OSUD vs. slobodná vôľa

Dnes som tak zbežne uvažovala nad tým, čo máme dané a čo môžeme ovplyvniť. Doteraz v tom nemám celkom jasno a je to vlastne otázka, kt. riešim celý život. Ako je to vlastne s našou "slobodnou vôľou" (naschvál to píšem v úvodzovkách) a čo ňou môžeme všetko ovplyvniť? Je mi jasné, že ľudí, kt. stretávame a kt. sa stávajú súčasťou nášho života, tak ich nestretávame vôbec náhodne, ale každý jeden človek, s kt. sme v nejakom vzťahu má pre nás význam a my pre neho máme takisto nejaký význam. Uvediem príklad napr. dvaja ľudia majú spolu prejsť určitou skúsenosťou, skúškou, avšak jeden z nich sa zámerne prostrednítvom svojej "slobodnej vôli" rozhodne, že sa tejto skúške vyhne, myslíte, že sa mu to časom zopakuje a že to bude s tým istým človekom? Je to veľmi hrubý príklad, ale myslím, že pochopíte čo tým myslím. Otázka je: Čo je vlastne osud a čo slobodná vôľa? Čo si o tom myslíte, máme niektoré veci, situácie dané a nevyhneme sa im, aj keď zámerne by sme to urobili al. osud si vytvárame sami prostredníctvom vlastnej "slobodnej vôle" a žiadna predurčenosť neexistuje? Zaujímali by ma vaše názory, vopred za ne ďakujem.

Uveď príklad slobodnej vôle v praxi a vyvrátim Ti ho.

sotva mozeme niekomu nieco vyvratit ked netusime ako funguje svet, vsetko su len nazory

Ako to myslis?....napr. slobodne si vyberieme, čo chceme študovať a potom si zvolíme slobodne povolanie a dostaneme sa na nejaké pracovné miesto a pozíciu...je to nasa "slobodná vôla" čo chceme robiť, avšak na aké pracovné miesto sa dostaneme tym uz nie som si istá či je to len slobodná vôla alebo či sme v takej práci preto, pretože tam máme proste byť. Neviem praveze ako mam chápať predurcenost v súvislosti s našou "slobodnou vôľou"?

"ako mam chápať predurcenost v súvislosti s našou "slobodnou vôľou"?"

Na toto sa skor da odpovedat. Preducenost si predstav ako predom vybrane jazera ktore treba prekonat. Slobodna vola je tvoj sposob ako to spravis. Niektore obides, niektore preplavas, niektore preclnkujes, niekde zle odhadnes hlbku atd. Ak prekazky prekonavas s lepsou partiou, s lepsimi navykmi lahsie svoje predurcene "jazera" prekonas.
Cize preducenost je skor "co" pride, slobodna vola je "ako" to pride (a "ako" to prejde). Spolu "co" pride a "ako" to pride tvoria udalosti. Cize astrologicky priklad by bolo: "co": Neptun oppozicia Slnko >> oslabenie. "Ako": zalezi od toho ako zijes (nezdravo, silny kandidat je oslabenie zdravia). V astrologii sprievodne aspekty dokazu odhalit viac ale pre cistost tohto prikladu nas spreivodne aspekty nezaujimaju.

Predurčenosť - čo ale aj kto príde ? Potom každý, koho stretneme je predurčený a teda nie je to tak, že si priťahujeme ľudí podľa toho ako sa správame a čo práve potrebujeme riešiť, v čom sa zdokonaliť ?

Touto otázkou sa zaoberám už vyše dvadsať rokov a mám v tom tak jasno asi ako ty :) Myslím, že k odpovedi sa na našej Matke Zemi proste nedopracujeme..
Z rôznych štúdií, skúmaní, pokusov :) a podobne vychádza to, že všetko do všetkého zapadá, všetko má príčinu a následok, nič nepodlieha "náhode" a tým vlastne je ten "osud" predurčený udalosťami predchádzajúcimi, často nám absolutne nepoznanými, takže stretnutia, miesta, deje atd. sú všetko rezonančne príbuzné faktory, ktoré potrebujeme..nič čo by niekto určil hore.
Aj ked si myslíme, že sa slobodne rozhodujeme podľa seba a sme v tomto momente na určitý úkon stredom Vesmíru, v skutočnosti sme súčasťou celku a preto sme priťahovaní do situácií a dejov, ktoré majú aj iné osoby v "osude".. Všetko súvisí so všetkým. Náš život predsa neprebieha vo vákuu a teda nezáleží len na mne, že si teraz sadnem sem za počítač a toto zosmolím. Záleží totiž aj na niekom v elektrárni, či mi pustí do počítača elektriku napríklad..Alebo na niekom druhom, či mi teraz dá pokoj aby som mohla písať :) Takže moja slobodná vôľa (niečo napísať) je obmedzená-ovplyvnená mnohými faktormi..
Náhle osudové udalosti sú takisto zhoda okolností dôležitých v danom momente pre jedného človeka alebo pre stotisíce - ako je zemetrasenie napríklad, v žiadnom prípade nie zásah zhora opäť, ktorý by si len tak niekto zmyslel a urobil bu bu bu, je to vždy udalost na nejakej frekvencii, za nejakým účelom.
Aj zlá udalosť býva vždy v rámci rovnováhy v prírode na niečo "dobrá".
To vibrovanie na určitej frekvencii je alfa a omega všetkého, pokial chceme vysvetliť prečo niekto toho a toho stretol, alebo prečo sa ocitol na priemyslovke a nie na učňovke a prečo u tej triednej a prečo sedel v zadnej lavici..
Tak je naše konanie súčasťou dokonalého sveta a všetko je ako má byť -FLOWER-

Osudom je dané, že sa môžu objaviť isté okolnosti, ale je na nás, čo s nimi urobíme a to je naša slobodná vôľa.
Skúsenosti nebývajú viazané na konkrétnych ľudí, ale na potrebu prejsť si skúsenosťou. Ak jeden "odstúpi" zo svojej slobodnej vôle, môžeme ňou prejsť s niekým iným..
Keď sa jedny dvere zavrú, druhé sa otvoria, či nie? ;)

"Kto" je uz manifestacia. Dane je len "co". "Kto" spada do kategorie "ako", ci niekto pride alebo ci dane "co" bude prezite inak je vysledok vedomych a nevedomych akcii.

Tým sa vysvetluje záležitosť opakujúcich sa situácií, ked niečo nezvládame (vyriešiť). Vystrieda sa niekolko "hercov", ale pokial dotyčný neprecíti danú situáciu, nepochopí a nepozdvihne ju vibračne, tak zostáva nesplnená tá daná vec ako píšeš, takzvané "čo":)

Máme pocit, že se svobodně rozhodujeme, ale naše rozhodnutí ovlivňuje až z 90% podvědomí. A tak si vytváříme logickou iluzi svobodného rozhodování o něčem, o čem vlastně rozhodlo naše podvědomí. :)

A prečo si si vybrala práve to, čo chceš študovať a nie niečo iné?

Nemôžeš sa schovávať za všetkých. Povedz, že Ty nevieš, ako funguje svet. S tým budem súhlasiť. Poznáš snáď všetkých a posúdila si, že to nevedia?

No ja som si to napríklad vybrala po dôkladnej optimalizácii všetkých dostupných možností a vylúčení nevyhovujúcich riešení. -SHAME-
Ale čo tým chcem povedať - ľudia skúsenejší odo mňa tvrdia, že existuje obrovské množstvo dejových línií, z ktorých niekoľko vláken je základných (nosných) a zvyšné sú možnými alternatívami, ktoré môžu dospieť k úplne rôznym výsledkom. Jeden z príkladov až príliš slobodného rozhodnutia je napr. samovražda. Tá sa v pláne duše neplánuje.
Aj preto sa dá budúcnosť predpovedať s úplnou istotou len v krátkom časovom období pred vznikom tej predpovedanej udalosti. Zvyšok vecí, ktoré veštice predpovedajú, sa nachádzajú na dejovej línii, ktorá sa im otvorila ako najpravdepodobnejšia u daného človeka (samozrejme hovorím o tých vešticiach, ktoré sa skutočne dokážu na človeka napájať).
Prikláňam sa k tomuto vysvetleniu po viacerých udalostiach, ktoré sa mi v živote stali. Jedna z nich bola, že som v hlave videla jedného kamaráta, ako ide cez mesto, a že ho stretnem. Keď som reálne išla cez to mesto, stretla som ho až o niekoľko metrov ďalej, ako v tej... ja neviem, čo to je - vízii...

uzasna myslienka: potreba prejst skusenostou, potreba sa nieco naucit, niecim prejst..aktivne prejst..

vsetko zalezi len alen na nas nic nieje presne urcene ale co si mame splnit v tonto zivote si musime splnit ci sa nam tp paci alebo nie.ak sa ti to nejakym sposom podari odialit,tak v dalsom zivote to budes musiet splatit aj s urokmi.

Nemôžeš nikomu vyvrátiť, čo si myslí. Myslenie je len konštrukcia, individuálny prejav, preto ľudia neustále polemizujú, vymieňajú si názory, prípadne sa hádajú, alebo kvôli svojim názorom idú aj do priameho stretu.
A tak isto je v moci myslenia presvedčiť ma, že som to práve ja, kto vie. :)

Jéééj ďakujem za názor Zornička, pekne si to zhrnula :)... aj vám ostatným ďakujem. Je to asi tak ako píšeš, že sme všetci súčasťou nejakého celku a preto nezáleží len na nejakých našich malých osobných rozhodnutiach, ale máme všetci smerovať k určitému cieľu - vopred danému, za účelom jeho naplnenia. No náhodu by som v každom prípade vylúčila.
Dobre to vystihol Zver v tom príklade s jazerami "čo" a spôsobom "ako" ich máme preplávať a dostať sa na druhú stranu. Áno, súhlasím cestu a spôsob si volíme samy prostredníctvom našej "slobodnej vôle", avšak situácia "čo" je vopred daná. Otázka "kto" neviem celkom či je to zrovna tak, že si tých ľudí priťahujeme samy al. sú nám vopred daní a stretnutiu s nimi sa nevyhneme.
V každom prípade pre mňa je lepšie žiť s pocitom, že existuje určitá predurčenosť v našich životoch a všetko je presne tak ako má byť a nech spravím čokoľvek, som limitovaná možnosťami svojej "slobodnej vôle", lebo tým veciam a situáciám, kt. sú vopred dané sa aj tak nevyhnem. -YES-

Tiež si myslím, že samovražda sa vylučuje v každom prípade a nie je nikomu vopred daná ani v pláne duše. Myslím, že samovraždu volia tí ľudia, kt. napriek tomu, že majú všetky možnosti, aby sa popasovali so svojimi životnými úkolmy, cítia sa príliš slabí na to, aby to zvládli a preto volia radšej smrť... Sebadeštrukcia nemôže byť vopred daná, neplnil by sa tak žiaden účel a celý ten život človeka by strácal význam. To mi skôr pripadá tak, ako keby daný človek nevedel nájsť riešenie na otázku "ako" prostredníctvom svojej "slobodnej vôle" a preto volí radšej smrť. Ale aj tak si myslím, že sa to tým ľuďom vráti v ďalšom živote vráti, ale to už je iná téma...

otázka je formulovaná špatne! -PUH- versus, hnusná "spojka" len čo je pravda! konfrontačná.. už spojenie "slobodná vôľa" si tak trochu odporuje.. odkazuje skôr na nejakú imanentnú predstavu o existencii slobody, čím jej vlastne priznáva platnosť.. ak rozvediem: o slobode sa neuvažuje ako o objektívnom faktore ale ako o ideále, ktorému sme či nie sme schopní sa v živote približovať.. berieme ho za bernú mincu.. avšak, ak v neho veríme, čo je podstatné; pre nás vyplýva, že jeho naplňovanie i výklad záleží od nás.. čisto subjektívne.. a diametrálne rozdiely medzi ľuďmi v tom ako vec vidia, tak povediac z človeka na človeka, stoja tak isto za pozornosť..

naopak osud ako objektivita, danosť, "prianie prozreteľnosti", ktoré môžme nanajvýš interpretovať, prijať, zmieriť sa s ním.. osud slobodomyseľnosti neodporuje ale ak sa nám podarí prekuknúť aj do kútov, zbadáme prepojenia a uvedomíme si, že obe vychádzajú zo spoločného základu..

číňania síce hovoria, že svoj osud nachádzame na ceste, na ktorej sa mu snažíme vyhnúť.. lenže, položme si inú otázku: aké dôsledky pre nás vyplývajú, ak ideu nejakej čo i len subtílnej formy autonómneho rozhodovania zavrhneme? stávame sa hračkou síl, spoločenských, nevedomých či dokonca nadprirodzených.. chronickými sťažovateľmi ak veci nejdú tak ako si želáme.. miesto toho aby sme pochopili, že my sme stred, že my a jedine my vytvárame rámec.. aj tých vecí, ktoré sa nám v živote "stanú".. že my môžeme zmeniť.. my môžme tvoriť - a tým sa dostávame k Bohu.. ktorého vôlu, spravodlivosť "musíme" prijať.. pretože spravodlivé je všetko čo chce Boh..

to je krásny paradox :)