Ezoterika a záhady -
Spriaznené duše - existujú?
http://www.zdenkablechova.cz/knihy-zdenky-blechove/duchovni-partner
Nehrá rolu či myslí ona na neho v tom momente. Proste je dôležité, že on si niečo rieši a myslí na ten rozchod on sám, smúti, lutuje sa, nenávidí, závidí, kuje pomstu.. Tak sú osudové vzťahy pre mnohých ludí, ktorí to ani netušia.
Častokrát počujeme že - jedného dňa som stretla človeka, zamilovala som sa, ale on blá blá blá - niečo urobil, potom ho odvelili do Spišských Vlachov a nikdy viac som ho nevidela, ale od tých čias som začala príklad - piecť torty -LOL-
každý si riešime niečo sám, nie sme závislí od toho kto na nás myslí, NAŠE myšlienky sú dôležité a vytvárajú realitu..
Mám skúsenosti s tým, že ked niekto intenzívne "myslí", prežívam to normálne vo fyzickej rovine. prežívam s niekým bolesť, často mi je zle, prežívam napríklad smútok strašný, neviem to po slovensky dobre vyjadtiť ..stesk je to po česky, proste mne je úplne nedobre, ked niekto so mnou niečo rieši. prišla som na to dlhodobým pozorovaním a porovnávaním. V tých momentoch mi ide intenzívne na mysel dotyčný a nedá sa to vyhnať z hlavy len tak, presne ako opisuješ, uľaví sa mi až ked to dotyčný popustí..Príklad si napíšeme smsku, potešíme sa, ozveme sa a tak..Také pocity som mala napríklad na dovolenke bez detí, potom som pátrala normálne časovo, čo sa dialo..
Alebo po nejakej hádke s niekým, dostavia sa mi výbuchy emócií podla toho ako to prežíva. Toto sa mi deje s mojimi najbližšími, aj s priatelmi..
Tieto emocionálne podložené stavy prežíva človek niekedy nevedome, niekedy úplne jasne ked si príklad ľahne a s láskou či nenávisťou spomína. Deje sa nám to, prežívame to, myslíme na to, je to preto naša realita, aj náš "osud" zároveň a preto sú tieto vzťahy osudové, aj ked ide len o susedku, s ktorou som sa chytila za to, že od nich mi padajú na balkón vajgle a odvtedy na mňa zazerá.. -LOL-
Mám skúsenosti s tým, že ked niekto intenzívne "myslí", prežívam to normálne vo fyzickej rovine. prežívam s niekým bolesť, často mi je zle, prežívam napríklad smútok strašný, neviem to po slovensky dobre vyjadriť ..stesk je to po česky, proste mne je úplne nedobre, ked niekto so mnou niečo rieši. prišla som na to dlhodobým pozorovaním a porovnávaním. V tých momentoch mi ide intenzívne na mysel dotyčný a nedá sa to vyhnať z hlavy len tak, presne ako opisuješ, uľaví sa mi až ked to dotyčný popustí..
Potom píšeš že si napíšete sms atď.
Až som zmeravela, myslela som si doteraz že som blázon, toto si mi z hlavy zobrala a napísala, je toto OK?... sme my v poriadku?
Nieje predsa ale možné toto posúvať ďalej, pretože add. psychiatria by povedala väčšina tzv. normálneho sveta.
S karmickým vzťahom mám zavedené tak pol roka riadne, aj keď to v podstate cítim tak 15 rokov minimálne. Nedávajúc predtým tomu takú váhu, zrejme neprišiel skôr čas naplnenia, neviem...
Mám rovnaký pocit ale momentálne, že tá tiaž na duši a smútok čo cítim nie sú moje vlastné pocity, lebo keby boli, tak ich cítim stále. Prečo sa odrazu stratia, niet ich? Bude toto dôvod? To že ich tá druhá strana popustí?
Mám s týmto ale potom ešte tiež ten istý problém ako tisha. Druhá strana si nepamätá , rsp nemá pocit, že by sa malo niečo riešiť... hrá so mnou určitú hru, komunikuje, ale len na úrovni "normálnych", bez urážky prosím pekne, patrím k vám, takže by som si vietečo do vlastného hniezda...
Čo s tým ale teraz?
Citujem z článku o karmických vzťahoch, nieje to z mojej hlavy.
Celkom typickou reakciou pri karmickom stretnutí je zvoliť si "TICHÝ MÓD" Je to akýsi obranný mechanizmus, ktorým sa bránime pred nepoznanými a príliš intenzívnymi pocitmi, ktoré nás zaplavili. Keby sme mohli dopredu vedieť, čo nás s danou osobou čaká, možno by sme radšej zvolili vyhnúť sa jej. To je normálna ochranná reakcia. Otázkou ale ostáva, či je možné dozvedieť sa o tom a vyriešiť karmické puto bez vzájomnej interakcie. Bohužiaľ nevidíme do božieho plánu a vzťah, ktorý má pre nás veľký význam sa k nám po čase opäť vráti. Čas je predsa len ilúzia. Môžete ho ignorovať aj päť rokov, vráti sa a všetko, čo ste si zatiaľ nahovárali, že neexistuje je opäť tam a pýta si vašu pozornosť.
Robíme si to sami, keď teraz zbytočne trpíme? Treba počkať? Vyrieši sa to, keď nastane ten správny okamih? Musí to cítiť aj tá druhá strana, aby sa to podarilo? Myslím to vyriešenie karmického vzťahu?
A nieje vlastne toto hlavným božím plánom s nami, že sa takto naučíme sebadisciplíne a ovládaniu sa samého seba a tým sa vlastne staneme lepšími?
Je to ťažká téme, nechcem sa zamotať do tohoto, naštudovala som žiadnu vysokú školu, aby som takto filozofovala, ale v poslednom čase mám pocit, že určité myšlienky musím zo seba dostať a tento web mi dáva priestor na toto:)
A s tými karmickými vzťahmi to je samo o sebe zložité. Určite niečo na tom bude, čo píšeš aj Ty, ale celkovo sa prikláňam k názorom, kt. písala nikav, že existuje pre nás osudový (karmický) partner a potom duchovný partner. Určite každý kto nám zasiahne do života a ovplyvní nás istým spôsobom má pre nás význam, aj sused, ale tomu ja by som neprikladala takú dôležitosť... Skôr som mala na mysli karmické vzťahy na úrovni partnerov - muža a ženy, hlavne tie dlhodobejšie vzťahy.