Ľudská duša -
...
Rojkovia vidia cez oka siete zamrezovany svet, vidia iba klamne otvory, konaju v zhode s tym a nevedia, ze tie obrazy su len nezmyselne ulomky obrovskeho celku. Tito rojkovia nie su, ako si to myslis, fantasti a basnici, su to robotnici, nikdy neodpocivajuci pracovnici sveta, ktorych zhryza sialena tuzba konat. Podobaju sa pracovitym skarabeom, ktory sa skriabu po hladkej rure a potom sa do nej zhora zvalia. Hovoria, ze bdeju, ale to, co pokladaju za zivot, je v skutocnosti sen, vopred urceny vo vsetkych detailoch, sen, na ktory nema nijaky vplyv ich vola.
Bolo a je niekolko ludi, ktori si to uvedomovali, ze prezivaju sen, boli to priekopnici, ktori sa vystverali az na basty, za ktorymi sa skryva vecne prebudene Ja – mam na mysli takych jasnozrivych ludi ako Descartes, Schopenhauer a Kant. Nemali vsak k dispozicii zbrane potrebne na dobytie pevnosti a ich vyzva do boja spacov nezobudila.
Bdiet je vsetko.
Prvy krok k tomuto stavu je taky jednoduchy, ze ho moze urobit kazde dieta. Len ten, kto ma zmatenu mysel a zabudol, ako sa chodi, ostal stat paralyzovany na dvoch nohach, lebo nechce odlozit barle, ktore zdedil po predchodcoch. Bdiet je vsetko. Bdi pri vsetkom, co robis. Nepokladaj sa uz za prebudeneho. Nie, spis a sniva sa ti.
Sustred vsetky sily a vpust na chvilu do seba ten pocit – teraz bdiem. Ak sa ti to podari, hned zistis, ze stav, v ktorom si sa nachadzal sa ti bude javit ako driemoty a spanok.
Je to prvy vahavy krok na dlhej, predlhej ceste, ktora vedie od otroctva k vsemocnosti.
Takto napreduj od jedneho prebudenia k druhemu. Niet potom takej mucivej myslienky, ktoru by si nevedel zapudit. Ostane v uzadi a uz ti nemoze hrozit. Vznasat sa nad nou, ako sa rozprestiera koruna stromu nad suchymi konarmi.
Bolesti pominu, tak ako opada suche listie len co sa toto prebudenie dotkne tvojho tela. Ladove kupele brahmanov, noci bez spanku Budhovych ziakov a krestanskych asketov, sebatyranie indickych fakirov su iba merave obrady, svedciace o tom, ze tam kdesi cnel chram tych, ktori sa usilovali uchovat si stav bdenia.
Citaj posvatne spisy vsetkych narodov – vsetkymi sa tiahne ako cervena nit skryta veda bdenia. Je rebrikom Jakuba, ktory celu noc bojuje s anjelom Pana, az kym nepride den a neprinesie mu vitazstvo.
Ak chces premoct smrt, musis stupat z priecky na priecku, az kym sa neprebudis.
Uz najspodnejsia priecka sa nazyva Genius. Ako pomenovat vyssie priecky? Masy ich nepoznaju a pokladaju ich za legendy. Dejiny Troje sa pokladali za legendu, az kym neprisiel clovek, ktory mal odvahu a rozhodol sa pustit do vykopavok. Na ceste k prebudeniu bude prvym nepriatelom, ktoreho stretnes tvoje vlastne telo. Bude proti tebe bojovat, az kym kohut po prvy raz nezakikirika. Ale ked pobadas den vecneho prebudenia, co ta deli od spacov, ktori sa nazdavaju, ze su ludia a nevedia, ze su spiacimi bohmi, aj z tvojho tela sa vytrati spanok a svet sa ti pokori.
Potom budes moct, ak budes chciet, robit zazraky a nebudes musiet cakat ako otrok, ci kruty falosny boh bude taky laskavy a bud ta zahrnie darmi, alebo ti odtne hlavu.
Prirodzene, pre teba prestane existovat stastie, ake pozna verny pes – sluzit svojmu panovi, ale bud k sebe uprimny – chcel by si hoci aj teraz menit so svojim psom?
Nech ta neodradi strach, ze v tomto zivote nedosiahnes ciel. Ten, ktory vykrocil po tejto ceste, sa vzdy vrati do sveta, vybaveny vnutornou zrelostou, ktora mu umozni pokracovat v praci. Zrodi sa ako „genius“.
Na chodniku, ktory ti ukazujem, sa stretnes s mnohymi cudnymi udalostami – mrtvi, ktorych si poznal precitnu a budu sa s tebou zhovarat. Su to len obrazy! Zjavia sa ti osvietene siluety a daju ti pozehnanie. Su to len obrazy! Formy, ktore vyvolalo k zivotu tvoje telo. To telo silou tvojej vole umrie carodejnou smrtou a zmeni sa na ducha, rovnako ako lad, na ktorom sa zalozi vatra, sa zacne vyparovat.
Ked sa zbavis mrtvoly v sebe, az potom budes moct povedat – teraz som navzdy od seba odpudil spanok.
Vtedy sa stane zazrak, ktoremu ludia nevedia uverit – pretoze ich zmysly klamu a nechapu, ze hmota a sila su to iste – zazrak, ze ak ta aj pochovaju, v truhle mrtvola nebude. Az potom budes vediet rozoznat, co je skutocnost a co iba zdanie. Ten, koho postretnes, bude moct byt len jednym z tych, ktori sa vydali po tejto ceste pred tebou.
Vsetci ostatni su len tiene. Doposial nevies, ci si najstastnejsou alebo najnestastnejsou bytostou. Ale nicoho sa neboj. Ani jedneho z tych, ktori sa vydali po chodniku, co vedie k prebudeniu, aj ked zbludil, jeho sprievodcovia neopustili. Chcem ta upozornit na znak, podla ktoreho spoznas, ci zjav ktory postretnes, je skutocnostou alebo iba obrazom: ak sa k tebe priblizi, ak je tvoje vedomie zmatene, ak su predmety vonkajsieho sveta neurcite, alebo miznu, bud v strehu. Never! Zjav je len castou teba. Ak zjav nechapes, je to len prizrak, zlodej, ktory ta obera o cast tvojho zivota.
Zlodeji, ktori si privlastnuju silu ducha, su horsi ako zlodeji, akych pozname v zivote. Pritahuju ta ako bludicky v mocariskach, ponukaju ti falosnu nadej ale potom ta zanechaju v temrave a navzdy miznu. Nedaj sa zaslepit nijakym zazrakom, ktory udajne robia pre teba, nijakym posvatnym menom, ktorym seba nazyvaju, nijakym proroctvom, ktore vyslovia, ani vtedy, ak sa uskutocni – su to tvoji uhlavni nepriatelia, vyhnani z pekla tvojho tela, s ktorymi bojujes o moc. Vedz, ze zazracne sily, ktorymi disponuju, su tvojimi silami – odcudzili ti ich, aby ta mohli drzat v otroctve. Nemozu zit mimo tvojho zivota, ale ak ich premozes, stratia silu, stanu sa nemymi a poslusnymi nastrojmi, ktore budes moct vyuzivat podla svojich potrieb. Je mnozstvo obeti, ktore maju na svedomi. Precitaj si pribehy vizionarov, sektarov a zistis, ze chodnik, po ktorom kracas je vydlazdeny lebkami. Ludstvo nevedomky vybudovalo proti nim mur – materializmus. Ten mur je spolahlivou ochranou, pricom je aj hradzou braniacou telo ale aj vazenskym murom, ktory zastiera vyhlad. Dnes sa zle sily rozptylili a fenix vnutorneho zivota sa rodi z popola, v ktorom si dlho lezal ako mrtvy, ale supy z ineho sveta takisto zacinaju mavat kridlami. Preto bud v strehu. vaha, na ktoru polozis svoje svedomie, ti ukaze, kedy budes moct uverit tymto zjavom. Cim vacsmi bude tvoje vedomie prebudene, tym vacsmi sa vaha prikloni na tvoju stranu. Ak sa ti chce zjavit sprievodca, brat z toho druheho duchovneho sveta, musi to urobit tak, aby ta neobral o vedomie. Mozes mu prilozit ruku k boku ako neveriaci Tomas. Bude lahke vyhnut sa zjaveniam a nebezpecenstvam, akymi hrozia. Musis sa iba spravat ako obycajny clovek. Ale co si tym ziskal? Ostanes vaznom v zalari svojho tela az kym ta kat menom Smrt neodvedie na popravisko.
Zelanie mrtvych vidiet nadprirodzene bytosti je vykrikom, ktory prebudza aj fantomy pekla, pretoze takato tuzba nie je cista, pretoze je to skor ziadostivost ako zelanie, pretoze chce stoj co stoj „brat“, namiesto toho, aby to bol vykrik oznamujuci, ze chce „davat“. Vsetci, ktori pokladaju zem za vazenie, vsetci pobozni ludia, ktori dychtia po oslobodeni, evokuju – ani si to neuvedomujuc – svet prizrakov. Rob to aj ty, ale vedome. Jestvuje nejaka neviditelna ruka, ktora by z mocariska, kam sa hruzia, vedela vytiahnut tych, ktori to robia nevedomky? Neverim tomu.
Ked na ceste k prebudeniu prekrocis kralovstvo prizrakov, postupne pochopis, ze su to jednoducho myslienky, ktore mozes hned vidiet svojimi ocami. Preto su ti cudzie a zdaju sa bytostami, lebo jazyk foriem je vcelku iny ako jazyk mozgu. Potom prichadza chvila, ked sa zmena uskutocni – z ludi, ktori ta obklopuju sa stavaju prizraky. Vsetci ti, ktorych si miloval sa zrazu zmenia na zlych duchov. Aj tvoje telo. Nemozno si predstavit strasnejsiu samotu nez je samota putnika v pusti a ten, ktory nevie najst zivy pramen umiera od smadu.
Vsetko, co som ti tu vyrozpraval sa nachadza v knihach poboznych ludi vsetkych narodov – prichod noveho kralovstva, bdenie, vitazstvo nad vlastnym telom a nad samotou, jednako vsak nas od tychto ludi deli priepast, ktora sa neda prekonat. Oni veria, ze sa blizi den, ked sa dobri ludia dostanu do raja, kym zlych uvrhnu do pekla. My vsak vieme, ze nadide cas, ked sa mnohi prebudia a oddelia ich od spiacich, ktori nevedia pochopit co znamena slovo bdenie. My vieme, ze nejestvuje dobre a zle, iba spravodlive a falosne. Oni sa nazdavaju, ze bdiet znamena uchovavat si jasnu mysel a mat v noci otvorene oci, aby sa clovek mohol modlit. My vieme, ze bdenie je prebudenie nesmrtelneho ja a ze nespavost tela je toho prirodzenym dosledkom. Oni sa nazdavaju, za telo treba potlacat, pohrdat nim, lebo je smiesne, my vieme, ze hriech nejestvuje. Telo je zaciatkom nasho diela a prisli sme sem na zem, aby sme ho transformovali na ducha.
Oni sa nazdavaju, ze mame zit s telom osamote, aby sme mali cisteho ducha. My vsak vieme, ze nas duch sa musi sprvoti utiahnut do samoty, az potom sa pretvori na telo.
Mas v rukach volbu cesty, po ktorej vykrocis – nasu, alebo ich. Musis konat v zhode so svojou slobodnou volou. Nemam pravo ti radit. Je osoznejsie odtrhnut v zhode s tvojim rozhodnutim zo stromu trpky plod, nez vidiet, ako visi sladky plod, ktory ti radi odtrhnut niekto iny.
Ale nerob tak, ako robia mnohi, ktori vedia, ze sa napisalo: ochutnajte vsetko, co potrebujete, ponechajte si len to najlepsie. Treba ist, nic neochutnavat a neponechavat si prvu vec, ktora sa ti dostane do ruk."
Prebudzanie tela, a stretavanie sa s obrazmi, nie su vari ludia, co sa nam deje, a nas zivot obrazmi nielen exaltovaneho tela?, tych co stretavame, su zivi, realni, materialni, a predsa ich stretavame, lebo su obrazom nas samych, akoby cely svet bol jedna velka iluzia. Tato skutocnost je tak uzkostna, ze clovek sa radsej skryje do obycajneho cloveka, aj ked, ani to sa uz neda-LOL- a co sa da, aby sa z toho clovek nezblaznil, mat ciste srdce ako zrkadlo? to je narocne, Meyerick umrel, zanechal svoje telo, aj ked clovek nikdy nevie, ako to bolo..
ono tie myslienky sa aj tak stale dookola v mensich - vacsich podobach opakuju...
(vsetko uz bolo povedane/napisane)
No nema skarabeus sa fantasticky?