Ľudská duša -
bezpodmienečná láska
Bezpodmienečná láska, láska dávajúca bez nároku na odmenu, to je niečo čomu sa je potrebné učiť, už celé generácie je totiž v ľuďoch hneď v počiatkoch potlačená, vytvárame si voči sebe navzájom nezmyselné závislosti a nároky, obmedzujeme sa v mene tzv. „lásky“ ktorá ale so skutočnou láskou dávajúcou a nič neočakávajúcou nemá nič spoločné
Zaujalo ma , že v mnohých indiánskych kultúrach nepoznajú vďačnosť, ak niekomu zachránite život, dotyčný človek, ani jeho rodina a kmeň nebudú pociťovať najmenšie známky vďačnosti.... sú tak zmierení s kolobehom života a smrti, necítia so smrti strach a záchranu svojho života považujú za Vaše slobodné rozhodnutie, nárok na odmenu a vďačnosť s tým nemá nič spoločné predsa!
Je to tak oslobodzujúce pre všetkých zúčastnených, ak totiž nedokážete v danom momente pomôcť a ten život zachrániť, nik vás nebude za to súdiť, žiadne pocity viny nenaskočia a ďalej sa bez záťaže viny môžete šťastne a slobodne rozhodovať , i vďačnosť vie byť poriadne ťaživá, pociťujete povinnosť, ktorá vás však môže značne obmedzovať.... to sa tým indiánom ľahko žije v neustálej „prítomnosti“ keď sa navzájom nezaťažujú očakávaniami a rešpektujú slobodné rozhodnutia ostatných, dávajú lebo chcú :)
No my nie sme v amazonskej džungli, nie sme vychovaní v bezpodmienečnej láske a rešpekte voči našim rozhodnutiam, bezpodmienečnej láske sa musíme učiť a narážame neustále na prekážky, keďže celá spoločnosť funguje na obchodnom vnímaní vzťahov....
na napravenie málokedy stačí jeden život, dcéry opakujú chyby svojich mám v rôznych variáciách, lebo len chcenie zmeny často nestačí, reakcie naskakujú nečakane, je to naozaj ako program ktorý si žije svojim vlastným životom bez ohľadu na našu vôľu....
všetci sa učíme....
si skvelá že si vyhodila antidepresíva po mesiaci, mne to trvalo asi 15 rokov :)
-HEART--FLOWER-
premýšľam o tom práve preto intenzívnejšie, že onedlho budem mamou, nerada by som naučila svoje dieťa vzorcom a pravidlám, ktoré sa bude potom krkolomne musieť odnaučovať :D
mám to isto o to ľahšie, že moja mama nemala vlastné ničivé programy a nepreniesla ich (chtiac-nechtiac) na mňa
Nemusis nic myslim,
ani treba to mysleni nemen.Jen to mysleni ber z rezervou a nadhledem.
Jako kdyz treba poslouchas "blbosti" v radiu.
Slovo radikalne uuuplne rozeber a sloz si s neho treba Nekal i dar.
Ze stejnych pismen mam hned pohodovejsi pocit.
Jde jen o to jak je preskupim.Pismena jsou stale stejna...-ROLL-
Mama mne mlatila do te doby ,nez si o mne zlomila nohu.
Kdyz jsem byl za trest zamceny,pak okna nebyla vysoko a nemela mrize.
Nejvice mne ve skole bavila velka prestavka.
Urcity problem u mne stale setrvava.Jakmile mne chce nekdo prevychovat....utecu.
podla mna treba pochopit, preco ten program bezi. lahsie sa nieco odstranuje, ak clovek chape pricinu. ak clovek pochopi pricinu, castokrat nasledok (teda ten program) prestane bezat... pride mi to akokeby sa tie vzorce spravania a programy opakovali prave preto, aby sme si uvedomili pricinu a vyriesili to. ak sa clovek snazi zmenit bez pochopenia priciny, neriesi to nic. jedine co sa stane je, ze nieco v sebe potlaca. a to nieco sa niekde vytlaci skor ci neskor von a to moze napachat dost velke skody.
je, kým si to neuvedomíme, potom už môžeme hľadať príčinu, len pozor aby sme sa nestali posadnutí hľadaním príčin :D to už by bežal ďalší program a prítomnosť by nám naďalej unikala.... :)
ja si vlastne ani nemyslím že človek by sa mal snažiť zmeniť, stačí ak sa naučí byť sám sebou :)
Je však možné z duality vystúpiť - sebaodovzdaním - úplné odovzdanie sa do Božej vôle - mystická smrť - pripravovaná mnoho a mnoho životov, je uskutočnená v okamihu...
...vedomie ľudské sa rozšíri - dualita zmizne a sme v Duchovnom srdci a v neustálej bezpodmienečnej láske...
Je potrebné pochopiť, že všetky naše túžby namierené do vonkajšieho dualitného sveta nikdy nekončia...mnohé však môžu odpadnúť vyčerpaním, naplnením alebo znechutením...
Stačí sa jej odovzdať a nechať ju do seba vstúpiť.
A najúžasnejšie na tom je, že tá láska sa nepýta, či som dokonalá, či nemám chyby, či som dosť svätá. Ona potrebuje iba prijatie. :)
...vrátane posudzovania seba
Osobne veľké požiadavky v materiálnych otázkach nemám...
Pokiaľ je niekto nasmerovaný do sveta - za peniazmi, mocou, slávou,
zmyslovými zážitkami - nie je možné mu ani poradiť ani zabrániť -
tak ako sviňu od plného válova neodtrhneme ani párom volov...
...preto aj popis jednotlivých stupňov kresťanskej mystiky môže vyznievať
ako suchá teória...
...žiť vo svete - ale nie zo sveta...
Materiálne veci, ktoré "vlastníme" sú iba prostriedkom k našemu duchovnému vývoju - nie sú cieľom alebo zmyslom života.
Sme len správcami vecí, majetku, peňazí - všetko je potrebné užívať a spravovať k prospechu všetkých...a teda i "svojmu"...
K Tvojej otázke...keď rieka vtečie do oceánu nájde tam potom ešte tú svoju vodu?