Láska a vzťahy -
5 typov žien, ktorých sa muži boja
Madam plánovačky
Ak sa prvé rande nesie vo vašom monológu v duchu „ takto bude vyzerať naša svadba", môžete si byť istá, že ten, čo mu to práve rozprávate vaším ženíchom iste nebude. Zuteká tak rýchlo ako sa objavil. Neplánujte si život hneď na 20 rokov dopredu, len tým svoj objav vydesíte. Skôr ako naplánujete ďalšie rande, tešte sa radšej z prítomného okamihu. Ak sa plánovania neviete vzdať, robte to s kamarátkami, tak aby vás páni radšej nepočuli.
Emancipované
Sama si odnesiem kufor, sama si zaplatím večeru, sama si navŕtam diery na obrazy. Ani prílišná emancipácia pánov veľmi neláka. Netvrdíme teraz, že máte byť iba doma za sporákom a čakať ho s teplými rezňami, ale nechajte si trošku pomôcť. Uvidíte, ako všetko pôjde odrazu ľahšie a jednoduchšie. A muži sú pre nás radi nápomocní, ak to samozrejme nepreháňame.
Kariéristky
Ak nehovoríte o ničom inom ako o práci a rande trikrát zrušíte kvôli práci, môžete si byť istá, že týmto muža svojich snov neohúrite. Ženy, ktoré príliš pracujú a zmysel života vidia v kariére teda opačné pohlavie nepriťahujú. Za prvé, ak máte lepšiu pozíciu ako on, prípadne väčšiu výplatu, nemusí to prekusnúť. A za druhé, vám nezostáva skoro žiadny čas na súkromný život. Preto, ak patríte k typom, ktoré trávia celé dni v práci, zvážte to, keď budete nabudúce rušiť rande.
Sťažujúce sa a ufňukané
V prípade, že sa stále na niečo sťažujete - na prácu, na počasie, na susedu, jednoducho stále je niečo, čo sa vám nepáči, nečakajte, že sa tak skoro vydáte. Muži neznášajú ženy, ktoré sa neustále sťažujú a fňukajú. Chcú mať po svojom boku sebavedomú, veselú a v pohode partnerku, ktorú nevyvedie z miery počasie či iné malichernosti. Každý z nás má občas zlý deň a potrebuje sa posťažovať, ale ak je to na dennom či hodinovom poriadku mala by ste sa nad sebou zamyslieť.
Uháňačky
Nič nie je horšie ako žena „uháňačka". Denne mu voláte, ak neberie telefón, posielate sms správy, whatsapp odkazy, sliedite či je online na facebooku alebo posielate emaily. Ak budete takto ďalej pokračovať, vydesí sa skôr ako príde prvá schôdzka. Týchto žien sa boja muži asi najviac, majú potom totiž pocit, že ich „dusíte". A vedia, že vo vzťahu to nebude o nič lepšie. Dajte si radšej pohov a nechajte priestor aj jemu, aby sa mohol ozvať a občas buďte za nedostupnú aj vy.
Autor: Jane http://wanda.atlas.sk/
Mala som susedku, ktorá denne čistila špáry medzi kachličkami vatovou tyčinkou, celý byt mali sterilný, ich deti nesmeli v byte behať, skákať ... pretože tak sa víril prach, kvety zásadne umelé, kde sa denne umývali listy ... atď. Keď bolo zlé počasie, a ich deti, keď prišli k nám, nevedeli čo so sebou .. skákali po posteli, gauči, hrali sa s loptou, skákali cez švihadlo .. vieš, aké sú ako dospelé? Staršia má dcéru, ktorá nesmie ísť ani na trávnik, aby sa neušpinila, nesmie spadnúť, nesmie pohladkať žiadne zvieratko.. a mladšia si umýva ruky cca každých 10 minút a v byte denne vystrieka savom podlahy, okná a dvere, ďalej už ani nejdem písať ... prosto chorý prístup rodiča sa podpísal aj na deťoch
Nedávno mi môj dospelý syn hovoril ako sa stretáva s tým, že keď kamsi ide s inými ľuďmi v prostredí, kde sa dá ľahko zašpiniť, tak si všíma ustráchanosť tých ľudí, akoby sa báli niekam položiť nohu, alebo sa o čosi obtrieť, proste že nemyslia na aktuálne dianie a zažívanie, ale na svoje oblečenie a topánky.
A tak sme sa bavili o tom, že je to zrejme výchovou, pretože moje deti chodili domov ako prasce -PUH-, niekedy z nich takmer padalo blato, vyrastali tak, že sme veľa času trávili na chalupe a neriešili sme diery na oblečení ani špinu, nejako som nemala to srdce kaziť im tú spontánnu detskosť, hoci boli často v stave, ktorý bol ďaleko do môjho ideálu čistoty a poriadku. :D
A pamätám si ako raz starší syn zobral na lov rakov do potoka kamaráta, stavali tam hrádze a večer došli obaja ako mokré prasátka. Na druhý deň ma stretla matka toho chlapca a tak rozčuľovala sa aký špinavý prišiel jej syn domov. Evidentne ju to rozhodilo, hoci u nás to bol aj vďaka skautingu štandardný stav.
Iba sa zamyslím, kde by sme boli zo svojimi zásadami, keby sa jedného dňa svet odrazu zmenil, čo sa môže ľahko stať. Rovnováha na všetkých stranách je hlboko narušená. Dnes si neviem predstaviť deň bez sprchy, nevedela by som asi ani zaspať. Syn nemá problém existovať mimo civilizačné výdobytky, v horskej chatke so studničkou, nepotrebuje značkové oblečenie, nezaujíma ho to čo väčšinu rovesníkov a keby sa jedného dňa svet zmenil ani by sa nemusel adaptovať. Možno je tam niekde to čo potrebujeme. Aj čistota a hygiena sa môžu stať samoúčelnými a neurotickými prejavmi strateného človeka civilizácie, neschopného uvedomiť si, že je mnoho iných tvárí života.
Také malé zamyslenie, máme doma dve mačky, ktoré sa vody boja ako čert kríža, celá ich hygiena spočíva v tom, že sa olizujú a že ich my raz do týždňa vyčešeme a utrieme im kožúšky mokrým uterákom.
Čím to je, že tie mačky neustále voňajú? Ich kožúšky berú vône zo všetkého ako písal Bosch, z trávy, z rosy, zo vzduchu, z domu... stavím sa, že väčšina ľudí tak krásne nevonia a iba tak. :)
Keď bola dcéra v 2. triede na ZŠ, jej triedna mi povedala, že ju ľutuje, lebo že nemá žiadne detstvo. Keď dieťa malo iné záujmy a prejav ako väčšina, automaticky dostalo "škatuľku" - opýtala som sa, ako si predstavuje, že by malo vyzerať dobré detstvo. Dostalo sa mi takého čudného poučenia, ktoré nechcem rozpisovať. Ale zo všetkého vyšlo, že detstvo majú deti s "režimom", bez vlastného názoru, preto sú dobre vzdelávateľné a za príklad vzornej výchovy som dostala moju susedku.
Výsledok bol, že sme museli absolvovať psycho vyšetrenie:D :D
A áno, občas to u nás vypadalo tak, že dieťa ktoré sa vrátilo práve domov, som od dverí preniesla rovno do vane a po odmaskovaní, keď dieťa nadobudlo svoju pravú podobu a bolo následne umiestnené do detskej izby, som ešte prešla pozrieť výťah, prípadne schodisko, aby sa pani upratovačka nemala nad čím rozčuľovať. Na chalupe to bolo iné, riešiť schodisko a výťah nebolo nutné. :)