Ľudská duša -
ako sa vyrovnat so smrtelnostou
neznámy » lak | 22.3.2017 08:30
Sme v úlohe čakajúcich pozorovateľov. Preto slovo "vraj".;)
V poslednej dobe som zažila pár "odchodov", niektoré momenty boli silné a nečakané. Ako to už v živote býva.
V takých chvíľach sa rúca každá póza aj falošný sebaobraz. O nezmyselnosti hlúpych šarvátok škoda reči.... -BYE-
V poslednej dobe som zažila pár "odchodov", niektoré momenty boli silné a nečakané. Ako to už v živote býva.
V takých chvíľach sa rúca každá póza aj falošný sebaobraz. O nezmyselnosti hlúpych šarvátok škoda reči.... -BYE-
neznámy | 22.3.2017 08:55
Ako skutočnú smrť vidím stratu zmyslu života. Ale verím aj, že je to pre mnohých len dočasná skutočná smrť a je tu pre skúsenosť.
V smrť života neverím. Presnejšie, nie že neverím, to by som musela najprv uveriť na základe nejakých argumentov. Ja to existenciálne vnímam, že život nie je o tomto tu len. Toto tu, čo žijeme je len fragment života.
Ale verím, že existenciálny strach morí dosť ľudí, osobne som poznala jednu takú ženu. A to je potom paradox. Keď je náplňou života strach zo smrti.
V smrť života neverím. Presnejšie, nie že neverím, to by som musela najprv uveriť na základe nejakých argumentov. Ja to existenciálne vnímam, že život nie je o tomto tu len. Toto tu, čo žijeme je len fragment života.
Ale verím, že existenciálny strach morí dosť ľudí, osobne som poznala jednu takú ženu. A to je potom paradox. Keď je náplňou života strach zo smrti.
neznámy | 22.3.2017 09:01
je to zvláštny pocit pravda, ale tak načo sa trápiť celý život tým čo človek nemá (nesmrteľnosť) a neupriamiť pozornosť skôr na to čo má :)
tie myšlienky má občas každý je to normálne a v tomto sú úžasné zvieratá ako žijú plný život aké sú a smrť ich nijak netrápi, takže ak napadne myšlienka smrteľnosti mne tak idem k zvieratám do ich spoločnosti, pozorujem ich a ak nie sú tak si dám v pohodlí čaj a pozerám o zvieratách pekný dokumentárny film .........
tie myšlienky má občas každý je to normálne a v tomto sú úžasné zvieratá ako žijú plný život aké sú a smrť ich nijak netrápi, takže ak napadne myšlienka smrteľnosti mne tak idem k zvieratám do ich spoločnosti, pozorujem ich a ak nie sú tak si dám v pohodlí čaj a pozerám o zvieratách pekný dokumentárny film .........
neznámy | 22.3.2017 11:14
no v tom ti môže pomôcť to čo napísala Modrá .......
ak sme (duše) v človeku len ako v jednej z mnohých foriem existencie tak sa vlastne dá na tie ďalšie formy tešiť
otázka "kto som" je zapeklitá a práve preto sa ňou už príliš nezapodievam a robím čo viem môžem a sa kde a ako dá, jedným slovom uľahčovať život iným ľuďom rôznym spôsobom a to je toľko práce že na myšlienky o sebe nezostáva priestor čas, ľudia čo vela dumajú o sebe sa môžu dostať do totálneho prázdna a schaosiť sa na mašlu, tak odporúčam - činnosť a dumanie obmedziť, len obmedziť lebo poprieť sa smrtelnosť nedá to je jasné
(osobne som tieto úvahy obmedzila do takej miery že sa týmto myšlienkam venujem už iba na pohreboch kde je to tak nejak prirodzené)
ak sme (duše) v človeku len ako v jednej z mnohých foriem existencie tak sa vlastne dá na tie ďalšie formy tešiť
otázka "kto som" je zapeklitá a práve preto sa ňou už príliš nezapodievam a robím čo viem môžem a sa kde a ako dá, jedným slovom uľahčovať život iným ľuďom rôznym spôsobom a to je toľko práce že na myšlienky o sebe nezostáva priestor čas, ľudia čo vela dumajú o sebe sa môžu dostať do totálneho prázdna a schaosiť sa na mašlu, tak odporúčam - činnosť a dumanie obmedziť, len obmedziť lebo poprieť sa smrtelnosť nedá to je jasné
(osobne som tieto úvahy obmedzila do takej miery že sa týmto myšlienkam venujem už iba na pohreboch kde je to tak nejak prirodzené)
neznámy | 22.3.2017 11:22
Strach ze smrti je jeden z největších důvodů pro vzájemné kradení si energie, jakož i získání následného pocitu: strachu ze smrti ;)
Jde jen o touhu přežít. Nic víc :)
Těmi "zloději" jsme my všichni, kdož hledáme pomoc VNĚ. Je jedno, jestli je naším energetickým "poskytovatelem" osoba nám blízká (dítě, rodič, partner). Většinou jde o osobu energeticky "slabší" či jinak momentálně oslabenou. Ta bývá "zdrojem", vlastně si o to sama "říká" svým aktuálním vyzařováním (skvěle dešifrují zvířata).
Neděláme tak totiž na vědomé úrovni a s úmyslem ublížit. Přesto děje se.
Pokud někdo na vlastní kůži prožije zážitek blízký smrti, většinou posléze zjistí, že všechno, čemu logicky uvěřil, může být úplně jinak, než si původně myslel.
Člověk totiž může dohlédnout k informaci, že strach bychom neměli mít ze smrti a naší smrtelnosti, ale ze života, který TU žijeme.
Okamžikem svého zrození se do hmotného života dostáváme na cestu Dar - závoj zapomnění, tudíž strach ze smrti se nám zdá naprosto přirozený. Logicky - pamatovat si všechna svá umírání, trýznění, bolesti - asi bychom se zbláznili. Přesto jsou v našich buňkách uloženy prastaré informace o strachu ze smrti, strachu o život, o zajištění potravy, pokračování rodu, atd. Proto cítíme jakýsi podvědomý strach - je složité jej definovat - a tak ho nazýváme strachem ze smrti.
Je těžké dělat díry do Matrixu této iluze, ale jde to.
Ten nástroj je UVĚDOMOVÁNÍ SI PŘÍTOMNOSTI. V přítomnosti totiž není strach, je jen Božské a všudypřítomné JÁ.
A to ví, že smrt je jen začátek. A pokračování. Něco jako never ending stories ;)
Jde jen o touhu přežít. Nic víc :)
Těmi "zloději" jsme my všichni, kdož hledáme pomoc VNĚ. Je jedno, jestli je naším energetickým "poskytovatelem" osoba nám blízká (dítě, rodič, partner). Většinou jde o osobu energeticky "slabší" či jinak momentálně oslabenou. Ta bývá "zdrojem", vlastně si o to sama "říká" svým aktuálním vyzařováním (skvěle dešifrují zvířata).
Neděláme tak totiž na vědomé úrovni a s úmyslem ublížit. Přesto děje se.
Pokud někdo na vlastní kůži prožije zážitek blízký smrti, většinou posléze zjistí, že všechno, čemu logicky uvěřil, může být úplně jinak, než si původně myslel.
Člověk totiž může dohlédnout k informaci, že strach bychom neměli mít ze smrti a naší smrtelnosti, ale ze života, který TU žijeme.
Okamžikem svého zrození se do hmotného života dostáváme na cestu Dar - závoj zapomnění, tudíž strach ze smrti se nám zdá naprosto přirozený. Logicky - pamatovat si všechna svá umírání, trýznění, bolesti - asi bychom se zbláznili. Přesto jsou v našich buňkách uloženy prastaré informace o strachu ze smrti, strachu o život, o zajištění potravy, pokračování rodu, atd. Proto cítíme jakýsi podvědomý strach - je složité jej definovat - a tak ho nazýváme strachem ze smrti.
Je těžké dělat díry do Matrixu této iluze, ale jde to.
Ten nástroj je UVĚDOMOVÁNÍ SI PŘÍTOMNOSTI. V přítomnosti totiž není strach, je jen Božské a všudypřítomné JÁ.
A to ví, že smrt je jen začátek. A pokračování. Něco jako never ending stories ;)
neznámy | 22.3.2017 14:55
Tento naliehavy pocit maju najma ludia ktory veria len vlastnym ociam a uznavaju len materialne hodnoty.Kladu si dookola tu istu otazku co sa stane s mojim majetkom dokonca aj vlastna podstata ide bokom.Ak sa trochu uvedomuju tak sa pytaju naco to je dobre tento zivot zit a umriet...odvovodnenie je ale hned naporudzi zhromazdovat co najviac majetku.Prepac.
neznámy | 22.3.2017 21:02
Niekedy si uvedomujem hrôzu smrteľnosti, v ktorej žijeme ako ľudské bytosti a ako nás tá hrôza robí zraniteľnými. Sú chvíle, keď si uvedomujem, že SOM a som súčasťou tohto sveta. Je to pocit prázdnoty aj plnosti , odťažitosti aj jednoty zároveň.
Dostala som do daru silnú vieru ( nie v náboženskom zmysle), je súčasťou mojej mentálnej výbavy a pomáha mi neprepadať bezútešnosti. Jednoducho verím, že tento život má vyšší zmysel. Nepotrebujem o tom hovoriť, rozjímať... jednoducho to tak mám. Napriek tomu, občas sa o tom roprávam s ľuďmi, ktorí si život na Zemi, existenciu človeka ako mysliacej a cítiacej bytosti vysvetľujú výlučne na biochemickom základe a dokážu to podať fascinujúcim spôsobom (vedecký pohľad). Rešpektujem aj taký pohľad, ale neviem si celkom predstaviť, ako je možné žiť s takým svetonázorom a nezblázniť sa.:)
Dostala som do daru silnú vieru ( nie v náboženskom zmysle), je súčasťou mojej mentálnej výbavy a pomáha mi neprepadať bezútešnosti. Jednoducho verím, že tento život má vyšší zmysel. Nepotrebujem o tom hovoriť, rozjímať... jednoducho to tak mám. Napriek tomu, občas sa o tom roprávam s ľuďmi, ktorí si život na Zemi, existenciu človeka ako mysliacej a cítiacej bytosti vysvetľujú výlučne na biochemickom základe a dokážu to podať fascinujúcim spôsobom (vedecký pohľad). Rešpektujem aj taký pohľad, ale neviem si celkom predstaviť, ako je možné žiť s takým svetonázorom a nezblázniť sa.:)
neznámy | 22.3.2017 21:46
Ach, tie synchronicity...toto mi teraz nabehlo vedľa http://silavedomia.sk/v-skutocnosti-nikdy-nezomrieme-veda-hovori-o-vecnom-vedomi/
fiohattu | 23.3.2017 11:55
Kedysi som riešila podobné veci, a nevyriešila som nič iba som to prijala a je to oveľa lepšie... a prišla som na to, že ma viac desí predstava, že by som tu mala byť večne medzi týmito ľudmi a v tejto drine, povedzme si, že nie je to tu med lízať... brr :) -LOL-
Stránka:
Počítam horoskop...