Z hmotnej stránky je to kosť, koža, svaly, šľachy, krv, žlč, vnútornosti, výkaly a moč. Tak ako každé ľudské telo. Stačí pár milimetrov pod kožu a asi by sa nám to veľmi nepáčilo. Nehovoriac o tom, že toto telo je predurčené na to, aby zhnilo. Otázkou je, čo dáva tomu hmotnému stroju vedomie, čo ho oživuje, a prečo má to vedomie - duša, práve také a také telo, narodilo sa v istých podmienkach, a rieši isté veci. Čo je vlastne pointou celého tu? Aký je zmysel života, keď telo je len dočasné? To sú otázky, ktoré by si mal klásť každý inteligentný človek, a hľadať odpoveď, až kým ju nenájde. A keď dostatočne úprimne hľadá, nájde ju, a to dá jeho životu úplne iný rozmer - skutočný zmysel existencie. V opačnom prípade, ako to v dnešnej dobe - Kali-yuga, bohužiaľ vidíme, ľudia bez poznania považujú samých seba za hmotné telo, a ich najväčšou snahou, ktorej sú schopní, je bezuzdné snaženie sa o čo najväčší zmyslový pôžitok, ktorý môžu z toho tela dostať. Myslia si, že potom budú šťastní. A funguje im toto primitívne prvoplánové snaženie? Odpovedať si môže každý sám. Pokiaľ má niekto dostatok introspektívy a úprimnosti k sebe samému, musí uznať, že ešte nedosiahol to, čo hľadá - trvalé šťastie, zbavenie sa strachu, a večnú existenciu plnú radosti a poznania. Pričom riešenie má každý nadosah. Stačí len...