mesiac
Pondelok, 23.9.2019
Meniny má Zdenka

Ľudská duša - 

ako sa vyrovnat so smrtelnostou

nair
nair | 21.3.2017 22:57
tak toto uvedomenie si , ze raz nebudem ma desi neviem to akceptovat, mate to niekto podobne..-SAD-
neznámy
neznámy » nair | 21.3.2017 23:53
Existenciálny strach. Všetci to tak majú, či už si to uvedomujú alebo nie. Rodíme sa pre smrť, je to údel, s ktorým žijeme.
Lahšie vraj odchádzajú tí, ktorí žili činorodo a zmysluplne.
lak
lak | 22.3.2017 00:17
:) s vedomim bliziacej sa smrti prichadza pokoj.. prekvapivo :)

"Lahšie vraj odchádzajú tí, ktorí žili činorodo a zmysluplne."

bez "vraj", pravda je :) a uplne najlahsie ti s cistym svedomim :D -SHAME-
neznámy
neznámy » nair | 22.3.2017 00:32
ani ja to neviem akceptovať,,občas vzhľadom na môj zdravotný stav umieram aj tri x denne,,,,-NOOO-,,hlavne sa snažím prežiť všetko čo sa mi núka akoby to bolo posledný krát,,,,a som vďačná za každý nový deň,,,,
Johanna
Johanna » nair | 22.3.2017 08:14
u mňa je to opačne :) niekedy by som na recykláciu išla už rada :)
neznámy
neznámy » lak | 22.3.2017 08:30
Sme v úlohe čakajúcich pozorovateľov. Preto slovo "vraj".;)

V poslednej dobe som zažila pár "odchodov", niektoré momenty boli silné a nečakané. Ako to už v živote býva.

V takých chvíľach sa rúca každá póza aj falošný sebaobraz. O nezmyselnosti hlúpych šarvátok škoda reči.... -BYE-
neznámy
neznámy | 22.3.2017 08:32
Ty vieš z nás najlepšie, o čom to je. Krásne dni.-FLOWER--FLOWER-
neznámy
neznámy | 22.3.2017 08:47
želám podobne...:)
neznámy
neznámy » nair | 22.3.2017 08:55
Ako skutočnú smrť vidím stratu zmyslu života. Ale verím aj, že je to pre mnohých len dočasná skutočná smrť a je tu pre skúsenosť.
V smrť života neverím. Presnejšie, nie že neverím, to by som musela najprv uveriť na základe nejakých argumentov. Ja to existenciálne vnímam, že život nie je o tomto tu len. Toto tu, čo žijeme je len fragment života.
Ale verím, že existenciálny strach morí dosť ľudí, osobne som poznala jednu takú ženu. A to je potom paradox. Keď je náplňou života strach zo smrti.
neznámy
neznámy » nair | 22.3.2017 09:01
je to zvláštny pocit pravda, ale tak načo sa trápiť celý život tým čo človek nemá (nesmrteľnosť) a neupriamiť pozornosť skôr na to čo má :)

tie myšlienky má občas každý je to normálne a v tomto sú úžasné zvieratá ako žijú plný život aké sú a smrť ich nijak netrápi, takže ak napadne myšlienka smrteľnosti mne tak idem k zvieratám do ich spoločnosti, pozorujem ich a ak nie sú tak si dám v pohodlí čaj a pozerám o zvieratách pekný dokumentárny film .........
nair
nair | 22.3.2017 09:57
jasne ze nad tym nerozmyslam stale , ale ma to obcas chyti a ked si predstavim ako to bude ked nebudem tak mam des a hrozu a potom vyskoci otazka kto som vlastna a co tu na zemi robim ide o taky zly pocit neviem ci ste to citili niekto takto.
neznámy
neznámy » nair | 22.3.2017 11:14
no v tom ti môže pomôcť to čo napísala Modrá .......
ak sme (duše) v človeku len ako v jednej z mnohých foriem existencie tak sa vlastne dá na tie ďalšie formy tešiť

otázka "kto som" je zapeklitá a práve preto sa ňou už príliš nezapodievam a robím čo viem môžem a sa kde a ako dá, jedným slovom uľahčovať život iným ľuďom rôznym spôsobom a to je toľko práce že na myšlienky o sebe nezostáva priestor čas, ľudia čo vela dumajú o sebe sa môžu dostať do totálneho prázdna a schaosiť sa na mašlu, tak odporúčam - činnosť a dumanie obmedziť, len obmedziť lebo poprieť sa smrtelnosť nedá to je jasné

(osobne som tieto úvahy obmedzila do takej miery že sa týmto myšlienkam venujem už iba na pohreboch kde je to tak nejak prirodzené)
neznámy
neznámy » nair | 22.3.2017 11:22
Strach ze smrti je jeden z největších důvodů pro vzájemné kradení si energie, jakož i získání následného pocitu: strachu ze smrti ;)
Jde jen o touhu přežít. Nic víc :)

Těmi "zloději" jsme my všichni, kdož hledáme pomoc VNĚ. Je jedno, jestli je naším energetickým "poskytovatelem" osoba nám blízká (dítě, rodič, partner). Většinou jde o osobu energeticky "slabší" či jinak momentálně oslabenou. Ta bývá "zdrojem", vlastně si o to sama "říká" svým aktuálním vyzařováním (skvěle dešifrují zvířata).
Neděláme tak totiž na vědomé úrovni a s úmyslem ublížit. Přesto děje se.

Pokud někdo na vlastní kůži prožije zážitek blízký smrti, většinou posléze zjistí, že všechno, čemu logicky uvěřil, může být úplně jinak, než si původně myslel.

Člověk totiž může dohlédnout k informaci, že strach bychom neměli mít ze smrti a naší smrtelnosti, ale ze života, který TU žijeme.

Okamžikem svého zrození se do hmotného života dostáváme na cestu Dar - závoj zapomnění, tudíž strach ze smrti se nám zdá naprosto přirozený. Logicky - pamatovat si všechna svá umírání, trýznění, bolesti - asi bychom se zbláznili. Přesto jsou v našich buňkách uloženy prastaré informace o strachu ze smrti, strachu o život, o zajištění potravy, pokračování rodu, atd. Proto cítíme jakýsi podvědomý strach - je složité jej definovat - a tak ho nazýváme strachem ze smrti.

Je těžké dělat díry do Matrixu této iluze, ale jde to.
Ten nástroj je UVĚDOMOVÁNÍ SI PŘÍTOMNOSTI. V přítomnosti totiž není strach, je jen Božské a všudypřítomné JÁ.
A to ví, že smrt je jen začátek. A pokračování. Něco jako never ending stories ;)
lak
lak | 22.3.2017 13:29
aha, ja som pisala zo skusenosti zazitkov blizkej smrti, nie pozorovatela..

inak suhlasim :D

-BYE-
zajo
zajo » nair | 22.3.2017 13:45
Strach? To nie skor lutost za blizkymi co tu clovek jedneho dna zanecha.... -NOSMILE-
voltaire
voltaire » nair | 22.3.2017 14:55
Tento naliehavy pocit maju najma ludia ktory veria len vlastnym ociam a uznavaju len materialne hodnoty.Kladu si dookola tu istu otazku co sa stane s mojim majetkom dokonca aj vlastna podstata ide bokom.Ak sa trochu uvedomuju tak sa pytaju naco to je dobre tento zivot zit a umriet...odvovodnenie je ale hned naporudzi zhromazdovat co najviac majetku.Prepac.
neznámy
neznámy » nair | 22.3.2017 21:02
Niekedy si uvedomujem hrôzu smrteľnosti, v ktorej žijeme ako ľudské bytosti a ako nás tá hrôza robí zraniteľnými. Sú chvíle, keď si uvedomujem, že SOM a som súčasťou tohto sveta. Je to pocit prázdnoty aj plnosti , odťažitosti aj jednoty zároveň.
Dostala som do daru silnú vieru ( nie v náboženskom zmysle), je súčasťou mojej mentálnej výbavy a pomáha mi neprepadať bezútešnosti. Jednoducho verím, že tento život má vyšší zmysel. Nepotrebujem o tom hovoriť, rozjímať... jednoducho to tak mám. Napriek tomu, občas sa o tom roprávam s ľuďmi, ktorí si život na Zemi, existenciu človeka ako mysliacej a cítiacej bytosti vysvetľujú výlučne na biochemickom základe a dokážu to podať fascinujúcim spôsobom (vedecký pohľad). Rešpektujem aj taký pohľad, ale neviem si celkom predstaviť, ako je možné žiť s takým svetonázorom a nezblázniť sa.:)
neznámy
neznámy » nair | 22.3.2017 21:40
A kde ako sa vytratíš, keď už podľa Teba nebudeš? To chceš toto telo vláčiť celú večnosť so sebou :)
neznámy
neznámy | 22.3.2017 21:46
Ach, tie synchronicity...toto mi teraz nabehlo vedľa http://silavedomia.sk/v-skutocnosti-nikdy-nezomrieme-veda-hovori-o-vecnom-vedomi/
fiohattu
fiohattu » nair | 23.3.2017 11:55
Kedysi som riešila podobné veci, a nevyriešila som nič iba som to prijala a je to oveľa lepšie... a prišla som na to, že ma viac desí predstava, že by som tu mala byť večne medzi týmito ľudmi a v tejto drine, povedzme si, že nie je to tu med lízať... brr :) -LOL-
Stránka:
1 2 3 >
 

Počítam horoskop... Počítam horoskop...