Veľký deň účtovania

Verim boha ale on nas netresta.Pre mna je boh,otec, laska,svetlo,krasna cista energia.Druhy prichod jezisa na zem nevnimam,ze on ma prist ale jeho ucenie a posolstvo.My mame slobodnu volu a natom zaklade sa odraza aj nas zivot.Vsetko zalezi na kazdom z nas,nase ciny a aky mame pristup k zivotu,k inym a k matke zeme.:):)

Mas pravdu,ze v bolesti a utrpeni najviac precitneme.Vtedy sa zacneme zamyslat nad sebou a nasim zivotom.Vlastne nam pomaha pochopit,preco sa to deje a co nam to ma ukazat,pochopit.

To znamená len : že to ten niekto neuzná, nie že to aj nie je pravda, v rým.kat . vyznaní viery vyznávame, že veríme v Boha otca všemohúceho, ...ale ľudia sú šikovný, každý by si chcel prispôsobiť Boha na svoj obraz. Niekto ho vidí len milujúceho, niekto trestajúceho, ak sa mu to práve hodí, niekto ako automat na splnenie prianí a preto len prosí, ale podľa mňa Boh je všemohúci, teda môže všetko.

V svojom príspevku som nemala na mysli druhý príchod Ježiša Krista na zem, a podľa mňa jeho učenie a posolstvo prišlo s jeho prvým príchodom, len my me si to tak trošku prispôsobili na svoj obraz, niekto vidí Boha ako Len milujúceho a preto ho staviame aj v sebe do tej roviny ale podľa mňa je všemohúci, teda neuberajme mu jeho veľkosť a všemohúcnosť.

Áno, je fakt, že aktívni prívrženci rímskokatolíckeho vyznania veria v Boha otca všemohúceho a už len celá táto formulácia maskulínneho rázu predpokladá prísnosť a kázeň.

Reagovala som na formuláciu "Ak veríš v Boha", ktorá automaticky podmieňuje pokračovanie vety v zmysle " potom musíš..."
Samozrejme, že človek, ktorý verí v Boha, má niekedy pocit, že niečo musí (urobiť), alebo že v čosi musí (veriť), ale toto slovo (musím) by malo vychádzať z vlastnej vôle, cítenia, z vlastného vedomia, z vlastnej potreby hľadania, túžby po Bohu.
Podľa mňa ak je zvonka vnucované či predpisované to, čo sa musí a čo sa nemusí, viera, ktorá vlastne dáva formu "obsahom nevedomia" sa míňa účinkom a stráca na význame.
Európske kresťanské dedičstvo je v tomto v prípade vo veľkej biede, ak ho porovnávam s dedičstvom východu, a to hovorím nezávisle od štatistických údajov o počte príslušníkov jednotlivých cirkví.
V neflexibilnej podobe, ktorú prezentuješ, ho dnes ľudia ťažko prijímajú, pretože ľudský svet, do ktorého patrí aj náboženstvo a viera, nestojí na jednom bode, ale hýbe sa, mení a posúva ľudské myslenie a cítenie smerom k potrebe vzájomného pochopenia (ak sa pozerám na súčasnosť). A toto pochopenie a rešpekt u mnohých príslušníkov nielen rímskokatolíckej cirkvi postrádam. Sú samozrejme mnohé pozitívne zmeny v rímskokatolíckej cirkvi, ale kaličia ich spastickým myslením nepružné typy osobností. Ide o to, že treba prijať aj to, že ľudia vmiešavajú do viery vlastné city a ten, kto do nej vmieša viac citov, nemusí vnímať veci tak strnulo, ale neznamená to, že ty to tak vnímaš nemôžeš. Tu nejde o šikovnosť ľudí, ale o to, že sú to proste ľudia...

Nedávno sa v kostole jedna mladá baba v zápale hnevu správala tak prísne, že odsúdila všetkých ostatných, ktorí tam sedeli, pretože tlieskali v kostole. To dievča je dobrý človek, osobne ju tak poznám, svoje presvedčenie hájila tým, že celý ten kostol ju vyrušuje, lebo v kostole sa má rozjímať nad Božím slovom a nie aby tam bol taký ruch. Keď som jej chcela čosi povedať, nevypočula ma, iba okríkla že v kostole musí byť ticho a pokoj. Lebo keď ona bola malá, tak sa ľudia a kňazi správali tak a tak, ale dnes si tam deti v pohode plačú a matku ani nenapadne odviesť dieťa z kostola (pritom išlo o detskú omšu).
Kde ona zobrala právo súdiť, že veci by mali byť tak, alebo onak?
Lebo za jej čias to bolo inak? Preto, že má iné zvyky a postoje? Preto, že niečo iné zažila a s niečím iným sa stotožnila?
Len toto som sa snažila povedať. Že ľudia veria alebo neveria na základe prežitého, osobného, na základe toho, akých ľudí stretli, akí ľudia ich inšpirovali a posunuli, na základe toho, ako dokázali selektovať informácie.... (a ešte na základe mnohých ďalších vecí).
Tak dobre poznáš človeka, že môžeš súdiť, v čo môže veriť len preto, že použije pojem Boh, ktorý sa používa v rímsko-katolíckej cirkvi?
Je iné povedať si otvorene názor a je iné narážať na to, že ak niečo nie je tak, niekto nemôže čomusi veriť. Viera poskytuje človeku nádej a nádej je pre mnohých hlavný pohon života. Bolo by mi ľúto oberať niekoho o presvedčenia, keď neviem, čo preňho znamenajú. Asi až tu by som videla tienistú stránku ega, ak vlastná osobnosť sa cíti tak neomylná, že cez vlastnú štruktúru kritizuje už aj vieru iných ľudí.

Aby sme sa zle nepochopili - v žiadnom prípade som nenarážala na tvoje ego a nedovolila by som si hodnotiť ego nikoho z prispievateľov. Narozdiel od veľkých duchovných majstrov dnešnej doby vnímam ego s rešpektom voči tým, ktorí definovali jeho obsah a nestrieľali po ňom šípmi nevraživosti, akoby na nejaký čierny bod v ľudskom živote. Tým, čo som napísala, totiž, že vnímam aj tienistú stránku ega (ako takého - všeobecného), som myslela nedostatočnú rozvinutosť ega, ktorá sa z môjho pohľadu prejavuje v strnulosti a nepružnosti prijímať veci aj inak, ako ich vnímam ja, neschopnosť prisúdiť im možnosť celkom odlišnej existencie, ako vo vlastnom pohľade. Stav, keď si človek myslí, že len to, čo on prečítal je správne, len to, k čomu on prišiel, je správne...

Pridám sem ešte môj postoj k EGU, len kvôli vysvetleniu, aby to nepôsobilo urážajúco, lebo chudák pojem ego je už tak dokatovaný, že to nemá konca kraja.

Takže: Definícia pojmu Ego pôvodne charakterizuje jeho obsah ako stret ektopsychických funkcií (čiže funkcií existujúcich vo vedomí) - a to vnímania, cítenia, myslenia a intuície. Je to vlastne určitá vedomá úroveň myslenia, cítenia a vnímania, ktorú človek dosiahne vo svojom individuálnom živote a vie, že je to práve jeho vnímanie sveta. Presnejšie, že takto vidím, cítim, myslím ja a nie niekto iný. Ľudia tak trochu pojem ego zamieňajú s pýchou. Podľa mňa nastáva prúser vtedy, ak človek nedokáže priznať ego inému človeku, ak si myslí, že sám nemá ego, pritom jeho presadzovanie osobných názorov svedčí len o tom, že to ego má zrejme nepružné. Mať na veci svoj pohľad je absolútne v pohode, ale vnucovať ho iným je podľa mňa trochu zbytočné.
Smrť ega, o ktorej som čo-to prečítala, je z môjho pohľadu nemožná a mne osobne by sa vôbec nechcelo strácať čas hraním na nečloveka.
Dnešné teórie o zbavovaní sa túžob a prianí sú z môjho pohľadu skôr intelektuálnymi teóriami. Veď ak sú túžby či priania primerané a môžu naplniť ľudské šťastie, prečo by sme ich mali hádzať do smetí? Ak niekto nevie naplniť svoje šťastie, mal by sa kriticky zamyslieť nad vlastnými možnosťami a nechcieť viac, ako mu život a jeho existencia ponúka. Duchovný aspekt vnímam práve v rešpekte voči tomu, že som iba človek a moja úroveň vnímania vecí môže byť rovnako nedokonalá, ako úroveň vnímania tých, ktorí sa sprisahali voči egu, a tým aj voči tomu,že sú obyčajní ľudia.

Moc si toho popísala a s viacerími faktami sa dá súhlasiť ale to nič nemeni na všemohúcnosti Boha

ahoj anna a boh to je co .................

ne co,ale kdo :D

http://www.hellspy.cz/stvoreni-sveta-1994-cz-dogasuper-animovany-avi/3195634?_ds=6

Áno, zo subjektívneho hľadiska máš absolútnu pravdu.

skús pouvažovať na túto tému :-)

Bůh (Vesmírná energie, Universum atd.) je všemohoucí, to ano, ale proč by trestal sám sebe? Vše je Božské stvoření a že by Stvořitel dával na zadek svým výtvorům, které obsahují jeho samého - to se mi nezdá. Jestli ovšem není považováno za trest vytvoření duálního světa, kde je "trest" přímo zastoupen spolu s "odměnou" na dvou (opačných) stranách téže mince .. to ale zase kdyby Bůh neudělal, nedozvěděl by se, jak to v takovém světě funguje:)

Vidím, že komická rovina odpovede ti nie je cudzia, :-), možno máš pravdu, práve tá dualita je odmenou a zároveň trestom ale nemôžem súhlasiť, že by sa Boh niečo nedozvedel, lebo zasa by nemohom byť všemohúci, v tomto prípade vševediaci, podľa biblie poslal na svet svojho syna s tým vedomím, že vedel ako jeho púť skončí, tak vedel či nevedel ako to na tom svete funguje?

To je podobný problém jako s vejcem a slepicí.
Jsou prostě otázky,na které se intelektuální odpověď najít nedá.Ale protože je Bůh všemohoucí :D,vytvořil i nezodpověditelné otázky,stačí se s tím smířit -COOL-.

No a kdyby ses s tím smířit nechtěla,doporučuju můj předchozí odkaz ;)-BIGEYE--BYE-

Možná nás drží v šachu "čas" .. neumíme si představit okamžik stvoření, který obsahuje vše -SHAME-

Ak by mala byť pravdivá táto teória a v čase stvorenia by už bolo obsiahnuté všetko, načo by bol dobrý ten akt stvorenia?

Hra v čase, propojenost všeho se vším, být hrou i hlavními účastníky hry, rozmanitost forem ..

Nepáči sa mi táto formulácia odpovede, sme tu pre hru?

Malinko změním perspektivu ;)- pikantní je,že se ptáš a přitom právě hraješ hru páči sa/nepáči sa (v české verzi: vadí -NOOO-/nevadí-COOL-)
.
Pochybuji -přesněji považuji za nemožné- že Ti někdo dá uspokojivou odpověď -i když bych si ji taky moc rád přečetl :)

To je vpořádku .. někomu se líbí, někomu ne -FLOWER-