netreba prehnať a mať tzv. ružové bríle :)
Čo sa týka hodnotenia takýchto nepríjemných vecí, tak to budeme vždy robiť. Záleží len na nás ako sa k tomu postavíme. Lebo zlo a dobro tu bude stále, na každom kroku aj o 100 rokov po nás. V prvom rade treba začať od samých seba. Jednoducho prijať tú nepríjemnú informáciu a snažiť sa spracovať ju tak, aby od nás vyšla v pozitívnom, dobrom duchu. Niečo ako : on do teba kameňom, ty doňho chlebom. V každej zlej informácii treba vyhľadať aj tú dobrú. Napríklad Matka Zem sa čistí, preto sú povodne a preto aj ľudia umierajú. Potrebuje sa prečistiť a bohužiaľ pritom vzniknú aj nejaké tie škody. Alebo vrámci medziľudských vzťahov. Keď na teba niekto nakričí alebo povie niečo tebe nepríjemné, tak buď on nemá čo robiť a vybíja si na tebe zlosť, alebo ti nastavuje zrkadlo, aby si sa uvedomila, že takto s ľuďmi nemôžeš jednať. No v tom prípade by som mu odporučila, aby si šiel/ šla dať sprchu, abo zabehať kolečko okolo domu :D

To záleží na situaci a pokud jde o to, když vznikne tahle situace s nějakou osobou, tak záleží na tom jak moc blízká osoba to je. Pokud hodně blízká, pak potřebuju diskuzi (dobře to popsala Sweetie). Pak je pro mě důležité vyjádřit emoce, přesně tak jak jsou (i když je to pro mě někdy hodně těžké, to mi věř). Jinak bez zmiňovaného humoru bych některé situace fakt nedala. Někdo kdo mě nezná může říct, že jsem vyrovnaná a se vším si poradím. Vyrovnaná sice nejsem ale poradím si s lecčím, prostě vím že tu sílu v sobě mám a když jí necítím tak jí prostě musím najít. To ale nemění nic na tom, že se trápím hodně věcma, velice mi záleží na lidech a jsem citlivá na emocionální vzruchy a energie. A mám to jako ty, vždycky když je nejhůř tak musím najít kousek dobra. Ale já to neberu jako přítěž, naopak. Mému horoskopu vládne hlavně Jupiter, takže pro mě je to stěžejní věc.
Já ti nevím jestli je to otázka netrápení se. Nepomohlo by ti, kdyby ses přijala jaká jsi? I to, že se trápíš? Mě to dočasně vždycky pomáhá :D A vím, že se to ve mě ustálí a třeba to někdy bude i dlouhodobé. Ono už jsem taky přišla na to, že neustálá práce na sobě (které jsem byla, bez podmínek, takovou zastánkyní) je v určitém bodě přítěží, protože nepostřehneme, kdy je to konstruktivní aktivita a kdy je to nepřijetí sebe sama a rebelování proti životu. Všechno co píšu je spíš souhrn mých momentálních myšlenek a toho čím si procházím a k čemu jsem prozatím dospěla, víc než rada.
Každopádně jako Téčkaři :D s poškozenou Lunou v Blížovi mi do toho ten mentál asi bude vždycky kafrat. Na jedné straně vyhrocené emoce, na druhé užvaněný Blíža :D který se to bude snažit vždycky nějak logicky vyřešit. Což je v některých momentech naprosto nereálné!

so "zlom" sa vyrovnavam roznymi sposobmi, jednoznacne je dobre ho prijat ako existujucu skutocnost, ktoru sa neda vytesnit

najtazsie znasam skutocnosti, ktore su mimo mojich moznosti ovplyvnit ich, mam problem veci nechat len tak pokial mi na nich skutocne zalezi, ale ucim sa to, pretoze niekedy je naozaj nutne veci nechat takymi akymi su a nerobit s tym nic pokial s tym nic zmysluplne spravit neviem, pokial tam clovek vyslovene tlaci na pilu, vrati sa mu to, v tomto pripade mam na mysli rozne svetove alebo mensie situacie bez nejakeho priameho posobenia niekoho ineho na moju osobu

pokial sa jedna o priame posobenie, ze je problem medzi mnou a inou osobou, mam potrebu to riesit priamo, najvacsi problem mam pokial sa stretnem s niekym, kto nechce jednat otvorene, to ma potom postupne znechucuje a otravuje a skodi mi, momentalne mam prave docinenie s dost zakernym, podpovrchovym jednanim a idu mi rupnut nervy z tej snahy o manipulaciu a nemoznosti vyriesit vec otvorene a rychlo

myslim si, ze sa toho neda celkom zbavit, clovek len moze menit svet k lepsiemu v co najvacsej miere akej je schopny a veci, ktore zmenit nedokaze musi nechat ist ale ako, to viem len niekedy, momentalne sa mi to nedari....obavam sa, ze nevyrovnanost je cloveku prirodzena, len sa ju treba naucit zuzitkovat....koniec koncov, nikto nepovedal, ze cielom ma byt vyrovnany zivot, dokonca by sa dalo povedat, ze cielom nemusi byt ani stastny zivot;) alebo nic ako ciel neexistuje....treba len pracovat na svojich danostiach nech uz su akekolvek, mozno aj "zle"....to je potom tazke ked si clovek uvedomi, ze najvacsi talent ma na veci, ktore su nedobreee

To nevadí, lebo aj tak všetko nedobrééé je na niečo dobrééé :)
Ale...platí to aj naopak :)


To "zlo" vnímame asi najviac, keď sa dotýka aj priamo nás. Môžem písať dlhé elaboráty o tom, ako je nutné prijať všetko "zlo" sveta, vyrovnať sa s ním, dokonca pociťovať šťastie....niekto by tvrdil aj, že dlhodobé, celoživotné....ak tie elaboráty píšem z pohodlia môjho komfortu domova, zabezpečeného pravidelného príjmu, bohato vybavenej chladničky, zdravých detí atď... :)
No a do toho ešte malá, často používaná pripomienka, že čomu venujem pozornosť, to rastie...takže nevenovať pozornosť "zlu" v akejkoľvek podobe...to sa dá vysvetliť tiež rôzne :)

mne sa niekedy prave zda, ze to zlo vnimam najviac ked sa ma priamo netyka....akonahle je to totiz priame posobenie na moju osobu, viem si to zanalyzovat, viem ktorym smerom nasmerovat svoju pozornost kedze to citim priamo na svojej osobe, je to lahsie uchopitelne, neviem sa dost presne vyjadrit, skratka da sa spracovat a tym sa znizuje jeho skodlivy vplyv

ked sa ma to ale priamo netyka, pocity prichadzaju akoby len tak odnikial, zle sa mi urcuje akeho konkretneho "svetobolu" sa moje pocity tykaju a tak si ich niekedy zadefinujem zle a tak cim menej je pocit uchopitelny, tym tazsie sa spoznava

hlavne si myslim, ze vsetko comu sa nevenuje pozornost ma sklony sklzat do nevedomia a tam sa stava nebezpecnejsim:) kym ho teda vnimame vedome, je to minimalne zaklad na to, aby nas nezozralo:)

Předposlední odstavec--tak tady to se mnou docela hodně zarezonovalo, přijmout se i s tím...trápením...a neustálá práce na sobě... Mno, zrovna mnou proběhlo...měla bych využít toho že tak nějak zrovna nevím nic a přetransformovat kde to skřípe...spíš pustit...se...

Nevenovať niečomu pozornosť môže znamenať dva dosť zásadne odlišné postoje.
Nevenovať niečomu pozornosť, ignorovať existenciu čohosi, zatvárať pred tým oči. Alebo nevenovať niečomu pozornosť v zmysle nesústreďovať sa na niečo na úkor ďalšieho, teda nevenovať niečomu pozornosť v zmysle, nedávať tomu svoju energiu.
Neviem, či mi je rozumieť, merkúr v rybách. :)

hej, chapem:)

myslim si, ze energiu si to zasluzi do tej miery, pokial to prispeje k niecomu zmysluplnemu, co sa podla mojho nazoru casto stane aj ked to nie je hned viditelne a zda sa, ze sa v tom clovek len utapa, niekto to proste potrebuje poriadne "prezut" a "stravit" a to moze trvat aj dlhy cas, povedala by som az precitit to zlo a to moze kludne smerovat aj do "katarzie"....pouzivam mozno privela uvodzoviek:D

myslim si, ze energiu si to zasluzi do tej miery, pokial to prispeje k niecomu zmysluplnemu,


Presne!

No hej, ale čo tí, ktorí sa utopia v tej energii, ktorú venujú ako pozornosť niečomu, čo je vnímané ľuďmi (väčšinou ľudí) ako zlo?
Môže to byť sebadeštruktívne alebo sa to môže zvrtnúť ako deštrukcia aj voči iným (čo je vlastne vždy prítomné pri sebadeštrukcií).
Majú byť takí ľudia vnímaní ako niečo menej...menej ako "ja"? Horší ako "ja"?
Potom sa to zoberie ak nezmysluplné, zbytočné? :)

Děkuji všem za podněty....čtu si diskuzi i když nereaguji na vše....

mňa to nahnevá, sklame, ale si hovorím, žeby ma to nemalo :):D, tak sa ukľudňujem potom, robím si techniky odpúšťania a pod.:)

Tvoje otázky sú na curry, ale nedá mi, tiež chcem na to reagovať. Píšeš, že sebadeštrukcia a deštrukcia sú spojené nádoby. Takže to odlišovať ani nemusíme. Z pohľadu mimo dualitu zmysel všetko má, ale v dualite nie.
Moja predstava nie je taká, že v Bohu je všetko aj dobré aj zlé v nejakej rovnováhe. To dobré a zlé je tu práve pre ten zážitok duality a výber, ktorý z tých dvoch pólov chcem nasledovať.
Pre mňa osobne Boh znamená harmóniu, krásu, lásku, svetlo. Cítim sa ako nočná mora, ktorá je tým svetlom nekonečne priťahovaná. Čokoľvek v tomto zmysle ten zmysel má. :)
Premýšľam, či existujú ľudia, ktorých by skutočne napĺňalo to opačné. Myslím že nie. Aj tí najkrutejší a najdeštruktívnejší žijú z lásky, inak by zahynuli. Iba voči nej tvoria odpor z nejakého dôvodu. Z nepochopenia, zo zranenia, utrpenia, ktoré nezvládajú.
Rozmýšľať o tých ľuďoch, či sú menej, alebo horší ako ja... tam moje myšlienky nejako neblúdia. Ale za nezmysluplné to považujem, aj za zbytočné. Lebo existujú aj kratšie a lepšie cesty.
Inak veľmi sa mi páčilo teraz, čo napísala insomnia. Svet potrebuje svetielka. Tá veta v podstate aj stačí. :)