Ľudská duša -
Fenomén lidské blbosti
neznámy » marcie | 10.11.2017 15:43
Páni, to jsi teda dobrá... Např. když si velice důmyslně něco uložím, abych to "určitě" hned našla, a pak to hledám dvě hodiny, spěchám, zuřím, až to najdu na to nejpitomějším možném místě - nevím, proč bych měla být laskavá k sobě - řeknu si "to jsem ale blbec", čímž nikterak neztrácím na své sebeúctě, kdo v tomto smyslu slova (který autor vylučuje), není blbec? A dokonce se nazvu ještě jadrněji, nabízí-li se to. A mám se ráda - nějaké slůvko, navíc přiléhající, na tom přece nic nezmění.
neznámy | 10.11.2017 15:58
Nielen sebe, aj iným.
Keď Ti taký blbec na parkovisku otlčie dverami auto, či vyhodí zaváranú uhorku zo siedmeho poschodia len tak, pred bytovku, rovno na kapotu Tvojho auta či rachne rampa na strechu Tvojho auta a to všetko v jeden deň. V deň blbec.
Je strašne veľa situácii, kedy by som niekoho nazvala blbcom.
Keď Ti taký blbec na parkovisku otlčie dverami auto, či vyhodí zaváranú uhorku zo siedmeho poschodia len tak, pred bytovku, rovno na kapotu Tvojho auta či rachne rampa na strechu Tvojho auta a to všetko v jeden deň. V deň blbec.
Je strašne veľa situácii, kedy by som niekoho nazvala blbcom.
neznámy | 10.11.2017 15:59
Je to fakt těžký, definovat "blbce", když si autor předem vyloučí obecně chápaný smysl, jinak pitomec, trouba, atd., dle slovníku spis. češtiny i idiot.
Snažil se o analýzu (ta podle mě nevyšla), o syntézu - ta taky ne, protože proces sebereflexe , kterou já považuju za vpodstatě za podmínku toho, aby se lidé spolu dlouhá léta dokázali domluvit, je potřebný každému, nejen blbci, ale třebas i tomu manipulátorovi.
Já bych to nechala na té úrovni, to jsem ale blbec. I když třeba o lidech, dožadujících se na dovolené na řeckém ostrově knedlíků... někdy je to prostě přiléhavé označení.
Za mne je to opravdu nedefinovatelné - obecně. Každý blbec je "svůj" a každý, kdo ho blbcem nazve, taky.:)
Snažil se o analýzu (ta podle mě nevyšla), o syntézu - ta taky ne, protože proces sebereflexe , kterou já považuju za vpodstatě za podmínku toho, aby se lidé spolu dlouhá léta dokázali domluvit, je potřebný každému, nejen blbci, ale třebas i tomu manipulátorovi.
Já bych to nechala na té úrovni, to jsem ale blbec. I když třeba o lidech, dožadujících se na dovolené na řeckém ostrově knedlíků... někdy je to prostě přiléhavé označení.
Za mne je to opravdu nedefinovatelné - obecně. Každý blbec je "svůj" a každý, kdo ho blbcem nazve, taky.:)
marcie | 10.11.2017 16:42
možno som to zle vyjadrila, ale pre mňa slovo "blbec" evokuje niekoho, kto je hlúpy,neschopný,nemožný ... príde mi to tak, že keď niekto to slovo použije, tak zhadzuje buďto druhých, alebo seba a to zasa evokuje predstavu, že keď ja nazvem niekoho blbcom, tak z mojej pozície som ja ten "chytrý", ktorý by také niečo nikdy neurobil ... mne sa skrátka slovo BLBEC nepáči, presne ako píšeš, nevystihuje (alebo snáď len zriedkavo) priliehavo podstatu veci, takže ho radšej nepoužívam ... :)
neznámy » Ona | 10.11.2017 19:07
"Blbec" je v podstate kazdy z nas... Kazdy je v niecom "blbec", nikto nie je dokonaly...
Takze nemam zazitok s blbcom :)
Ale horsie je, ak sa k titulu blbec prida tupe NAFUKNUTE ego velke ako teplovzdusny balon , samozrejme, ktore je okoliu totalne na smiech a neschopnost akejkolvek sebareflexie :)
Takze nemam zazitok s blbcom :)
Ale horsie je, ak sa k titulu blbec prida tupe NAFUKNUTE ego velke ako teplovzdusny balon , samozrejme, ktore je okoliu totalne na smiech a neschopnost akejkolvek sebareflexie :)
neznámy | 11.11.2017 09:06
no tak to sme sa nepochopili. ak sa na to pozrieš presne opačne, nebude to subjektívne. rozhodujem o tom čo cítim, čo urobím so svojim telom, ako budem nakladať so svojimi myšlienkami..
pokiaľ tým neublížim niekomu inému, lebo to by som už vstupovala do toho, čo patrí jemu. ono to ale zvykne kolidovať, keď si jedna strana myslí, že to, čo on cíti ako ublíženie je zavinené tým druhým a vôbec nechápe, že to nie je jeho vec.
ak ja rada tancujem a ten druhý mi povie, že je to trapné- tak je to v poriadku. ja mám svoje, on/a svoje. ale pokiaľ odo mna žiada aby som netancovala, tak je to zasahovanie do toho čo je moje.
ak ja požiadam v buse 15 ročné dievča, dovolíte?, bo chcem vystúpiť a ona stojí presne tam kde nemá a uhne o dva milimetre, tak sa jednoducho vyrútim a je mi jedno, či to ustojí.
no a k ležiacim na zemi: už niekoľkých som tzv. zachránila, stálo ma to čas, dostala som vynadané od záchranky, druhý mi yynadal, že ho mám nechať na pokoji, tretí sa mi poďakoval.
súhrnne nazývam týchto ľudí blbcami, čím ich nechcem degradovať, iba nejakým slovom označiť, že ich považujem za tých čo nie sú ešte tak ďaleko, aby vedome videli a chápali, kde je táto hranica. čo neznamená, že nimi opovrhujem, alebo sa vyvyšujem.
v pohode si sama sebe vynadám do blbých, ak niečo poseriem a nespôsobuje mi to žiadnu ujmu na mojom sebavedomí, nakoľko chyby patria k životu a môžu nás posunúť.
pokiaľ tým neublížim niekomu inému, lebo to by som už vstupovala do toho, čo patrí jemu. ono to ale zvykne kolidovať, keď si jedna strana myslí, že to, čo on cíti ako ublíženie je zavinené tým druhým a vôbec nechápe, že to nie je jeho vec.
ak ja rada tancujem a ten druhý mi povie, že je to trapné- tak je to v poriadku. ja mám svoje, on/a svoje. ale pokiaľ odo mna žiada aby som netancovala, tak je to zasahovanie do toho čo je moje.
ak ja požiadam v buse 15 ročné dievča, dovolíte?, bo chcem vystúpiť a ona stojí presne tam kde nemá a uhne o dva milimetre, tak sa jednoducho vyrútim a je mi jedno, či to ustojí.
no a k ležiacim na zemi: už niekoľkých som tzv. zachránila, stálo ma to čas, dostala som vynadané od záchranky, druhý mi yynadal, že ho mám nechať na pokoji, tretí sa mi poďakoval.
súhrnne nazývam týchto ľudí blbcami, čím ich nechcem degradovať, iba nejakým slovom označiť, že ich považujem za tých čo nie sú ešte tak ďaleko, aby vedome videli a chápali, kde je táto hranica. čo neznamená, že nimi opovrhujem, alebo sa vyvyšujem.
v pohode si sama sebe vynadám do blbých, ak niečo poseriem a nespôsobuje mi to žiadnu ujmu na mojom sebavedomí, nakoľko chyby patria k životu a môžu nás posunúť.
neznámy | 11.11.2017 09:25
Ešteže nemusím cestovať autobusmi, byť svedkom takýchto situácii, tak mám v sebe veľkú zlosť a vystrčené pazúre leva.
Vlastne si teraz uvedomujem, že človeka obchádzajú rôzne situácie, s ktorými neprichádza do kontaktu a teda nevie, ako by reagoval. A pritom sa môže cítiť ako boh či bohyňa kľudu a harmónie.
Vlastne si teraz uvedomujem, že človeka obchádzajú rôzne situácie, s ktorými neprichádza do kontaktu a teda nevie, ako by reagoval. A pritom sa môže cítiť ako boh či bohyňa kľudu a harmónie.
Stránka:
Počítam horoskop...