Hudba a filmy -
Divocejsi ja aneb rock kterej Vas rozbiji
Hodnota uměleckého díla není závislá na tom, zda byl někdo feťák, nebo ne. Charakterové vlastnosti tvůrců nemají s jeho tvorbou nic společného. O hodnotě díla nerozhoduje zda byl jeho tvůrce grázl, primitiv, feťák, světec, spořádaný občan atd atp.
Pokud někdo vytvořil pod vlivem drog nějaké dílo a neměl na to ve střízlivém stavu, pak stejně toto dílo vyvane a nikdo po něm za čas ani nevzdychne. Místo odsuzování bychom měli říkat: fetování z vás umělce, nebo tvůrce neudělá.
A mimochodem příčina smrti Jimiho Hendrixe bylo udušení způsobené poleptáním plic vdechnutými zvratky po požití nadměrného množství barbiturátů, které měl předepsané od svého lékaře na spaní, ne proto, že by byl sjetý nějakou ilegální drogou.
Omlouvam se,prepadly me choutky na hard and heavy co zneklidnuje-COFFEE- Korn,P.O.D.,System of a down,to je ale muj detinskej problem,kdybych to vydrzela,nic by se nestalo..
Charakterové vlastnosti tvůrců nemají s jeho tvorbou nic společného
v každom diele je kus autora, Váš výrok postráda logiku pardon
fetování z vás umělce, nebo tvůrce neudělá
ano tak toto je pravda pravdúca a vďaka
u Jimi Hendrix je dobré sa zamyslieť nad tým, prečo chlapec v jeho veku potreboval prášky na spanie, s drogami to má fatálny súvis totiž
nemyslím si že hudobná tvorba A. Mozarta vznikala v stave opilstva pretože tá hudba tak neznie
zato Ch.Bukowski bol vyhlásený ochlasta a dokonca tvrdil že bez chlastu nestvorí nič, možno jeho osobnosť (astrokonštrukcia) potrebovala médium alkoholu, neviem no každopádne nápis na jeho hrobe je veľavravný: Don´t try
ale o tom, co je dlouhodobý přínos lidstvu nerozhodují jenom současníci, kteří často onu genialitu nechápou, neboť jsou pod vlivem estetických atd konvencí
každé umělecké dílo žije vlastním životem, neustále reinterpretováno těmi, kdo je vnímají. Po čase už málokoho zajímá, zda WAM byl karbaník a ochlasta, zda psal či nepsal svoji hudbu pod vlivem alkoholu, nebo choroby, autor se ztrácí za svým dílem
ano ..........
autor se ztrácí za svým dílem
hmm grafity či nástenné maľby v jaskyniach dielami sú, kedy sa ale umenie stáva umením ? myslím že prameň žriedlo zdroj skrátka konkr človek z ktorého umu rúk dielo vzišlo je poznať dôležité pretože bez toho je dielko interpretované snáď ako chyméra bez človečej hodnoty ale to už sa vzďaľujem téme "divočejší já" -BYE-
Lenže skutočné umenie musí presahovať osobnú rovinu, ak dielo oslovuje ľudstvo, presahuje čas, autor sa stáva nástrojom, nie je majiteľom, charakter a kvalita nástroja samozrejme dofarbuje dielo, stráca na význame..... Tak ako skvelá gitara sama o sebe skvelo nezahrá, špičkový foťák, dokonalý štetec nezaručí genialny obraz, a ak sa má cez niekoho "božské" prejaviť postačí mu i duté poleno, krabica, či kus uhlíka :)
keď sa človek rozpráva s autorom tak sa otvára hlbina poznania toho človeka a mne je človek nadovšetko, baví ma rozprávať sa s deťmi o obrázku čo namalovalo je v tom toľko inšpirácie a čistej pravdy o živote, byť dieťa životné skúseností nemá
baví ma viesť aj akademické debaty pretože jak som ten prostoreký sprosťák občas tak z akademikov sú zrazu ľudia a smejeme sa niekedy aj mokro v oku z dojatia od ľudskosti, niektorí akademici to dokážu a iný nie - u tých zostanem za sprosťáka))
mne to nevadí
alebo trebárs ..zmienila som epitaf Bukowského Don´t try, kto nevidel hrob a pod tými slovami kresleného maličkého boxera tak by si povedal oooukej nepokúšaj sa, skutočnosť je ale taká že ten obrázok je kľúčik a epitaf v syntéze so životom autora dáva celkom iný rozmer, no a td. ...........
:)
Ja mám veľmi malý prehľad o životoch a diele známych osobností, či už z minulosti alebo súčastnosti, nezaujimam sa o to, o živote hendrixa neviem nič, viem len že je povazovaný za genialneho gitaristu hudobníka, vzor vsetkých gitaristo, no táto hudba ma nikdy nazaujala, počúvala som a milovala doors, čo je z tohto pohľadu podobné, tiež drogy, krátky život a pre mnohých (vrátane mňa) vťahujúca hudba, ktorú ani náhodou nepovažujem za propagáciu drog
Bukowskeho som čítala, nezdá sa mi ničím výnimočný, je pre mňa skôr varovaním, predstaviteľom márnosti a zlyhania, obraz doby, objaviť a ľudsky bez odsudzovania popísať márnosť, v ktorej sa mnoho ľudí v našej bezduchej spoločnosti ocitá je jedna vec, no ostať v tejto márnosti, nevyjsť z nej, naopak priživovať sa na nej je pre mňa práve známkou zlyhania a preto je jak autor tak dielo pre mňa bezcenné
Myslím, že to vnímame veľmi podobne, opakovane ma fascinuje mužská samozrejmá schopnosť striktne oddeľovať autora a dielo, no vysvetlenia dr.Faustrola v podstate objasňujú, že až tak striktne to v skutočnosti neoddeľujú....
Mnohí boli z nášho pohľadu duševne chorí, iní, divní, nesporiadaní, nemorálni, alebo samovrahovia.
Nie je ľahké spájať sa s neosobným a vyjadrovať to cez osobné. Človek je tvor veľmi slabý na to, aby zvládal takýto veľký dar tvorenia bez ujmy.
Je umenie, ktoré je síce pekné, ale takpovediac sterilné, nahraditelné mnohými podobnými verziami. Silné umenie je jedinečné, preniká do nevedomia más a málokedy pochádza zo sporiadanosti osobného života.
Proto taky lidé rádi čtou bulvár.
Co dnes víme o Homérovi?