Ľudská duša -
bezpodmienečná láska
Podmíněnost mateřské lásky u myslících bytostí můžeme sledovat ve vývoji .. zvířata nemají důvod svoji plodnost odsouvat nebo posouvat na dobu, až si to rozmyslí, že je to vhodné. Tato promyšlená těhotenství nám nevědomky formují i lásku k dětem, která není tak samozřejmá jako u zvířat. Myslím, že důsledkem toho je snižující se plodnost mužů a odmítání plodnosti u žen. Je potřeba se na to podívat víc do minulosti, co jsme si kdysi vymysleli, to teď prožíváme jako realitu ..
chapem....toto o com hovoris pre mna nie je podmienenost lasky, len podmienenost otehotnenia, ale ked uz zena otehotnie, ci skor, alebo neskor, tak ta samotna laska ku konretnemu dietatu, ktore pocala nema podmienky
tym zvieratam si nalozila :) nie som sice odbornik ale videla som davnejsie v TV par zaujimavych dokumentov kde rozoberali prave rozmnozovanie u zvierat a ake su medzi druhmi velke odlisnosti, spominali napr., ze ked sa niektore zvierata citia ohrozene, tak sa nerozmnozuju, pud sebazachovy prevladne, rovnako vycitia bliziace sa velke zmeny pocasia a aj keby to bolo v dobe ich parenia tak to odsunu a nebudu sa rozmnozovat, taktiez keby boli zranene alebo chore, jedna sa najma o druhy, ktore rodia menej mladat a dlhsie ich vychovavaju, napr. selmy (cize druhy, ktore su v rodeni podobne ludom) a naopak su druhy, pri ktorych pud rozmnozovaci prevladne nad pudom sebazachovy, napr. obojzivelniky - vid migracie ziab, cize druhy, ktore rodia vela mladat a nevychovavaju ich vobec alebo nie dlhsi cas, v podstate spominali, ze cim je ich nervova sustava menej komplikovana, tym je ich rozmnozovaci pud castokrat silnejsi a naopak, vyspelejsie druhy zvierat si to vedia v uvodzovkaach "zvazit".....a potom napr. porovnavali druhy v zavislosti od toho ci su premnozene (ako keby to priroda vycitila a jedinci sa od urciteho bodu zacinaju rozmnozovat menej casto) alebo im naopak hrozi vyhynutie a tak povediac druh zacne rozmnozovanim bojovat o zivot, tie rozdiely su zaujimave, vzdy su ale aj vynimky......len to som chcela, ze ani toto nie je az tak odlisne u ludi ako u niektorych zvierat :) zeny sice uvazuju mozno ci im to sadne do rozpoctu a ine veci a zvierata "uvazuju" o inom, ale nie je to vyslovene - "je doba parenia, bez vyhrad skocme na to"-PUH-
skôr ako začneš chcieť hodnotiť druhého človeka, skús vyčistiť svoje vnútro od všetkých negatívnych pocitov, ktoré ti ležia v žalúdku. je dobré si najprv vypláchnuť vlastný žalúdok a nemať v ňom nič tak, aby prípadná láska ak tam v srdci nejaká je, nebola utopená v kypiacich jedoch. to je stav kedy človek uvažuje triezvo. ak dokážeme aktivovať svoje srdce, vnímame veci trochu inak - iracionálne. racionálny rozum nám povie, urobil som zlú vec, som zlý človek. srdce nám zase nepriamo hovorí: toto sú moje vlastnosti, moje pocity, moje potreby, moje ego, moje problémy, moje skutky, ale kto som JA? ten druhý človek môže spraviť čokoľvek, podstata jeho JA sa nikdy nezmení a je taká istá ako moja.
http://www.zverokruh.sk/astrologicke-clanky/paradox-objektivnej-pravdy-a-reality/
z tohto pohľadu je zákerný človek iba veľký chudák, ktorého aj tak neminie karma a ak mu chceme pomôcť, tak "dobré" skutky a slová mu aj tak nepomôžu v jeho očiste duše a pochopení svojho nešťastia. otázka však je či mu pomôže pľuvanec, nadávka, alebo spätné vybíjanie si zlosti ubližovaním. možno ten človek bol zatrpknutý a zlý práve kvôli tomu, že mu v detstve niekto ubližoval.
a ak sa zamyslíme, prečo mal niekto takú karmu v detstve, musel si ju za niečo zaslúžiť a takto by sem šli od príčiny k príčine až by sme zistili, že je úplne bezpredmetné a prízemné niekoho súdiť, pretože je to nevyhnutný kolobeh / cyklus kariem a znovuzrodenia a jediný spôsob ako sa z toho vymaniť a pochopiť je ZOBUDIŤ SA, odpustiť a prerušiť kolobeh "ohadzovania sa kameňmi". pretože aj tak, keď vypustíme agresívny čin, alebo len myšlienku na niekoho, zostávame v tomto kolobehu a myslíme si, že sme dali niekomu "príučku" a "vychovali" ho
žitie pozemského života nižšou mysľou je čvachtanie sa v emóciách, hádkach, nenávistiach, ohováračkach, predsudkoch, súdeniach a myslíme si, že to je realita, že takto sa žije. keď sa na to pozrieme s čistým žalúdkom aj srdcom, zistíme, že náš každodenný život je totálna ilúzia, nezmysel, ktorý je tak nezmyselný ako sen. ako keby sme sa zobudili zo sna, v ktorom nám niekto ublížil, tak vstanem z postele a pôjdem mu jednu vylepiť. z pohľadu zacyklenosti kariem je súdenie človeka niečo ako tvrdenie, že prvá bola sliepka a potom vajce. a v skutočnosti sliepka aj vajce je jedno a to isté, len my vidíme akosi dvojmo. takže pokiaľ budeme vidieť dvojmo, nevrátime sa do pokoja v duši - do jednoty